Nový predátor v Jadranskom mori: Na obľúbených plážach Chorvátska ľudia čoraz častejšie narážajú na jedovatú rybu

Predstav si pokojný deň pri mori, ktorý sa kvôli neopatrnosti môže rýchlo zmeniť na bolestivú skúsenosť. Priamo na pláži Havaji, ktorá sa nachádza v lokalite Orašac, sa podarilo chytiť perutýna. Tento živočích predstavuje veľmi jedovatý a invazívny druh, pričom v Jadranskom mori ho v poslednom období môžeš stretnúť čoraz častejšie.

O najnovšom incidente na chorvátskom pobreží informoval web Dubrovački Dnevnik.

Zranenie spôsobuje dotyk

O rozruch na pláži sa postaral iba 12-ročnýý chlapec H. M., ktorému sa podarilo rybu uloviť pomocou trojzubca. Miestni obyvatelia chceli mladíka za tento úspešný úlovok verejne pochváliť, no zároveň išlo o dôležitý impulz na varovanie ostatných dovolenkárov pred rizikom, ktoré vo vode číha.

Tento tvor ťa síce sám od seba nenapadne, no k zraneniam dochádza najčastejšie vtedy, keď sa ho neúmyselne dotkneš. Perutýn je totiž charakteristický svojimi jedovatými ostňami, ktoré po zapichnutí do kože vyvolávajú extrémne intenzívnu bolesť. Zvýšenú ostražitosť by si mal preto zachovať nielen pri samotnom plávaní, ale aj pri potápaní či rybolove.

Ohrozenie pre jadranskú prírodu

Tento živočích sa do chorvátskej časti Jadranu presunul cez Stredozemné more a jeho prítomnosť sa tu stáva pravidelnou. Podľa odborných vyjadrení znamená expanzia tohto druhu obrovskú hrozbu pre lokálnu faunu. Keďže perutýn sa aktívne živí pôvodnými morskými bezstavovcami a menšími rybami, negatívne tým narúša a ničí celý domáci ekosystém.

Likvidácia v chránených zónach

Úlovok mladého chlapca v Orašaci nie je náhodný, ale ilustruje širší ekologický problém, na ktorý už reagujú aj medzinárodné organizácie. Informácie o systémových krokoch priniesol web IUCN.

V nadväznosti na čoraz častejší výskyt tejto jedovatej ryby v tvojich obľúbených dovolenkových destináciách bol spustený špeciálny ochranný projekt.

Aktuálne snahy vedcov sa v Chorvátsku orientujú najmä na lokality s vysokým stupňom ochrany prírody, kde by premnoženie dravca mohlo kompletne rozvrátiť ekologickú stabilitu. Aktivity sa sústreďujú do Národného parku Mljet, Parku prírody Telašćica a do chráneného územia Natura 2000 Srednji kanal.

Práve na týchto miestach dokáže perutýn najviac zdecimovať spoločenstvá pôvodných rýb. Realizáciu celého projektu si na starosť zobralo združenie na ochranu životného prostredia Hippocampus.

Hlavným zámerom je prostredníctvom cielených zásahov znížiť celkový ekologický dosah tohto invazívneho tvora, eliminovať jeho populácie v kľúčových zónach a ochrániť tak morskú biodiverzitu. Ak sa totiž narušia potravinové reťazce, jadranská príroda môže prísť o vzácne chránené druhy.

Zapojenie potápačov

Vedci a ochranári v rámci projektu nenechávajú nič na náhodu a stavili na systematickú prácu v teréne. Kľúčovou aktivitou sú koordinované ponory, počas ktorých špeciálne vyškolení potápači odstraňujú perutýny z mora pomocou selektívnych metód s nízkym dosahom na okolité prostredie. Súbežne s tým prebieha podvodný monitoring.

Odborníci zaznamenávajú údaje o počte, veľkosti a správaní rýb pred samotným zásahom aj po ňom, vďaka čomu získavajú presné dáta o ich distribúcii. Projekt sa zároveň zameriava na to, aby naučil personál chránených území a lokálnych potápačov tieto ryby rýchlo identifikovať, bezpečne s nimi manipulovať a efektívne nahlasovať ich výskyt.

Prepojenie vedy a verejnosti

Všetky získané informácie si organizátori nenechávajú pre seba, ale posúvajú ich vedeckým inštitúciám a štátnym úradom, čím prispievajú k celonárodnému boju proti invazívnym druhom.

Nemenej dôležitou súčasťou projektu je aj vzdelávanie verejnosti. Cez rôzne komunikačné aktivity sa šíri osveta o rizikách, ktoré tieto ryby prinášajú, čo má podporiť koordinovanú a rýchlu reakciu v budúcnosti.

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie