Tajomstvo dlhovekosti nie je len v strave a pohybe. Vedci u storočných ľudí odhalili črtu, ktorú môžeš mať aj ty

Keď sa hovorí o dlhovekosti, najčastejšie sa spomína zdravá strava, pravidelný pohyb alebo silné sociálne väzby. Nová štúdia z Talianska však naznačuje, že dôležitú úlohu môže zohrávať aj osobnosť človeka.

Výskumníci z Univerzity v Cagliari skúmali obyvateľov Sardínie, ktorá patrí medzi tzv. modré zóny. Ide o oblasti sveta, kde sa ľudia nadpriemerne často dožívajú 100 rokov.

Zistili, že práve jedna povahová črta sa u nich objavovala omnoho častejšie než u rovesníkov z okolitých oblastí. Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise International Journal of Applied Positive Psychology, odkazuje sa na ňu ScienceAlert.

Najvýraznejšou črtou bola otvorenosť

Do štúdie sa zapojilo 125 ľudí vo veku od 71 do 101 rokov. Z nich 55 žilo v sardínskej modrej zóne a 70 pochádzalo z neďalekej oblasti s podobnými sociálnymi, ekonomickými aj zdravotnými podmienkami.

Vedci hodnotili ich fyzické a psychické zdravie, životný štýl aj osobnostné črty podľa modelu „veľkej päťky“. Zahŕňa otvorenosť novým skúsenostiam, svedomitosť, extroverziu, prívetivosť a neurotizmus.

Najväčší rozdiel sa ukázal pri otvorenosti. Obyvatelia modrej zóny boli zvedavejší, ochotnejší učiť sa nové veci, skúšať nové aktivity a zaujímať sa o svet okolo seba. Podľa autorov štúdie práve táto vlastnosť podporuje aktívnejší životný štýl aj vo vyššom veku.

Nejde len o gény

Výskumníci zároveň zistili, že ľudia s vyššou mierou otvorenosti častejšie trávili čas koníčkami, mali lepšiu psychickú pohodu a boli aktívnejší.

Naopak, vyššia miera neurotizmu, teda sklon k úzkosti, stresu či negatívnym emóciám, súvisela s horším vnímaním vlastného zdravia a nižšou kvalitou života. Svedomitosť bola zase spojená s väčšou životnou spokojnosťou a lepšou schopnosťou zvládať náročné situácie.

Vedci upozorňujú, že osobnosť pravdepodobne sama osebe nespôsobuje dlhší život. Skôr ovplyvňuje každodenné správanie. Človek, ktorý je zvedavý a otvorený novým skúsenostiam, má väčšiu tendenciu skúšať nové aktivity, udržiavať spoločenské kontakty, venovať sa koníčkom či neustále sa vzdelávať. Práve tieto návyky sú už dlhodobo spájané so zdravším starnutím.

Autori zdôrazňujú, že išlo o pomerne malú observačnú štúdiu. Výsledky preto nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi osobnosťou a dlhovekosťou. Zapadajú však do rastúceho množstva výskumov, podľa ktorých psychologické faktory môžu byť pri zdravom starnutí rovnako dôležité ako strava, pohyb či sociálne vzťahy.

Možno stačí aj veľa smiechu

Podobný pohľad ponúka aj legendárny komik Mel Brooks, ktorý 28. júna oslávil svoje 100. narodeniny. Herec, režisér a scenárista známy filmami ako Mladý Frankenstein či Producenti tvrdí, že za jeho vitalitou stojí najmä jedna jednoduchá vec. Je ňou schopnosť smiať sa.

Ako sme informovali, Brooks už v minulosti povedal, že humor mu pomáhal udržať si psychickú pohodu a dával mu dôvod pokračovať v tvorbe. „Myslím si, že smiech vás udržiava zdravých a šťastných,“ uviedol.

Jeho pohľad pritom podporujú aj niektoré vedecké zistenia. Výskumy naznačujú, že smiech môže súvisieť s nižšou mierou stresu, lepšou psychickou pohodou a v niektorých prípadoch aj s priaznivejšími zdravotnými ukazovateľmi.

Brooks zároveň priznáva, že na smrť po šesťdesiatke prestal myslieť. Namiesto obáv sa sústreďuje na samotný život. „Po šesťdesiatke som na to prestal myslieť, pretože keby som to robil, myslel by som na to stále. Keď a ak sa to stane, bude to smutný deň – pre všetkých okrem mňa,“ zavtipkoval. „Baví ma život. Chcel by som ho žiť tak dlho, ako len budem môcť,“ dodal.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy