Revolúcia v medicíne: Umelá inteligencia rozhoduje, ktoré lieky majú šancu dostať sa k pacientom
- Umelá inteligencia umožní, že nové lieky môžu prísť na trh oveľa skôr
- Znižuje riziko pri klinických skúškach
- Moderné technológie šetria miliardy
- Umelá inteligencia umožní, že nové lieky môžu prísť na trh oveľa skôr
- Znižuje riziko pri klinických skúškach
- Moderné technológie šetria miliardy
Umelá inteligencia sa stáva čoraz dôležitejšou súčasťou farmaceutického výskumu. Generálny riaditeľ spoločnosti AstraZeneca Pascal Soriot podľa CNBC uviedol, že moderné nástroje založené na umelej inteligencii pomáhajú firme urýchľovať vývoj nových liekov, efektívnejšie pracovať s dátami a zvyšovať pravdepodobnosť úspechu nákladných klinických skúšok.
Podľa Soriota spočíva hlavná hodnota umelej inteligencie vo farmaceutickom sektore v zvyšovaní produktivity. Technológie umožňujú vedcom rýchlejšie navrhovať nové liečivá, identifikovať vhodné terapeutické ciele a optimalizovať molekuly ešte pred vstupom do klinických testov.
Umelá inteligencia zasahuje do celého vývojového procesu
Farmaceutický priemysel patrí medzi odvetvia, kde je vývoj nového lieku mimoriadne časovo aj finančne náročný. Od prvotného výskumu po uvedenie produktu na trh môže proces trvať viac ako desať rokov a stáť miliardy dolárov.
Práve preto spoločnosti hľadajú spôsoby, ako zefektívniť jednotlivé fázy vývoja. Podľa vedenia AstraZenecy dokáže umelá inteligencia výrazne pomôcť už pri samotnom návrhu liekov.
Soriot vysvetlil, že algoritmy umožňujú identifikovať nové biologické ciele a zároveň optimalizovať molekulárne štruktúry potenciálnych liečiv. Vďaka tomu môžu výskumníci odstraňovať vlastnosti, ktoré by mohli viesť k nežiaducim vedľajším účinkom.
Výsledkom je rýchlejší vývoj a vyššia pravdepodobnosť, že kandidátsky liek bude úspešný aj v ďalších etapách výskumu.
Komentáre šéfa AstraZenecy prichádzajú v čase, keď investori čoraz intenzívnejšie skúmajú, či vysoké investície do umelej inteligencie prinášajú reálne výsledky. Najmä v zdravotníctve sa očakáva, že nové technológie pomôžu nielen urýchliť vývoj, ale aj znížiť náklady spojené s výskumom.
Ako môže umelá inteligencia pomôcť pri výrobe liekov
- Identifikácia nových cieľov liečby – AI analyzuje veľké množstvo biologických a genetických dát a pomáha vedcom odhaliť nové mechanizmy ochorení.
- Rýchlejší návrh liekov – algoritmy dokážu navrhovať nové molekuly a predpovedať ich vlastnosti oveľa rýchlejšie ako tradičné metódy.
- Optimalizácia molekúl – AI pomáha upravovať chemickú štruktúru liekov tak, aby boli účinnejšie a mali menej vedľajších účinkov.
- Analýza klinických a laboratórnych dát – systémy umelej inteligencie spracúvajú rozsiahle súbory údajov z výskumu a testovania.
- Predpovedanie úspechu klinických skúšok – umelá inteligencia vyhodnocuje pravdepodobnosť úspechu liekov v jednotlivých fázach klinického testovania.
- Lepšie rozhodovanie o investíciách do vývoja – farmaceutické firmy dokážu skôr identifikovať perspektívne projekty a ukončiť menej sľubné.
- Znižovanie nákladov na výskum – vyššia úspešnosť klinických skúšok znamená menšie finančné straty pri neúspešných projektoch.
- Skrátenie času uvedenia lieku na trh – efektívnejší výskum a vývoj umožňuje rýchlejšie dostať nové lieky k pacientom.
- Personalizovaná medicína – AI pomáha vyhľadávať skupiny pacientov, ktoré budú na konkrétnu liečbu reagovať najlepšie.
- Zvýšenie produktivity výskumných tímov – vedci môžu venovať viac času strategickým rozhodnutiam namiesto manuálnej analýzy dát.
- Lepší návrh klinických štúdií – umelá inteligencia pomáha vyberať vhodných pacientov a optimalizovať priebeh testovania.
- Vyššia bezpečnosť liekov – včasná identifikácia možných rizík a vedľajších účinkov znižuje pravdepodobnosť zlyhania v neskorších fázach vývoja.
Analýza dát pomáha predvídať úspech klinických skúšok
Jednou z najdrahších častí vývoja liekov sú klinické skúšky. Mnohé kandidátske liečivá napriek sľubným výsledkom v laboratóriách zlyhajú v pokročilých fázach testovania. AstraZeneca preto využíva partnerstvá s technologickými spoločnosťami vrátane Tempus AI a Pathos. Cieľom je lepšie využiť rozsiahle množstvo klinických a laboratórnych dát pri rozhodovaní o ďalšom postupe vývoja.

Podľa Soriota firma vyvinula nástroje, ktoré kombinujú údaje z rôznych zdrojov a dokážu odhadovať pravdepodobnosť úspechu klinických štúdií tretej fázy. Práve táto etapa patrí medzi najnákladnejšie a zároveň rozhoduje o tom, či sa liek dostane na trh.
Schopnosť presnejšie predvídať výsledky môže farmaceutickým spoločnostiam pomôcť sústrediť zdroje na projekty s najväčším potenciálom a zároveň obmedziť investície do menej perspektívnych kandidátov. Soriot upozornil, že náklady na jednu klinickú skúšku sa často pohybujú medzi 300 až 500 miliónmi dolárov. Aj malé zvýšenie úspešnosti preto môže predstavovať významnú finančnú úsporu a zároveň urýchliť príchod nových liekov pre pacientov.
AI ako konkurenčná výhoda
AstraZeneca patrí medzi farmaceutické spoločnosti, ktoré intenzívne investujú do digitalizácie výskumu. Vedenie firmy verí, že využívanie umelej inteligencie bude mať v nasledujúcich rokoch rastúci význam nielen pri objavovaní nových liečiv, ale aj pri plánovaní klinických štúdií a analýze zdravotníckych dát, uvádza portál Intellectia.
Z pohľadu spoločnosti nejde len o technologickú inováciu, ale o nástroj, ktorý môže zásadne zmeniť spôsob vývoja liekov. Ak sa očakávania naplnia, umelá inteligencia by mohla skrátiť čas potrebný na uvedenie nových terapií na trh, zvýšiť úspešnosť výskumu a zároveň znížiť náklady celého procesu.
Vyjadrenia vedenia AstraZenecy tak naznačujú, že farmaceutický sektor patrí medzi oblasti, kde sa praktické využitie umelej inteligencie už začína prejavovať v konkrétnych výsledkoch a obchodných rozhodnutiach.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: CNBC, Intellectia