Hodnota zlata nestojí na dôvere v banku či technológie, tvrdí odborník a prezrádza, čo by mal vedieť každý investor

Zlato patrí medzi najstaršie formy uchovávania hodnoty v dejinách ľudstva. Po stáročia bolo symbolom bohatstva, stability aj istoty v časoch neistoty. Ani v modernej ekonomike jeho význam nezmizol. Práve naopak. V období rastúcej inflácie, geopolitických konfliktov a kolísania finančných trhov sa oň investori opäť intenzívne zaujímajú.

Cena zlata v posledných rokoch dosahovala rekordné úrovne a centrálne banky po celom svete výrazne zvýšili svoje nákupy. Pre mnohých investorov tak zostáva dôležitou súčasťou ochrany majetku.

• Je zlato stále relevantné aj v digitálnej ére?
• Ako ovplyvňujú centrálne banky cenu zlata a jeho nákupy?
• Je vhodnejšie investovať do zlata jednorazovo alebo pravidelne?
• Aké sú hlavné nevýhody investície do zlata?

Diskusia o tomto drahom kove sa pritom nevedie len medzi profesionálnymi investormi či centrálnymi bankármi. Rastúci záujem je viditeľný aj medzi bežnými domácnosťami, ktoré hľadajú spôsob, ako ochrániť svoje úspory pred znehodnotením.

Zatiaľ čo tradičné formy sporenia často nedokážu držať krok s infláciou, zlato si dlhodobo zachováva povesť aktíva, ktoré dokáže uchovať hodnotu aj počas ekonomických otrasov. Jeho výnimočné postavenie vyplýva najmä z obmedzeného množstva a nezávislosti od rozhodnutí vlád či centrálnych bánk. Aj preto sme na zodpovedanie kľúčových otázok pre bežných investorov oslovili odborníka. 

Zlato reaguje na globálnu ekonomiku

Vývoj ceny zlata však nie je úplne priamočiary. Ovplyvňujú ju úrokové sadzby, geopolitické napätie, kurz amerického dolára aj nálada investorov na globálnych trhoch. V čase kríz preto cena často prudko rastie, no po upokojení situácie môže časť ziskov stratiť. Odborníci aj z tohto dôvodu upozorňujú, že zlato netreba vnímať ako nástroj rýchleho zbohatnutia, ale skôr ako stabilizačný prvok investičného portfólia.

Významnú úlohu zohrávajú aj centrálne banky. V posledných rokoch nakupovali rekordné objemy zlata, čím podporili rast dopytu aj ceny. Analytici tento trend interpretujú ako snahu diverzifikovať rezervy a znížiť závislosť od tradičných menových aktív. Zároveň ide o signál, že zlato si zachováva strategický význam aj v digitálnej ére, keď rastie popularita kryptomien a ďalších alternatívnych investícií.

Otázkou však zostáva, akú úlohu by malo zohrávať v portfóliu bežného investora, aké sú jeho hlavné výhody a nevýhody, a či dnes ešte stále plní funkciu bezpečného prístavu. S našimi otázkami sme sa obrátili na analytika XTB Ondreja Greguša. 

Zlato sa spája s rôznymi charakteristikami, je tu s nami už doslova tisícročia. Pozrime sa však na to, kvôli čomu v ňom ľudia vidia istotu. Prečo je zlato dlhodobo považované za bezpečný prístav?

Zlato má hodnotu, ktorú žiadna vláda ani centrálna banka nemôžu jednoducho znehodnotiť, pretože jeho množstvo na Zemi je fyzicky obmedzené. Práve preto sa k nemu ľudia historicky utiekajú v časoch vojen, krízy alebo hospodárskej nestability. Jeho ochranný efekt však nie je rovnaký v každej situácii a závisí najmä od toho, čo krízu vyvolalo.

Nie vždy sa jeho cena správa rovnako. Dotknime sa preto aj aktuálnej situácie. Ako žltý kov reaguje na infláciu a ekonomickú neistotu?

Keď hodnota peňazí klesá, cena zlata zvyčajne rastie, pretože ľudia hľadajú niečo, čo si hodnotu udrží. Vzťah nie je vždy priamočiary, keďže na cenu zlata vplývajú aj úrokové sadzby, geopolitická situácia a nálada investorov. V dlhodobom horizonte však patrí medzi najspoľahlivejšie nástroje ochrany pred znehodnotením peňazí.

Je teda stále relevantné aj v súčasnej digitálnej ére?

Zlato je fyzický majetok, ktorý si môžete držať v rukách a jeho hodnota nestojí na dôvere v žiadnu banku ani technológiu. Na rozdiel od digitálnych aktív existuje nezávisle od akéhokoľvek systému, čo mu dáva jedinečnú stabilitu. Centrálne banky po celom svete ho naďalej nakupujú vo veľkých množstvách, čo jasne ukazuje, že inštitucionálna dôvera v zlato neklesá.

Pozrime sa na to aj z pohľadu investora. Akú úlohu hrá zlato v diverzifikovanom investičnom portfóliu?

Zlato sa v portfóliu správa inak ako akcie či dlhopisy, takže keď ostatné aktíva klesajú, zlato si často drží hodnotu alebo rastie. Práve táto jeho vlastnosť znižuje celkové riziko portfólia bez toho, aby výrazne obmedzila jeho výnosy. Odborníci zvyčajne odporúčajú držať v ňom päť až desať percent celkového portfólia, hoci optimálny podiel závisí od situácie každého investora.

Ako ovplyvňujú ceny zlata centrálne banky a ich nákupy?

Centrálne banky patria medzi najväčších kupcov zlata na svete a ich nákupy výrazne ovplyvňujú dopyt aj cenu. V rokoch 2022 až 2024 nakúpili centrálne banky celkovo viac ako 3 200 ton zlata, čo je dvojnásobok objemu oproti predchádzajúcej dekáde. Tento rastúci dopyt bol jedným z kľúčových faktorov, ktoré tlačili cenu zlata v posledných rokoch nahor a trh ho vníma ako dlhodobý štrukturálny signál, nie krátkodobú špekuláciu.

Ak je cena v trende, je tu ďalšia otázka. Je vhodnejšie investovať  jednorazovo alebo pravidelne?

Pravidelné investovanie, teda nákup rovnakej sumy v pravidelných intervaloch, znižuje riziko, že investor nakúpi celú pozíciu tesne pred poklesom ceny. Jednorazový nákup môže byť výhodnejší vtedy, keď sú podmienky na trhu obzvlášť priaznivé, napríklad pri poklese úrokových sadzieb alebo pri raste geopolitického napätia. Pre väčšinu bežných investorov je však pravidelné investovanie jednoduchšia a psychologicky menej náročná stratégia.

Ako sa mení dopyt v čase geopolitických kríz?

V čase geopolitických kríz dopyt po zlate zvyčajne prudko rastie, pretože investori hľadajú istotu mimo finančného systému. Po stabilizácii situácie sa časť tohto dopytu postupne stráca a cena môže čiastočne klesnúť. Investori by preto mali počítať s tým, že niektoré krátkodobé cenové skoky sú skôr reakciou na strach, ako odrazom dlhodobej hodnoty.

„Väčšine klientov už hypotéka nevyjde,“ varujú experti. Banky pritvrdili posudzovanie

Aký je rozdiel medzi investičným a šperkárskym zlatom?

Investičné zlato, teda tehličky a mince, sa predáva za cenu blízku aktuálnej trhovej cene kovu s minimálnou prirážkou. Šperky sú iný príbeh, pretože ich cena zahŕňa aj prácu zlatníka a obchodnú maržu, čo z nich robí pre väčšinu investorov menej efektívnu voľbu. Pre investičné účely preto väčšina odborníkov odporúča investičnú formu.

Pozrime sa aj na odvrátenú stranu. Aké sú teda hlavné nevýhody takejto investície?

Zlato neprodukuje žiadny priebežný výnos, teda žiadne dividendy ani úroky, takže investor zarába výlučne na raste ceny. V prostredí vysokých úrokových sadzieb sú preto iné aktíva relatívne atraktívnejšie a záujem o zlato klesá.

Poďme si to celé zhrnúť. Už poznáme výhody aj nevýhody investovania do zlata. Ako to však má vnímať bežný investor – je zlato skôr ochranou hodnoty alebo nástrojom na zhodnotenie kapitálu?

Zlato je v prvom rade nástrojom na ochranu hodnoty, nie na agresívne zhodnocovanie investícií. Krátkodobo môže jeho cena výrazne kolísať a v niektorých rokoch aj výraznejšie klesnúť. V dlhodobom horizonte však slúži ako kotva portfólia a ochrana pred znehodnotením peňazí, nie ako náhrada za rastové investície.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy