Máš úzkosti a nevieš sa sústrediť? Odborníci varujú: Problém netreba hľadať v hlave, ale na tomto mieste

Fermentácia vznikla z veľmi praktickej potreby: jedlo malo vydržať dlhšie. Naši predkovia nekvasili kapustu či mlieko preto, že by poznali baktérie v čreve. Vedeli však, že takto upravené potraviny sa pomalšie kazia, majú výraznejšiu chuť a lepšiu štruktúru.

Dnes sa na fermentáciu pozeráme inak. Už to nie je len starý spôsob konzervovania, ale aj cesta, ako podporiť črevný mikrobióm, náš „druhý mozog“.

Chronické choroby začínajú v črevách

V črevách žijú miliardy mikroorganizmov, ktoré spoločne tvoria tzv. črevný mikrobióm. Táto mikroflóra váži približne 1,5 až 2 kilogramy, teda zhruba toľko ako ľudský mozog.

Význam črevného mikrobiómu ďaleko presahuje samotné trávenie, uvádza portál Lekar. Ovplyvňuje vstrebávanie živín, obranyschopnosť organizmu, reguláciu zápalov a podľa moderných výskumov aj činnosť mozgu a psychickú pohodu.

Keďže viac ako 70 % imunity sídli práve v črevách, stav črevného mikrobiómu sa môže výrazne odraziť na tom, ako sa cítiš po fyzickej aj psychickej stránke. Nie náhodou sa mu hovorí „druhý mozog“.

„Črevný mikrobióm nás ovplyvňuje, hlavne čo sa týka psychickej pohody. Ak je bakteriálny kmeň v rovnováhe, cítime sa dobre. Akonáhle nastane zmena, dostavia sa ťažkosti a nevieme sa sústrediť na prácu,“ uviedla pre Startitup odborníčka na výživu a prevenciu Petra Vadovičová.

Súvislosť medzi mikrobiómom a zdravím potvrdzuje aj odborník na črevný mikrobióm MVDr. Alojz Bomba, DrSc. „Ukázalo sa, že každá chronická choroba, či je to obezita, cukrovka 2. typu, metabolický syndróm, zápalové črevné choroby, syndróm dráždivého čreva, nádorové choroby, srdcovocievne choroby, neurodegeneratívne či duševné choroby sa spájajú s narušením črevného mikrobiómu,“ uviedol pre SITA.

A čo črevnému mikrobiómu škodí najviac? „Američania robili experimenty, kde sa ľudia stravovali len fast-foodmi alebo inými technologicky spracovanými potravinami a úplne im to zničilo mikrobióm. My potrebujeme živú stravu, ktorá obsahuje aj mikroorganizmy a nie je sterilizovaná,“ dodal Bomba.

Ktoré fermentované potraviny zaradiť do jedálnička?

Tu sa dostávame k fermentovaným potravinám. Obsahujú prospešné mikroorganizmy aj metabolity vznikajúce počas fermentácie, ktoré dokážu podporiť zdravie na viacerých úrovniach, od trávenia a imunity až po kognitívne funkcie. Ich účinky sa však nezačínajú až v čreve, ale už v ústach. 

Prospešné baktérie pomáhajú udržiavať zdravú mikroflóru ústnej dutiny, čo môže prispieť k menšej tvorbe zubného povlaku, zubného kameňa, kazov aj problémov s ďasnami.

A čo vlastne patrí medzi fermentované potraviny? U nás je najznámejšia kyslá kapusta. Portál Zdravopedia uvádza, že už pár lyžíc denne dodá telu vitamín C, vitamín K, vápnik, draslík, fosfor aj živé baktérie. Pravidelná konzumácia sa spája s lepším trávením, silnejšou imunitou, podporou mozgu a skúma sa aj v súvislosti s prevenciou rakoviny.

Fermentovaných potravín je však oveľa viac. Patrí sem napríklad kefír, kvasený mliečny nápoj s pôvodom vo východnej Európe. Z Japonska pochádzajú miso a natto, teda fermentované sójové potraviny. Kórea má zasa svoje kimchi, pikantnú fermentovanú zeleninu, ktorá patrí k základom tamojšej kuchyne.

Gastroenterológ Dr. Christopher Damman odporúča aspoň jednu až dve porcie fermentovaných potravín denne. Najlepšie urobíš, ak budeš jednotlivé druhy striedať. Každá fermentovaná potravina totiž prináša iné baktérie, polyfenoly a látky, ktoré vznikajú počas fermentácie, uviedol pre Washington Post.

Odborník zároveň upozorňuje, že niektoré fermentované potraviny, napríklad kyslá kapusta či kimchi, môžu obsahovať viac sodíka. Ak máš vysoký krvný tlak alebo iné zdravotné obmedzenia, poraď sa so svojím lekárom.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing