Diagnózu rakoviny si vypočuje takmer 30 % Slovákov. WHO varuje, že budúcnosť bude oveľa horšia

  • WHO zverejnila alarmujúce údaje o rakovine
  • Ochorenie môže postihnúť takmer tretinu Slovákov
  • Najväčšou hrozbou je rakovina hrubého čreva a konečníka
rakovina
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Kým dočítaš tento text, ďalšie tisíce ľudí vo svete prehrajú boj s rakovinou. Každý deň jej totiž podľahne viac ako 26 000 pacientov. Za rok pribudne približne 20,6 milióna nových diagnóz a takmer 10 miliónov úmrtí. Rakovina je tak po srdcovo-cievnych ochoreniach druhou najčastejšou príčinou úmrtí na svete.

Najnovšia Globálna správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o stave rakoviny 2026 však nehovorí len o tom, kde sme dnes. Ukazuje aj to, kam smerujeme. Ak krajiny nezrýchlia prevenciu, nezlepšia dostupnosť diagnostiky a nezabezpečia rovnejší prístup k liečbe, počet nových prípadov môže do roku 2050 vystúpiť na takmer 35 miliónov ročne. Oproti roku 2024 by to znamenalo nárast o 67 %.

Kde rakovina zabíja najviac?

Rakovina nezasahuje všetky časti sveta rovnako. Kým niektoré regióny čelia vysokému počtu nových prípadov, inde je najväčším problémom to, že pacienti sa k diagnostike a liečbe dostávajú neskoro.

Najväčší počet prípadov aj úmrtí pripadá na Áziu. V roku 2024 tam lekári zaznamenali 50,7 % všetkých prípadov rakoviny a 56,5 % úmrtí na toto ochorenie.

Výrazne zasiahnutá je aj Európa. Hoci tu žije iba približne 9 % svetovej populácie, na kontinent pripadá až 21 % všetkých prípadov rakoviny a 20 % úmrtí. V mnohých afrických krajinách je počet nových diagnóz nižší, pacienti však na rakovinu zomierajú neúmerne často.

U mužov patria medzi najčastejšie diagnózy rakovina pľúc, prostaty a hrubého čreva. U žien má najväčší podiel rakovina prsníka, pľúc a kolorektálny karcinóm.

Rakovina na Slovensku

Na Slovensku prevláda rakovina hrubého čreva a konečníka. Odhady IARC na rok 2024, ktoré boli zverejnené 8. júla 2026, hovoria o 4 402 nových prípadoch, čo predstavuje približne 14 % všetkých onkologických diagnóz v krajine.

Za ňou nasleduje:

  • rakovina prsníka – 3 803 prípadov
  • rakovina prostaty – 3 335 prípadov
  • rakovina pľúc – 2 677 prípadov
  • rakovina močového mechúra – 1 354 prípadov

Podľa odhadov IARC dostane pred dovŕšením 75 rokov rakovinu takmer 28 % obyvateľov Slovenska.

Dá sa pred rakovinou chrániť?

Takmer štyrom z desiatich prípadov rakoviny na svete by sa dalo predísť. S ich vznikom totiž súvisia rizikové faktory, ktoré môžeme ovplyvniť. Patrí k nim najmä fajčenie, konzumácia alkoholu, nadváha, nedostatok pohybu, nezdravá strava či znečistené ovzdušie.

Významnú úlohu zohrávajú aj infekcie, napríklad ľudský papilomavírus (HPV), vírusy hepatitídy B a C alebo baktéria Helicobacter pylori.

„Hoci v krajinách, ktoré zaviedli preventívne opatrenia, pozorujeme pokles výskytu niektorých druhov rakoviny, pokrok je stále príliš pomalý,“ upozorňuje Dr. Elisabete Weiderpass, riaditeľka Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny WHO (IARC).

„Profil onkologických ochorení sa mení. Čoraz väčšiu úlohu zohráva rastúci výskyt obezity, nedostatok pohybu, nezdravá strava a znečistenie ovzdušia. Prevencia rakoviny preto musí zostať politickou prioritou,“ dodáva.

Dobrou správou je, že dôsledná prevencia prináša merateľné výsledky. Od roku 2010 klesla spotreba tabaku o 27 %, čo v niektorých regiónoch viedlo k nižšiemu počtu prípadov rakoviny pľúc aj úmrtí na toto ochorenie. Výskyt nádorov spojených s vírusmi a baktériami pomáha znižovať aj očkovanie, lepšia hygiena a účinnejšia kontrola infekcií.

Čo stojí za vysokým výskytom kolorektálneho karcinómu na Slovensku?

MUDr. Boris Pekárek, PhD., primár Gastroenterologického oddelenia Národného onkologického ústavu, upozorňuje najmä na spracované mäso. Do tejto kategórie patria napríklad salámy, párky, klobásy či slanina.

„Spracované mäso je ako karcinogén 1. triedy hodnotené v podstate v rovnakej skupine ako napríklad fajčenie alebo azbest,“ uviedol pre Startitup.

„Pri mäse je pomoc pomerne jednoduchá – kupovať ho čerstvé, prípadne mrazené, a upraviť ho doma varením, dusením či pečením s použitím bežných jednoduchých dochucovadiel, ako sú soľ a koreniny. Spracované mäso tak môžeme obmedziť na minimum,“ dodal MUDr. Pekárek.

Jedálniček by mal stáť najmä na zelenine, ovocí, rybách, strukovinách a celozrnných obilninách. Dobrou pomôckou je uprednostňovať potraviny, ktorých spôsob prípravy si vieš predstaviť aj vo vlastnej kuchyni, a obmedziť výrobky s vysokým stupňom priemyselného spracovania.

„Mlieko či jednoduché mliečne výrobky, ako sú tvaroh alebo jogurt, môžeme u ľudí, ktorí ich tolerujú, takisto väčšinou vyhodnotiť ako zdravé,“ dopĺňa MUDr. Pekárek.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing

Zdroje: Redakcia Startitup, WHO, IARC

Najnovšie videá

Trendové videá