Expertka si myslela, že chytila známeho tvora. Testy DNA potvrdili úplne nový druh chodiaceho žraloka

V plytkých vodách pri juhovýchodnom pobreží Papuy-Novej Guiney vedci objavili nový druh takzvaného chodiaceho žraloka. Dostal vedecké meno Hemiscyllium dudgeonae a patrí do malej skupiny žralokov, ktoré sa po dne koralových útesov pohybujú pomocou prsných a panvových plutiev, upozornil portál Live Science.

Nový druh pomenovali po morskej biologičke Christine Dudgeonovej, ktorá sa dlhodobo venuje výskumu, evolúcii a ochrane žralokov a rají. Objav rozšíril počet známych druhov chodiacich žralokov na desať. Vedci upozorňujú, že aj plytké útesové prostredie môže ukrývať živočíchy, ktoré vede zatiaľ unikajú.

Na neznámeho žraloka narazili pri nočnom prieskume

Výskumníci sa pohybovali pri útesoch v oblasti Milne Bay, kde pôvodne hľadali iný druh chodiaceho žraloka. Počas ponoru však spozorovali malého žraloka s nezvyčajným vzorom na tele.

Živočích mal hnedé škvrny a drobné biele čiarky, ktoré sa líšili od kresby známeho Michaelovho chodiaceho žraloka. Christine Dudgeonová neskôr opísala, že jej najprv nebolo jasné, že ide o neznámy druh.

„Bola som taká nadšená. Nevenovala som vzoru na jeho tele veľkú pozornosť, rýchlo som ho chytila a odviezla späť na loď,“ uviedla pre Live Science.

Rozdiel si všimla až jej kolegyňa Jess Blakewayová. Vedci potom pokračovali v prieskume blízkych útesov a počas dvoch dní našli ďalších jedenásť jedincov. Medzi nimi boli samce, samice, mláďatá aj dospelé žraloky. Všetky mali rovnaké charakteristické sfarbenie.

Rozhodujúce bolo porovnanie DNA

Samotný odlišný vzor na tele vedcom nestačil na potvrdenie nového druhu. Pri prvom náleze totiž nemohli vylúčiť, že ide len o nezvyčajného jedinca známeho druhu. Preto porovnali genetické vzorky nových žralokov s DNA ostatných deviatich známych druhov chodiacich žralokov.

Výsledok potvrdil, že ide o doteraz vedecky neopísaný druh. Štúdiu zverejnili 15. júna v odbornom časopise Journal of the Ocean Science Foundation (JOSF).

„Michaelov chodiaci žralok má leopardovú kresbu, zatiaľ čo Dudgeonov chodiaci žralok má po celom tele malé biele čiarky a hnedé bodky,“ vysvetlila Dudgeonová.

Chodiace žraloky patria medzi menšie druhy. Zvyčajne dorastajú približne do dĺžky 70 až 100 centimetrov. Na rozdiel od veľkých oceánskych žralokov nežijú ďaleko od pobrežia, ale v tesnej blízkosti koralových útesov a plytčín.

Scientists surveying shallow reefs in Papua New Guinea found a shark covered in pale dashes.

After locating 12 individuals and analyzing genetic samples, they confirmed a new species: Dudgeon’s walking shark.

A new shark was hiding in water shallow enough to walk through.… pic.twitter.com/OdmaYf8y3x

— daryl (@shortsbydaryl) June 21, 2026

Plutvy využívajú ako oporu pri pohybe po dne

Názov chodiaci žralok môže znieť nezvyčajne, no nejde o žraloka, ktorý by bežne opúšťal more. Tieto paryby využívajú svalnaté prsné a panvové plutvy na pohyb po morskom dne, skalách a plytkých častiach útesu.

Táto schopnosť je užitočná najmä počas odlivu. Časti koralového útesu sa môžu oddeliť od hlbšej vody a vytvoriť malé plytké bazény. Žralok sa tak môže dostať medzi jednotlivými úkrytmi a pokračovať v hľadaní potravy.

Vedci zároveň skúmajú, ako dokážu niektoré druhy z tejto skupiny fungovať v prostredí s veľmi nízkym obsahom kyslíka. Výskumy pri príbuzných chodiacich žralokoch ukázali mimoriadnu odolnosť voči takýmto podmienkam, čo im umožňuje prežiť aj v náročnom prostredí plytkých útesov.

Nový druh poznajú zatiaľ len z troch miest

Dudgeonov chodiaci žralok bol doteraz zaznamenaný iba na troch miestach pri Papue-Novej Guinei. To môže naznačovať, že jeho výskyt je veľmi obmedzený. Vedci preto upozorňujú, že druh by mohol byť citlivý na poškodzovanie útesov, zmenu klímy aj nadmerný rybolov.

Zatiaľ však nie je jasné, aký veľký areál výskytu nový druh skutočne má. Výskumný tím chce v Papue-Novej Guinei pokračovať v terénnych prieskumoch, aby zistil viac o jeho počte, správaní aj prostredí, ktoré potrebuje na prežitie.

Objav zároveň ukazuje, že aj pri pobrežných útesoch, ktoré nie sú na prvý pohľad vzdialené neprebádané miesta, môžu žiť doteraz neznáme druhy. Vedci upozorňujú, že ochrana koralových útesov je dôležitá nielen pre už známe živočíchy, ale aj pre biodiverzitu, ktorú sa ešte len darí objavovať.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti