Z 3,8 na 11,2 miliardy eur: Výdavky slovenských samospráv rekordne vzrástli, kritici sa pýtajú, kde je výsledok

Obce, mestá a župy hospodária s čoraz väčším balíkom peňazí. Kým v roku 2007 dosahovali výdavky slovenských samospráv 3,8 miliardy eur, vlani to bolo už 11,2 miliardy eur. Vyplýva to z analytických dát o verejných financiách, ktoré zverejnila Republiková únia zamestnávateľov.

Podľa zamestnávateľov ide o alarmujúce čísla, pretože občania podľa nich za viac peňazí nedostávajú zodpovedajúco lepšie služby.

Trikrát viac peňazí za 18 rokov

Nárast výdavkov z 3,8 na 11,2 miliardy eur znamená takmer strojnásobenie za 18 rokov. Časť z toho síce zhltla inflácia, no ani po jej zohľadnení nejde o malé číslo. Reálne sa výdavky samospráv za toto obdobie zvýšili približne o 80 %.

Rovnakým tempom rástli aj príjmy obcí, miest a žúp, ktoré sa zvýšili z 3,8 miliardy na 11,1 miliardy eur.

Že sa príjmy a výdavky pohybujú takmer na rovnakej úrovni, nie je náhoda. Zákon samosprávam umožňuje vytvárať len minimálny deficit a zadlženie, takže míňať môžu v zásade len toľko, koľko dostanú.

Rast výdavkov preto automaticky znamená, že do samospráv tečie čoraz viac peňazí z miestnych daní, poplatkov a najmä z podielových daní, teda z časti daní z príjmov, ktorú štát obciam a župám prerozdeľuje zo štátneho rozpočtu.

Práve tento nepomer medzi objemom peňazí a viditeľným výsledkom kritizuje viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko.

„Výdavky samospráv sa za necelé dve desaťročia takmer strojnásobili. Napriek tomu občania nevidia zodpovedajúci rast kvality verejných služieb,“ konštatuje.

Odkiaľ samosprávy berú peniaze

Na pochopenie rastu pomáha vedieť, ako sa samosprávy financujú. Ich najväčším zdrojom sú podielové dane, teda výnos dane z príjmov fyzických osôb, ktorý štát takmer celý prerozdeľuje obciam a župám podľa vzorca zohľadňujúceho počet obyvateľov, ich vek či nadmorskú výšku obce.

Keď rastú mzdy v ekonomike, automaticky rastie aj tento výnos, a teda aj rozpočty samospráv. K tomu sa pridávajú miestne dane a poplatky, ktoré si obce určujú samy, najmä daň z nehnuteľností a poplatok za komunálny odpad, a napokon transfery zo štátneho rozpočtu na prenesený výkon štátnej správy, napríklad na školstvo, stavebné úrady či matriky.

Práve preto výdavky samospráv rastú aj bez toho, aby ktokoľvek prijal rozhodnutie o ich navýšení. Silný rast miezd v posledných rokoch, zvyšovanie platov vo verejnej správe aj inflácia sa do rozpočtov obcí premietajú automaticky.

Otázka, ktorú dáta otvárajú, teda neznie, či majú samosprávy viac peňazí – to je fakt- ale či za ne obyvatelia dostávajú viac a lepšie služby.

Čo hovoria kontrolóri

Dáta zamestnávateľov zapadajú do obrazu, ktorý o samosprávach dlhodobo skladá Najvyšší kontrolný úrad. Podľa jeho čerstvého stanoviska k štátnemu záverečnému účtu za rok 2025 samosprávy vlani hospodárili s mierne lepším výsledkom než štát a ich podiel na dlhu verejnej správy sa znížil na 3,3 %, nominálne 2,8 miliardy eur.

Dlh pritom rástol rýchlejšie na župách, o 4 %, než v obciach, kde stúpol o 1,2 %. Na prenesený výkon štátnej správy poslal štát vlani obciam 2,36 miliardy eur a župám ďalších 733 miliónov eur.

Samotné čísla o dlhu však nehovoria nič o tom, ako kvalitne sa s peniazmi narába. A práve tam kontrolóri opakovane nachádzajú problémy. Vo februári 2026 úrad upozornil, že pre mnohé obce predstavuje vážne riziko nefunkčný systém vnútornej kontroly, neexistujúce finančné riadenie, formalizmus a práca s nespoľahlivými dátami.

V decembri 2025 zas NKÚ opätovne preveroval, ako mestá a obce nakladajú so svojím majetkom, najmä pozemkami a stavbami, a nadviazal tak na staršiu kontrolu s podobnými zisteniami.

Tlak kontrolórov na samosprávy bude pokračovať aj tento rok. V pláne kontrol na rok 2026 má úrad preverenie hospodárenia všetkých krajských miest, dotačných schém ôsmich žúp aj správy vodárenskej infraštruktúry v 12 obciach.

Kontrolný úrad pritom otvorene priznáva, že zo samospráv dostáva množstvo podnetov od občanov a že spolu s prenesenými kompetenciami smeruje do regiónov aj veľká časť verejných zdrojov.

Prečo sa to týka každého

Debata o efektívnosti samospráv nie je len akademická. Z rozpočtov obcí a miest sa platia školy a škôlky, miestne cesty, osvetlenie, odvoz odpadu, sociálne služby aj údržba verejných priestorov. Ak sa peniaze míňajú na prevádzku úradov namiesto služieb, pocítia to priamo obyvatelia.

Zároveň platí, že samosprávy dostávajú peniaze z daní, ktoré platia všetci, takže otázka ich efektívnosti je v konečnom dôsledku otázkou, čo dostávame za svoje dane.

Téma naberá na váhe aj pre stav verejných financií ako celku. Deficit verejnej správy vlani dosiahol 4,45 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda vyše 6 miliárd eur, a Slovensko prechádza konsolidáciou, ktorá zvyšuje dane a poplatky občanom aj firmám.

V takom prostredí silnie tlak, aby sa šetrilo a efektívnejšie hospodárilo aj vo verejnej správe vrátane samospráv, nielen vo vreckách daňovníkov. Či sa raz odhodlá niektorá vláda aj na municipálnu reformu, o ktorej sa na Slovensku hovorí už desaťročia, zostáva otvorenou otázkou.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy