Poznáme spôsob, ako si do 65 rokov na dôchodok našetriť 1,1 milióna eur. Dokáže to takmer každý Slovák (ODBORNÍK)

Dôchodok je pre väčšinu mladých ľudí veľmi vzdialenou témou. Odborníci však upozorňujú, že práve prvé roky pracovného života rozhodujú o tom, či bude človek v penzii odkázaný len na štát, alebo si zachová finančnú nezávislosť.

Dôvod je jednoduchý. Slovensko starne. Počet dôchodcov rastie, zatiaľ čo ľudí v produktívnom veku ubúda. Priebežný dôchodkový systém, v ktorom dnešní pracujúci financujú penzie súčasných dôchodcov, sa preto dostáva pod čoraz väčší tlak.

Mesačne ide miliarda eur na dôchodok

Slovenský dôchodkový systém je pod čoraz väčším tlakom. Sociálna poisťovňa už dnes nedokáže financovať vyplácanie dôchodkov len z odvodov pracujúcich a štát musí jej hospodárenie pravidelne dotovať z rozpočtu. Samotné dôchodkové dávky stoja podľa Štatistického úradu SR každoročne približne 12 až 13 miliárd eur, teda viac ako miliardu eur mesačne.

Výdavky pritom rastú rýchlejšie ako príjmy z odvodov, keďže populácia starne a počet pracujúcich v pomere k dôchodcom dlhodobo klesá. Analytici preto upozorňujú, že bez ďalších reforiem bude tlak na verejné financie ďalej narastať.

Podľa účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2025 chýbalo v starobnom dôchodkovom fonde takmer 2,94 miliardy eur. Štát preto musel do dôchodkového poistenia presunúť 2,37 miliardy eur, aby poisťovňa dokázala vyplácať dôchodky v plnej výške.

Málo mladých, priveľa penzistov

Dôvodom je predovšetkým demografia. Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny Európy. Kým dnes pripadá na 100 pracujúcich približne 30 dôchodcov, podľa prognóz OECD ich bude už približne o štvrťstoročie viac ako 60. Inými slovami, počet ľudí, ktorí financujú dôchodkový systém, bude postupne klesať, zatiaľ čo počet poberateľov penzií sa prakticky zdvojnásobí.

OECD zároveň odhaduje, že do roku 2060 sa pracovná sila na Slovensku zníži približne o tretinu. To znamená menej pracujúcich, menej odvodov a ešte väčší tlak na financovanie dôchodkov. Bez ďalších reforiem tak bude štát stáť pred neľahkou voľbou – zvýšiť odvody, posunúť vek odchodu do dôchodku, znížiť relatívnu výšku dôchodkov alebo hľadať ďalšie miliardy eur v štátnom rozpočte.

Analytik Finportal Matej Bajzík okomentoval pre Startitup situáciu nasledovne: „Ťažko presne povedať, ktorá generácia bude posledná, ktorá dostane štátny dôchodok, no dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici by sa mali pripraviť na to, že ich dôchodok bude vyzerať výrazne inak ako vyzerá dnes. Demografický tlak je obrovský a systém v súčasnej podobe nie je dlhodobo udržateľný.“

Zároveň dodáva, že na Západe je úplne bežné pripravovať sa na dôchodok bez väčšinovej pomoci štátu: „Krajiny, ako Švédsko či Holandsko, už dnes fungujú tak, že štátny dôchodok tvorí len základ a väčšinu penzie si ľudia budujú sami. Slovensko sa tomuto nevyhne, otázka nie je či, ale len kedy.“

Toto je posledná generácia, ktorá dostane štátny dôchodok. Pracovať budeme aj po sedemdesiatke (ANALYTIK)

Na dôchodku sa môžeš stať milionárom

Aj preto finanční analytici čoraz častejšie radia prevziať zodpovednosť za vlastný dôchodok do vlastných rúk. Najsilnejšou zbraňou pritom podľa nich nie je vysoký príjem, ale čas.

„Na dôchodok treba myslieť hneď, ako sa človek stane ekonomicky aktívnym. Čas je najväčší spojenec investora. Ak si začnete odkladať 200 eur mesačne od 25 rokov s priemerným výnosom 10 % ročne, v 65-ke môžete mať približne 1,1 milióna eur. Ak začnete až v 40-ke, na rovnakú sumu potrebujete odkladať asi 950 eur mesačne,“ vysvetľuje analytik Finportalu Matej Bajzík.

Rozdiel medzi skorým a neskorým začiatkom pritom nespočíva len vo výške mesačných vkladov. Rozhodujúcu úlohu zohráva zložené úročenie – teda situácia, keď výnosy začnú zarábať ďalšie výnosy. Čím dlhšie peniaze pracujú, tým rýchlejšie rastie celková hodnota investície.

„Nikdy nie je úplne neskoro, no po päťdesiatke je už veľmi ťažké dobehnúť zameškané. Efekt zloženého úročenia potrebuje čas, aby naplno pracoval. Preto platí, čím skôr začnete, tým menej to bolí,“ uzatvára Bajzík.

Pravidelné investovanie pritom nemusí byť určené len ľuďom s nadpriemernými príjmami. Odborníci odporúčajú začať sumou, ktorú si človek dokáže dlhodobo dovoliť odkladať každý mesiac. Kľúčová je disciplína a dostatočne dlhý investičný horizont. Práve ten môže v priebehu desaťročí vytvoriť násobne vyšší majetok, ako by sa na prvý pohľad zdalo.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika