Slováci sú druhí najhorší v Európe: Viac ako 13% z nás kvôli svojim názorom nehovorí s rodinou

Možno to poznáš aj zo svojho vlastného života. Stačí, že na rodinnom obede alebo pri pive s kamarátmi niekto vytiahne tému očkovania, práv LGBT ľudí, vojny na Ukrajine či našej domácej politiky, a príjemné popoludnie sa v momente zmení na tichú domácnosť alebo ostrú hádku. Ak máš pocit, že atmosféra v našej krajine hustne, nemýliš sa.

Najnovšia rozsiahla štúdia Polarizácia a antisystém 2026, ktorú v júli 2026 vydal DEKK Inštitút, prináša tvrdé dáta o tom, ako hlboko sme ako spoločnosť rozdelení. A výsledky pre teba pravdepodobne nebudú príjemným čítaním. Táto spoločenská polarizácia pritom nie je len lokálnym folklórom – uznávaný Global Risks Report ju označil za piatu najväčšiu globálnu hrozbu.

Negatívne striebro v európskom rebríčku

Ak by sme súťažili v spoločenskej súdržnosti, skončili by sme na chvoste. Podľa renomovaného medzinárodného projektu V-DEM sme totiž v miere polarizácie obsadili nelichotivé druhé miesto v Európe – hneď za Maďarskom a tesne pred Španielskom. Pre porovnanie, naši susedia z Českej republiky si užívajú podstatne pokojnejšiu atmosféru. V rovnakom meraní skončili až na 19. mieste z 29 sledovaných európskych krajín.

Prečo sme na tom tak zle? Jeden z hlavných dôvodov nájdeš v správaní tých, ktorí by nám mali ísť príkladom. Naši politickí lídri totiž mimoriadne radi využívajú polarizáciu ako lacnú mocenskú techniku na získanie vplyvu. Slovensko obsadilo druhé miesto v Európe v kategórii „Nenávistná rétorika hlavných politických strán“. Lídri apelujú na naše základné evolučné inštinkty, využívajú čierno-bielu rétoriku a ich posolstvá sa tak zdajú byť jasnejšie a jednoduchšie.

Ako vysvetľuje Pavol Kosnáč, hlavný výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu: „Príkladom je uzavretie obrannej dohody s USA, kedy časť dobovej opozície využívala extrémne polarizujúci jazyk, ako „okupácia“, „vlastizrada“ či „bábková republika“, no keď sa kritici dostali neskôr k moci, dohodu nezrušili a obranný vzťah s USA sa dokonca prehlbuje.“

Keď ti komunita stojí za ignorovanie reality

Sociológovia rozlišujú dva typy polarizácie. Tá prvá, ideologická (alebo názorová), je vlastne zdravá. Znamená to, že máme odlišné názory na dane, migráciu či sociálny systém, no stále dokážeme sedieť za jedným stolom a racionálne diskutovať o kompromisoch.

Problém nastáva, keď táto diskusia skĺzne do afektívnej (toxickej) polarizácie. V tejto fáze sa už vytrácajú racionálne argumenty a nastupujú čisté emócie. Diskusia sa mení na boj, kde vzniká mentalita „my verzus oni“ – ten, kto má iný názor, už nie je partner v debate, ale nepriateľ.

Pavol Kosnáč pred týmto trendom dôrazne varuje: „Dlhodobé extrémne polarizované spoločnosti vo svete nám dokazujú, že polarizácia môže eskalovať do fyzického násilia či vojnového konfliktu. Príkladom je situácia v Iraku či Sýrii. Nepokoje v Severnom Írsku nám zároveň ukazujú, že nezvládnutá polarizácia môže prejsť do násilných konfliktov aj vo vyspelých a bohatých krajinách. Na Slovensku sme násilie spojené s polarizáciou zažili tiež – mediálne najznámejší príklad je atentát na premiéra z mája 2024.“

Cyril a Metod na Devíne: Obrovské pódium, skupina vyvolených a hlaholika, za ktorú zaplatil každý z nás (KOMENTÁR)

Štúdia DEKK Inštitútu opisuje fascinujúci, no zároveň desivý psychologický mechanizmus: ak si človek musí vybrať medzi pravdou a svojou komunitou, takmer vždy si vyberie komunitu. Realita nám jednoducho nestojí za to, aby sme stratili svoj „kmeň“ a zostali sami.

Rušíme kontakty s najbližšími: Čísla, z ktorých mrazí

Tento toxický stav spoločnosti priamo ničí naše osobné vzťahy. Analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková vysvetľuje: „V prieskume sme sa pýtali na to, či respondenti obmedzili alebo prerušili kvôli rozdielnym názorom kontakt s niekým, s kým predtým trávili čas. Viac ako dve tretiny (66,7 %) nikdy z týchto dôvodov kontakt neprerušili, čo je približne o 5 % menej ako minulý rok. Navyše vzrástol podiel ľudí, čo prerušili vzťah s priateľmi či dokonca s rodičmi. Konflikty o hodnotové a politické témy prenikajú do osobných vzťahov o niečo častejšie ako minulý rok.“

Ešte desivejší je pohľad na toleranciu k násiliu. Až 33,4 % Slovákov osobne pozná niekoho, koho názory sa v posledných rokoch zmenili natoľko, že začal schvaľovať použitie fyzického násilia voči názorovým oponentom.

A ako sa s týmito odlišnosťami vyrovnávame v bežnej komunikácii? Skutočný dialóg, v ktorom sa snažíme pochopiť postoj toho druhého, vedie len žalostných 15,5 % z nás. Väčšina (26,2 %) radšej citlivé témy obchádza a vyhýba sa im.

Prečo sa na Slovensku polarizácii tak darí?

Výskumníci z DEKK Inštitútu zostavili na základe vlastného výskumu a odbornej literatúry zoznam hlavných príčin tohto stavu. Okrem už spomínaného využívania polarizácie ako mocenskej techniky sem patria:

Okrem poškodzovania osobných vzťahov má tento rozpad súdržnosti vážne celospoločenské dôsledky: odliv mozgov do zahraničia, horšie duševné zdravie obyvateľstva, nižšiu schopnosť spolupráce, legislatívnu paralýzu či podkopávanie dôvery v demokratické inštitúcie.

Ako z toho von?

Slovensko sa nachádza v stave, keď si na neustály konflikt pomaly zvykáme a berieme ho ako nový normál. Podľa DEKK Inštitútu je však pre zachovanie stability štátu kľúčové, aby mienkotvorní aktéri a politické elity uprednostnili kultúru skutočného dialógu a hľadanie konsenzu. Prvým krokom je objektívne a na základe exaktných dát pomenovať realitu presne takú, aká je.

„Na Slovensku pozorujeme rozpad súdržnosti a na riešenie tohto problému a návrh možných riešení potrebujeme práve dáta týkajúce sa našich hodnôt a identity. Len na základe takýchto dát je možné pochopiť aktuálnu situáciu a rozumieť dlhodobým trendom. Vďaka týmto informáciám vieme identifikovať oblasti, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť – zo strany občanov aj zo strany štátu,“ zhrnula Veronika Cigáneková.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy