Vedci preniesli „gén dlhovekosti“ do iného tela. Produkuje látku, za ktorú sa platí na estetických klinikách

Keď človek prvýkrát uvidí rýpoša lysého, pravdepodobne mu nenapadne, že sa pozerá na jedno z biologicky najvýnimočnejších zvierat planéty. Nemá srsť, žije pod zemou a takmer nevidí, no napriek tomu fascinuje vedcov už celé desaťročia. Nie kvôli tomu, ako vyzerá, ale kvôli tomu, čo sa deje v jeho tele.

Tento malý hlodavec totiž starne úplne inak než väčšina cicavcov, uvádza Science Daily. Kým obyčajná myš žije dva až tri roky a vo vyššom veku ju začnú ničiť nádory, zápaly či degeneratívne ochorenia, rýpoš lysý sa môže dožiť viac než štyroch desaťročí.

Ešte zvláštnejšie však pôsobí fakt, že aj vo vysokom veku zostáva prekvapivo zdravý. Vedci uňho pozorujú mimoriadne nízky výskyt rakoviny, stabilný metabolizmus, pomalšie opotrebovanie organizmu a nezvyčajnú odolnosť voči chorobám, ktoré bežne sprevádzajú starnutie.

Presne preto sa stal predmetom intenzívneho výskumu. Vedci si totiž začali klásť jednoduchú otázku. Čo ak príroda už dávno našla spôsob, ako organizmus chrániť pred dôsledkami starnutia, len sme si to doteraz nevšimli?

Látka, ktorú poznáš z kozmetiky

To, čo sa dlhé roky javilo ako zvláštna biologická výhoda jedného hlodavca, sa prvýkrát podarilo preniesť na iný druh. Výskumný tím z University of Rochester vytvoril geneticky upravené myši nesúce verziu génu HAS2 od rýpoša lysého. Ukázalo sa, že myši s týmto génom nestarnú rovnakým spôsobom ako bežné laboratórne zvieratá.

Ich telo lepšie zvládalo zápalové procesy, objavovalo sa u nich menej nádorov a aj vo vyššom veku pôsobili biologicky zdravšie než bežné jedince. Najdôležitejšie pritom nebolo samotné predĺženie života, ale to, že zvieratá zostávali dlhšie zdravé.

Za všetkým stojí látka, ktorú si väčšina ľudí spája hlavne s kozmetikou a estetickou medicínou. Kyselina hyalurónová. Možno ju poznáš z reklám ako zložku hydratačných sér či výplní proti vráskam, no v skutočnosti patrí medzi kľúčové molekuly ľudského tela. Pomáha tkanivám udržiavať pružnosť, podieľa sa na regenerácii a ovplyvňuje aj komunikáciu medzi bunkami či reakcie imunitného systému.

Rýpoš lysý má však k dispozícii jej špeciálnu verziu, ktorú vedci označujú ako vysokomolekulárnu kyselinu hyalurónovú. Ide o oveľa väčšie a stabilnejšie molekuly než tie, ktoré prirodzene vznikajú v tele človeka alebo myší. Tkanivá rýpoša lysého ju navyše obsahujú vo vysokých množstvách, pričom za jej produkciu zodpovedá už spomínaný gén HAS2.

Výskumníci sa domnievajú, že táto špeciálna forma kyseliny hyalurónovej funguje ako prirodzený ochranný systém, ktorý pomáha bunkám odolávať poškodeniu, tlmiť chronický zápal a zároveň brzdiť vznik nádorov.

Naznačili to už staršie experimenty. Keď vedci túto látku z buniek rýpoša odstránili, ich správanie sa dramaticky zmenilo. Strácali svoju mimoriadnu odolnosť voči rakovine a začali sa podobať na bežné bunky cicavcov, ktoré rýchlejšie podliehajú nádorovým zmenám.

Mohol by sa „gén dlhovekosti“ preniesť na ľudí?

Profesorka Vera Gorbunova z University of Rochester označila výsledky za mimoriadne dôležité pre výskum dlhovekosti. „Naša štúdia prináša dôkaz o tom, že jedinečné mechanizmy dlhovekosti, ktoré sa vyvinuli u dlhovekých cicavcov, môžeme preniesť tak, aby zlepšili dĺžku života iných cicavcov.“

Najsilnejší efekt sa pritom objavil pri zápaloch. Dnes už vedci nevnímajú starnutie len ako postupné opotrebovanie tela. Veľkú časť problémov spôsobuje tzv. chronický nízkoúrovňový zápal.

Organizmus sa dostáva do permanentného obranného režimu, ktorý postupne poškodzuje cievy, mozog, svaly aj imunitný systém. Aj prehľadová práca publikovaná v časopise Cell zaradila chronický zápal medzi kľúčové biologické znaky starnutia.

Práve preto výsledky z Rochesteru vzbudili taký veľký záujem. „Trvalo nám desať rokov od objavu vysokomolekulárnej kyseliny hyalurónovej u rýpoša lysého po dôkaz, že zlepšuje zdravie myší. Naším ďalším cieľom je preniesť tento efekt na ľudí,“ zdôrazňuje Gorbunova.

Profesor Andrei Seluanov zároveň prezradil, že vedci už pracujú na ďalšom kroku. Výskumný tím testuje molekuly, ktoré by dokázali spomaliť rozklad tejto špeciálnej kyseliny hyalurónovej v organizme.

„Identifikovali sme molekuly, ktoré spomaľujú rozklad hyaluronánu, a testujeme ich v predklinických skúškach. Dúfame, že naše zistenia prinesú prvý, no nie posledný príklad toho, ako môžeme adaptácie dlhovekých druhov využiť v prospech ľudskej dlhovekosti a zdravia,“ uviedol.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing