Až 93,5 % Slovákov býva vo vlastnom. Takéto čísla nemá väčšina najbohatších krajín sveta

Slovensko má  najvyšší podiel domácností bývajúcich vo vlastnej nehnuteľnosti. Miera vlastníctva dosahuje 93,5 %, čím krajina predbehla Rumunsko, Chorvátsko aj Čínu. Vysoký podiel vlastníckeho bývania zároveň súvisí s nízkou koncentráciou majetku. Podľa údajov má Slovensko najnižší Giniho index bohatstva zo sledovaných krajín.

Rebríček vlastníctva bývania zverejnil portál Visual Capitalist na základe údajov OECD. Ukazuje podiel domácností, ktoré vlastnia nehnuteľnosť, v ktorej žijú. Za Slovenskom nasleduje Rumunsko s podielom 92,8 % a Chorvátsko s 90,4 %. Čína dosahuje podiel 90 %.

Slovensko je na úplnom vrchole

Slovenský výsledok výrazne prevyšuje priemer krajín OECD, ktorý predstavuje 70,1 %. Výrazne vyšší je aj v porovnaní s priemerom Európskej únie na úrovni 72,5 %. Dominantné postavenie Slovenska nie je iba výsledkom súčasnej situácie na realitnom trhu. Odráža aj spôsob, ako sa bývanie menilo po páde socialistického režimu.

Vo východnej Európe boli mnohé byty pôvodne vo vlastníctve štátu, miest alebo podnikov. Po roku 1989 sa veľká časť bytového fondu privatizovala. Obyvatelia mohli byty často odkúpiť za ceny výrazne nižšie než ich trhová hodnota.

Tento proces vytvoril vysoký počet vlastníkov a obmedzil rozsah nájomného sektora. Podobný vývoj nastal v Rumunsku, Chorvátsku, Litve, Bulharsku, Poľsku a Lotyšsku. Osem z desiatich krajín s najvyšším podielom vlastníckeho bývania sú súčasné alebo bývalé komunistické štáty.

Slovensko sa tým výrazne odlišuje od bohatších západoeurópskych ekonomík. V Nemecku býva vo vlastnej nehnuteľnosti 41 % domácností. Vo Švajčiarsku je to 38,2 %, najmenej zo sledovaných krajín.

Nižšia miera vlastníctva však nemusí automaticky znamenať horšiu dostupnosť bývania. Nemecko a Švajčiarsko majú rozvinutý nájomný sektor, silnejšiu ochranu nájomníkov a širšiu ponuku dlhodobých prenájmov. Domácnosti preto nemusia považovať kúpu nehnuteľnosti za jedinú stabilnú formu bývania.

Nehnuteľnosti znižujú koncentráciu majetku

Vysoký podiel vlastníckeho bývania sa premieta aj do rozdelenia majetku slovenských domácností. Podľa údajov Svetovej banky dosiahlo Slovensko Giniho index bohatstva 38 bodov, čo bola najnižšia hodnota v sledovanom súbore krajín.

Giniho index bohatstva meria, ako nerovnomerne je majetok rozdelený. Hodnota nula by znamenala úplne rovnomerné rozdelenie. Hodnota 100 by znamenala, že celý majetok vlastní jediná osoba.

Za Slovenskom nasledovalo Belgicko so 46 bodmi, Taliansko s 54 bodmi a Maďarsko s 56 bodmi. Na opačnom konci boli Spojené arabské emiráty a Rusko s hodnotou 82 bodov. Vysokú koncentráciu vykázali aj Južná Afrika, Brazília a Spojené štáty.

Slovák vyvolal vo Viedni policajný zásah. Žene sa mal vyhrážať sekerou, v Rakúsku sa zdržiaval nelegálne

Rozšírené vlastníctvo bytov a domov môže znižovať majetkové rozdiely, pretože nehnuteľnosť predstavuje hlavné aktívum väčšiny domácností. Na Slovensku vlastní bývanie veľká časť populácie a majetok preto nie je sústredený iba medzi najbohatšími.

To však neznamená, že slovenské domácnosti majú automaticky vysoký disponibilný príjem. Majetková rovnosť sa líši od príjmovej rovnosti. Domácnosť môže vlastniť byt alebo dom, no zároveň mať nízke príjmy, vysoké prevádzkové náklady a nedostatok úspor.

Vlastnícky model má aj slabé stránky

Veľmi vysoký podiel vlastníctva obmedzuje alternatívy pre ľudí, ktorí nechcú alebo nemôžu kupovať nehnuteľnosť. Menší nájomný trh môže znižovať pracovnú mobilitu a sťažovať sťahovanie za zamestnaním.

Slovenské údaje preto ukazujú dve stránky rovnakého modelu. Rozšírené vlastníctvo bývania prispieva k rovnomernejšiemu rozdeleniu majetku. Zároveň však nevypovedá o tom, či si dnešné domácnosti dokážu dovoliť kúpu nového bývania. 

Slovensko tak zostáva krajinou vlastníkov nehnuteľností. Otvorenou otázkou je, či bude tento model dostupný a príťažlivý aj pre ďalšie generácie.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti