Nové vedecké dôkazy spochybnili presvedčenie, ktorému veria celé generácie Slovákov

Mnohí si pohár vína k večeri alebo pivo po práci spájajú s neškodným zvykom. Najnovšie vedecké práce však naznačujú, že realita je zložitejšia.

Veľké analýzy publikované v prestížnych odborných časopisoch ukazujú, že zdravotné riziká spojené s alkoholom sa môžu objaviť už pri oveľa nižšej konzumácii, než sa doteraz predpokladalo. Výskumníci zároveň nenašli presvedčivé dôkazy o tom, že by mierne pitie prinášalo celkový zdravotný prínos.

Alkohol zvyšuje riziko viacerých ochorení

Vzťah medzi alkoholom a zdravím patrí už dlhé roky medzi najdiskutovanejšie témy medicíny. Niektoré staršie výskumy naznačovali, že malé množstvo alkoholu môže chrániť srdce. Nové analýzy však prinášajú opatrnejší pohľad.

Autori rozsiahlej štúdie publikovanej v časopise Nature Health preskúmali výsledky 843 kohortových a prípadovo-kontrolných štúdií. V rámci 16 systematických prehľadov zhodnotili súvislosť medzi konzumáciou alkoholu a dvadsiatimi rôznymi zdravotnými problémami.

Výsledky ukázali, že aktuálna konzumácia alkoholu súvisí so zvýšeným rizikom viacerých druhov rakoviny. Ide najmä o rakovinu prsníka, hrubého čreva a konečníka, pažeráka, hrtana, pier a ústnej dutiny, hltana, pečene, žalúdka, pankreasu aj prostaty.

Vedci zároveň zaznamenali vyššie riziko zápalu pankreasu, cirhózy pečene a ďalších chronických ochorení pečene, infekcií dolných dýchacích ciest, tuberkulózy či porúch srdcového rytmu.

Pri niektorých ochoreniach, napríklad pri cukrovke 2. typu, Alzheimerovej chorobe, iných formách demencie alebo pri niektorých srdcovo-cievnych ochoreniach, vedci pozorovali zložitejší vzťah. Zdôrazňujú však, že pri vyššej konzumácii alkoholu riziko rástlo vo všetkých sledovaných prípadoch. 

zdroj: Freepik

Viac ako jeden drink denne už podľa vedcov predstavuje problém

Podobné závery priniesla aj ďalšia rozsiahla analýza, ktorú publikoval Journal of Studies on Alcohol and Drugs. Výskumníci spojili údaje z federálnych zdravotných prieskumov, štatistík úmrtnosti, údajov o spotrebe alkoholu aj databáz o chorobnosti. Celkovo vyhodnotili 56 systematických prehľadov a metaanalýz.

Ich záver je jednoznačný. Nenašli štatisticky významný dôkaz, že by nízka konzumácia alkoholu prinášala celkový zdravotný prínos. Naopak, riziko úmrtia súvisiaceho s alkoholom začalo rásť už pri relatívne nízkej spotrebe.

Model ukázal, že celoživotné riziko úmrtia spôsobeného alkoholom presiahlo jeden prípad na tisíc ľudí už približne pri 6,5 drinku týždenne u mužov a siedmich drinkoch týždenne u žien.

Po prekročení tejto hranice riziko stúpalo výraznejšie. Pri približne 8,5 drinku týždenne už podľa výpočtov presiahlo pravdepodobnosť jedného úmrtia na sto ľudí bez ohľadu na pohlavie.

Ešte výraznejší výsledok priniesol údaj o mužoch, ktorí vypili 14 drinkov týždenne. Ide o množstvo, ktoré zodpovedalo starším americkým odporúčaniam dvoch nápojov denne. Výskumníci odhadli, že celoživotné riziko úmrtia spôsobeného alkoholom v tomto prípade dosahuje približne 1 ku 25, teda štyri percentá.

Nestačí sledovať len množstvo alkoholu

Vedci upozorňujú, že dôležitú úlohu zohráva aj spôsob pitia. Človek, ktorý vypije rovnaké množstvo alkoholu počas celého týždňa, nemusí čeliť rovnakému riziku ako ten, kto všetky drinky skonzumuje počas jedného večera.

Výskumníci upozorňujú, že nadmerné pitie pri jednej príležitosti zvyšuje riziko rakoviny prsníka, srdcovo-cievnych príhod, úrazov, pokusov o samovraždu, dopravných nehôd aj násilia medzi ľuďmi. 

„Staycation“ ti ušetrí stovky eur: Dovolenkový hit oslovuje Slovákov, psychológovia hovoria o novom luxuse

Mýtus o ochrane srdca dostáva ďalšiu trhlinu

Jedným z najrozšírenejších presvedčení je, že pohár červeného vína prospieva srdcu. Nové analýzy však túto predstavu spochybňujú. Výskumníci pripúšťajú, že niektoré staršie pozorovacie štúdie zaznamenali nižší výskyt srdcových ochorení u ľudí, ktorí pili alkohol s mierou. Zároveň však dospeli k záveru, že prípadné priaznivé účinky nevyvážia zvýšené riziká ďalších ochorení a zranení.

Kardiológ Cheng-Han Chen, ktorý sa na výskume nepodieľal, pre Healthline uviedol: „Užívanie alkoholu, najmä jeho nadmerná konzumácia, predstavuje dobre známy rizikový faktor srdcových ochorení. Môže zvyšovať krvný tlak, prispievať k priberaniu, vyvolávať poruchy srdcového rytmu, poškodzovať srdcový sval a zvyšovať riziko infarktu aj mozgovej príhody.“

Dodal aj: „Súčasné dôkazy naznačujú, že akékoľvek množstvo alkoholu vrátane červeného vína môže prinášať určitú mieru rizika. Preto dnes mnohí odborníci odporúčajú piť čo najmenej.“ 

Odborníci hovoria o individuálnom prístupe

Autori štúdií zároveň upozorňujú, že neexistuje univerzálna hranica, ktorá by platila pre každého človeka. Na riziko vplýva vek, pohlavie, genetika, celkový zdravotný stav aj rodinná anamnéza. Niektoré skupiny by sa alkoholu mali podľa odborníkov vyhnúť úplne.

Týka sa to napríklad tehotných žien alebo žien, ktoré sa snažia otehotnieť, ľudí s ochoreniami pečene či osôb so zvýšeným rizikom rakoviny.

Najnovšie výskumy však posilňujú trend, ktorý sa vo vede objavuje už niekoľko rokov. Čím menej alkoholu človek vypije, tým nižšie zdravotné riziko podľa súčasných dôkazov podstupuje. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti