Pôrod po štyridsiatke už nie je tabu. Lekári vysvetľujú, čo stojí za fenoménom neskorého materstva

Ak by niekto pred sto rokmi povedal, že raz bude viac rodiť žien po štyridsiatke než tínedžeriek, zrejme by mu málokto uveril. Dnes je to realita. Neznamená to, že ženy čakajú s materstvom do štyridsiatky. Znamená to však, že predstava o „správnom veku“ na založenie rodiny sa za jednu generáciu výrazne zmenila. Na situáciu upozornil aj portál Akčné ženy.

Ženy dnes študujú dlhšie, budujú si kariéru, neskôr vstupujú do manželstva a častejšie riešia bývanie či finančnú stabilitu ešte predtým, ako sa rozhodnú pre dieťa. Zároveň medicína posunula hranice reprodukčnej starostlivosti a umožnila otehotnieť aj ženám, ktoré by ešte pred niekoľkými desaťročiami túto možnosť nemali. Výsledkom je demografická zmena, ktorú dnes vidíme v štatistikách prakticky vo všetkých vyspelých krajinách.

V USA rodilo viac žien po štyridsiatke ako tínedžeriek

Najvýraznejšie to ukazujú údaje amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). V roku 2023 tvorili pôrody žien vo veku 40 rokov a viac 4,1 % všetkých pôrodov, zatiaľ čo tínedžerské pôrody predstavovali 4,0 %. Ide o prvý rok v modernej histórii USA, keď ženy po štyridsiatke predbehli tínedžerky v počte pôrodov.

Ešte začiatkom 90. rokov pritom vyzerala situácia úplne inak. Počet pôrodov tínedžeriek odvtedy dramaticky klesol, zatiaľ čo pôrodov ženám vo veku nad 40 rokov postupne pribúdalo. Nejde pritom o to, že by väčšina žien rodila po štyridsiatke. Najviac detí sa stále rodí ženám vo veku približne od 25 do 34 rokov. Historický míľnik však ukazuje, ako výrazne sa za posledné desaťročia posunul vek materstva.

Rovnaký trend vidíme aj v Európe

Podobným smerom sa vyvíja aj Európa. Podľa najnovších údajov Eurostatu dosiahol v roku 2024 priemerný vek ženy pri narodení prvého dieťaťa v Európskej únii 29,9 roka, pričom ešte pred desiatimi rokmi bol o rok nižší. Najvyšší priemerný vek prvorodičiek zaznamenalo Taliansko (31,9 roka), nasledované Luxemburskom, Írskom a Španielskom.

Slovensko patrí medzi krajiny, kde ženy rodia prvé dieťa skôr, no aj u nás sa vek prvorodičiek dlhodobo zvyšuje a v roku 2024 dosiahol 27,4 roka.

Neskoršie materstvo sa odráža aj v ďalších štatistikách. Podiel pôrodov žien vo veku 40 rokov a viac sa v Európskej únii za posledné dve desaťročia približne zdvojnásobil – z približne 3 % na 6 % všetkých pôrodov. V niektorých krajinách južnej Európy, najmä v Taliansku a Španielsku, dnes ženám po štyridsiatke pripadá približne každý desiaty pôrod.

zdroj: AI

Málo pôrodov je problém

Demografi upozorňujú, že nejde len o zmenu veku rodičov. Európa zároveň čelí rekordne nízkej pôrodnosti. V roku 2024 sa v krajinách Európskej únie narodilo približne 3,55 milióna detí, čo je o 3,3 % menej ako rok predtým. Úhrnná plodnosť klesla na 1,34 dieťaťa na jednu ženu, najnižšiu hodnotu od začiatku spoločných štatistík EÚ. Tento vývoj naznačuje, že ženy nielen rodia neskôr, ale zároveň majú v priemere menej detí ako predchádzajúce generácie.

Tento posun je výsledkom viacerých faktorov – dlhšieho štúdia, neskoršieho vstupu na pracovný trh, rastúcich cien bývania, vyššieho veku pri uzatváraní partnerstiev aj pokroku v reprodukčnej medicíne. Odborníci preto hovoria o jednej z najvýraznejších demografických zmien posledných desaťročí, ktorá ovplyvňuje nielen rodiny, ale aj zdravotníctvo, trh práce či dôchodkové systémy.

Má 65, telo tridsiatničky a energiu tínedžerky: Trénerka prezradila jednoduchý trik, ktorý jej zmenil život

Menej pôrodov a demografia odrážajú zmenu životného štýlu

Demografi upozorňujú, že za týmto trendom nestojí jediná príčina. Ide o kombináciu spoločenských, ekonomických aj medicínskych faktorov.

Mladí ľudia dnes študujú dlhšie a neskôr vstupujú na pracovný trh. Častejšie si chcú najprv vybudovať kariéru alebo zabezpečiť vlastné bývanie. Svoje zohráva aj neskoršie uzatváranie partnerstiev či manželstiev a vyššia dostupnosť asistovanej reprodukcie. V mnohých krajinách sa zároveň predlžuje dĺžka života a mení sa predstava o tom, čo znamená byť „mladou rodinou“.

Tieto zmeny sa odrážajú aj na celkovej pôrodnosti. Európska únia zaznamenala v roku 2024 historicky najnižšiu úhrnnú plodnosť – 1,34 dieťaťa na jednu ženu, čo je výrazne pod hranicou 2,1 dieťaťa potrebnou na prirodzenú obnovu populácie.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti