Tajomstvo storočných zo Sardínie: Vedci zistili, ktorá povahová črta rozhoduje o tom, či sa dožiješ vysokého veku

Čo rozhoduje o tom, že sa niektorí ľudia dožívajú 90 alebo dokonca 100 rokov? Odpoveď vedci hľadajú už desaťročia. Najčastejšie sa spomína zdravá strava, pravidelný pohyb, kvalitný spánok alebo dobré vzťahy s rodinou.

Nový výskum psychologičky Marie Chiary Fastame z Univerzity v Cagliari však upozorňuje, že rozhodovať môže aj osobnosť človeka.

Vedci zistili, že seniori vo vyššom veku mali spoločnú vlastnosť, ktorá im mohla pomáhať zostať aktívnymi aj po osemdesiatke. Nejde pritom o žiadnu zázračnú schopnosť, ale o prirodzený spôsob, akým pristupujú k životu a novým skúsenostiam.

Sardínia patrí medzi miesta s najvyšším počtom storočných ľudí Európy

Sardínia je podľa portálu Butterfield už dlhé roky považovaná za jednu z takzvaných Modrých zón. Ide o oblasti sveta, kde sa ľudia dožívajú mimoriadne vysokého veku. Okrem Sardínie medzi ne patrí napríklad japonská Okinawa, grécky ostrov Ikaria alebo polostrov Nicoya v Kostarike.

Práve tieto regióny lákajú vedcov, ktorí sa snažia zistiť, prečo ich obyvatelia starnú pomalšie a dlhšie si udržiavajú fyzické aj psychické zdravie.

Doterajšie výskumy poukazovali najmä na životný štýl. S dostatkom pohybu, dobrej stravy alebo nižšou úrovňou stresu. Najnovší výskum sa však zameral na osobnostné črty seniorov.

Vedci porovnali dve podobné skupiny

Fastame spolu s kolegami skúmala 125 ľudí vo veku od 71 do 101 rokov. Päťdesiatpäť účastníkov žilo priamo v sardínskej Modrej zóne, zvyšných sedemdesiat pochádzalo z blízkej vidieckej oblasti.

Výber nebol náhodný. Obe skupiny mali podobné sociálne aj ekonomické podmienky, vyrastali v rovnakom kultúrnom prostredí a mali podobný prístup k zdravotnej starostlivosti.

Účastníci absolvovali sériu rozhovorov, dotazníkov a psychologických testov. Výskumníci zhodnotili ich zdravotný stav, každodenné fungovanie v živote, aké majú koníčky, aj päť základných osobnostných čŕt, medzi ktoré patria otvorenosť voči skúsenostiam, svedomitosť, extraverzia, prívetivosť a neuroticizmus.

Jedna vlastnosť je odlišná

Najväčší rozdiel medzi oboma skupinami sa neobjavil v tom, ako seniori hodnotili svoje zdravie. Oveľa zaujímavejšie bolo, že obyvatelia Modrej zóny dosahovali výrazne vyššie skóre v otvorenosti voči novým skúsenostiam.

Táto vlastnosť zahŕňa zvedavosť, ochotu učiť sa nové veci, záujem o svet a schopnosť prijímať zmeny. Ľudia, ktorí sú otvorenejší novým podnetom, častejšie skúšajú nové aktivity, stretávajú sa s inými ľuďmi alebo si dokážu nájsť nové koníčky aj vo vysokom veku.

Práve tieto aktivity podľa National Institute of Aging pomáhajú udržiavať mozog aktívny a podporujú pravidelný pohyb alebo spoločenský život. Vedci preto predpokladajú, že nejde o priamy recept na dlhovekosť, ale o vlastnosť, ktorá prirodzene vedie k zdravšiemu životnému štýlu.

Aktívny život nekončí odchodom do dôchodku

Výskum ukázal, že seniori z Modrej zóny trávili viac času aktivitami, ktoré zamestnávajú telo aj myseľ. Mnohí sa pravidelne venovali práci v záhrade, športu alebo navštevovali komunitné centrá, kde sa stretávali s ostatnými.

Významnú úlohu zohrávala aj schopnosť prispôsobiť sa pribúdajúcemu veku. Namiesto toho, aby sa vzdali obľúbených činností, si našli spôsob, ako ich vykonávať inak.

Ak už nezvládali náročné túry, zostali aktívni pri práci okolo domu. Ak prestali šoférovať na dlhšie vzdialenosti, viac času venovali spoločenským stretnutiam, čítaniu alebo kartovým hrám.

Pomáha aj schopnosť zvládať emócie

Seniori z Modrej zóny taktiež lepšie zvládali stresové situácie a keď potrebovali pomoc, tak ju aj vyhľadali. Vyššiu úroveň dosahovali aj v schopnosti rozumieť vlastným pocitom a emóciám druhých.

Zaujímavé boli aj výsledky týkajúce sa svedomitosti. Účastníci, ktorí boli zodpovednejší a disciplinovanejší, častejšie uvádzali vyššiu spokojnosť so životom a lepšie zvládali každodenné výzvy.

Naopak, vyšší neuroticizmus, čo je podľa Britannica citlivejšie a prehnanejšie reagovanie na stres, súvisel s horším hodnotením vlastného zdravia. Mierna ostražitosť však môže človeka motivovať, ale nesmie byť zveličená.

Výsledky treba brať s mierou

Autori štúdie upozorňujú, že výskum má svoje limity. Zúčastnilo sa na ňom len 125 seniorov z vidieckych oblastí Sardínie, a preto sa výsledky nemôžu preniesť na celé národy.

Napriek tomu štúdia prináša zaujímavé zistenie. Dlhovekosť zrejme nezávisí len od toho, čo máme na tanieri alebo koľko krokov denne urobíme.

Dôležitú úlohu môže zohrávať aj to, či si človek dokáže zachovať zvedavosť, ochotu učiť sa nové veci a mať záujem o svet aj vo veku, keď mnohí prirodzene spomaľujú.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti