Cyril a Metod na Devíne: Obrovské pódium, skupina vyvolených a hlaholika, za ktorú zaplatil každý z nás (KOMENTÁR)

Raz sú to oslavy SNP, raz je to MDŽ, raz je to žatva, potom sú to oslavy sviatku sv. Cyrila a Metoda. Naša krajina ponúka skutočne širokú škálu podujatí, sviatkov a pamätných dní, z ktorých sa dá priam ukážkovo urobiť kampaň. Vládni predstavitelia často radi ukazujú, že aj keď by tieto dni mali byť pre všetkých, nie je tomu tak. Systém našich ľudí Slovensko sprevádza roky a nikdy úplne nevymizol.

Inak tomu nebolo ani v nedeľu, kedy na Devíne sviatok oslavovala prakticky len skupina vyvolených politikov. A samozrejme, ako vždy, za to zaplatili všetci Slováci.

Politický víkend

Prvé prázdninové víkendové voľno sa možno nieslo v znamení pekného počasia, ale asi bolo politickejšie, ako by sme si predstavovali. Sobotu sme otvorili neplatným referendom a v nedeľu sme nadviazali oslavou sviatku Cyrila a Metoda. Aj keď nejde o politický sviatok, na hrade Devín pred veľké pódium zasadli len politici. Verejnosť si mohla podujatie vychutnať na obrazovkách verejnoprávnej televízie, ktorá v poslednej dobe ponúka podľa verejnosti len veľmi chabú programovú ponuku.

Otázkou zostáva, aká je ešte v roku 2026 pridaná hodnota tohto podujatia? Širší kontext totiž upozorňuje na úplne iný problém. V stave, v ktorom sa nachádzajú slovenské verejné financie, je každé zle vynaložené euro skutočným problémom. A viete koľko stáli oslavy, ktoré boli len pre oči vyvolených? Podľa zmluvy takmer 241 000 eur, aby som bola úplne konkrétna – 240 993,90 eura. Ako však dodáva Denník N, dokopy sa suma vďaka prenájmu techniky a priestorov šplhá až na 320-tisíc eur.

Nie som ekonomická analytička, ale v čase, kedy vládni politici hovoria, že si „všetci musíme pritiahnuť opasky“, mi stále pripadá, že bežný občan už má opasok na poslednej dierke, ale štát je stále len na tej prvej. Ak v nohaviciach nemá namiesto opaska len šnúrku. A vieme, ako to býva so šnúrkami od gatí…

Obyčajný Slovák

Premiér v príhovore vyzýval, aby sme sa vrátili naspäť k hodnotovému základu. V tom prípade sa pýtam, čo je ten hodnotový základ? Lebo občas mám pocit, že sme už zabudli, čo je to skutočne tradičná rodina, čo to znamená byť hrdý na národné hodnoty, ale aj na to, čo je to byť Slovákom. Niekedy keď mám tieto myšlienky, v hlave mi hrá Vec a jeho song Slovák. Lebo čo je výstižnejšie ako: „Som Slovák, obyčajný Slovák, mám sa rád“? To je rečnícka otázka, nech si každý odpovie sám.

„Ak nebudeme stáť na hodnotách, dopadneme ako náš spoločný európsky dom, ktorý sa nám hodnotovo rozkladá,“ uviedol Fico v nedeľu. Interpretovať, čo tým chcel predseda vlády povedať, je niekedy skutočne náročné. Máme totiž skúsenosť, že sme to my, médiá a verejnosť, ktoré ho nechápeme. Rovnako ako sme nedávno nechápali poslanca Smeru, ktorý hovoril o najväčšom Slovenskom národnom povstaní. My sme tí, čo prekrúcame, my sme tí, čo nechápeme.

Čo zaujalo moju pozornosť, a musím oceniť zmysel pre detail Roberta Fica, boli titulky v hlaholike. Na sociálnej sieti na to upozornilo Zomri a jediné, čo mi pri zhliadnutí týchto obrázkov išlo v hlave, bolo to, že zase chceme byť pápežskejší ako pápež.

„Bude to fungovať, kým publikum, ktorému sa to páči, nepomrie,“ hovorí Slovák o žatevnom PR Roberta Fica

Marketing za každú cenu

Ja na jednej strane chápem, politika je vo veľkej časti marketing, ale až takto? Zamyslieť sa ma donútil aj marketér Róbert Slovák, ktorý sa rozhodol upozorniť na zneužívanie historických postáv politikmi, ktorí z nich robia púťové atrakcie. Umiestnil postavy Cyrila a Metoda pred hrad a parlament v podobe, v akej ich využívajú politici: ako lacný marketing. Teda, v tomto prípade, ako veľmi drahý marketing, ako sám píše.

A presne tu sa pýtam – má všetko svoju cenu? Sme ochotní robiť všetko za každú cenu? Bez ohľadu na to aké budú následky? „750-tisíc eur stála minuloročná a vraj 320-tisíc tohoročná oslava papalášov, ktorí nepustia medzi seba bežných ľudí. Namiesto toho by mohli urobiť niečo užitočnejšie. A v tomto prípade súhlasím s prezidentom, ktorého zacitujem: „ŠTÁTNE SVIATKY BY NEMALI ROZDEĽOVAŤ, NEMALI BY BYŤ ZNEUŽÍVANÉ NA AKÝKOĽVEK POLITICKÝ ALEBO INÝ BOJ.” Tak to nerobte, prosím,“ upozornil marketér.

Pri referende „zbytočné“ peniaze koalícii vadili, ale keď sa oslavuje, vieme tie peniaze obhájiť. Čo z toho, že ekonomika stagnuje, ľudia sú na hranici chudoby a stále viac ľudí zvažuje radšej nemať deti. Hlavne, že sme oslávili. To tu robíme snáď od čias komunizmu či socializmu. Upriamujeme pozornosť tam kde ju netreba. Odvraciame zrak, zabávame poddaných frázami. Ale na jadro problému zabúdame. Niektoré krajiny už takto žijú roky a príde im to normálne. My si môžeme vybrať, čo považujeme za normálne. A to aj tým, dokedy sme ochotní nechať si zalepené oči.

Čítaj viac z kategórie: Názory a komentáre