Slováci opisujú, ako nás severný sused predbehol: Kedysi som v Poľsku vošiel na rozbitú cestu, dnes je to naopak

26. júla 2026 o 16:35

Ponúkame ti výber najčítanejších článkov z tohto týždňa, ktoré hýbali naším webom
Inšpiruj sa úspechmi, objav novinky a získaj praktické tipy

Tamara Mrázová 26. júla 2026 o 16:35

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Tento týždeň priniesol výber tém, ktoré sa dotýkajú financií, moderných technológií, korporátnych úspechov aj citlivých otázok na realitnom trhu.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

S odborníkmi z finančných trhov sme sa pozreli na schému slovenského dôchodkového systému. V PREMIUM rozhovoroch sme dopodrobna prebrali, ako funguje prvý, druhý aj tretí dôchodkový pilier. Nechýbali ani kľúčové informácie o tom, ktorá generácia bude posledná, ktorá sa dočká svojho dôchodku, a ako sa na takúto situáciu pripraviť. Tak čo, postará sa o nás štát, alebo je osud v našich vlastných rukách?

Keď František Baník mladší preberal rodinnú firmu po otcovi, mala osem zamestnancov a bola v strate. Väčšina ľudí by v takej chvíli začala šetriť, tlačiť na výkon a hľadať vinníkov. On spravil pravý opak – povieme ti o ňom v článku. V našej redakcii sme sa tento týždeň pozreli na netradičný biznis príbeh, na ktorý môže byť nejeden Slovák hrdý.

Tento týždeň patril aj Slovákom v zahraničí. Soňa Kocholová odišla zo Slovenska ako trinásťročná a po rokoch života v rôznych krajinách našla domov v kolumbijskej Santa Marte. Dnes tam ako slobodná mama vychováva päťročného syna a vedie vlastné potápačské centrum Sony Dive Center. Jej príbeh však nie je romantickým útekom do Karibiku, ale každodennou kombináciou podnikania, rodičovstva a života ďaleko od rodiny.

Firma funguje bez šéfov

František Baník mladší prevzal rodinnú montážnu firmu v čase, keď mala osem zamestnancov a hospodárila so stratou. Namiesto prísnej hierarchie sa rozhodol vybudovať firmu založenú na dôvere, transparentnosti a spoločnej zodpovednosti. Dnes má spoločnosť Banik a syn tržby viac ako 5 miliónov eur, zamestnáva 59 ľudí a expandovala aj do Bratislavy.

Vo firme neexistuje klasický stredný manažment. Zamestnanci vidia účtovníctvo, podieľajú sa na zisku a rozhodujú o mnohých procesoch spoločne. Baník verí, že ľudia dokážu prevziať zodpovednosť, ak rozumejú tomu, ako firma funguje, a ako vzniká zisk. Dôležitejšie než kontrola sú podľa neho jasné pravidlá, dôvera a firemná kultúra budovaná dlhé roky.

Priznáva, že celý systém nevznikol zo dňa na deň. Formoval sa viac ako dvanásť rokov a sprevádzali ho chyby aj vlastné vyhorenie. Jeho cieľom je vybudovať firmu, ktorá bude fungovať aj o 250 rokov. Mladým podnikateľom odporúča vyhľadávať komunitu, zdieľať skúsenosti a nebáť sa robiť veci inak, než je v ich odvetví zaužívané.

Firma funguje bez šéfov, zamestnancom rozdelila zisk: „Nemáme manažérov, ktorí kontrolujú, či iní ľudia pracujú“

Poliaci si môžu dovoliť viac, ako my

Poľsko už nie je iba krajinou lacných nákupov a potravinových škandálov. Slováci, ktorí tam žijú, pre Startitup hovoria o vyšších platoch, modernejšej doprave a väčších pracovných možnostiach. Krajina má však aj problémy – drahé hypotéky, dlhé čakanie na lekára či rastúci verejný dlh.

Ich skúsenosti potvrdzujú aj medzinárodné porovnania. Najnovšie údaje ukazujú, že priemerný Poliak si môže zo svojho platu dovoliť viac tovarov a služieb než priemerný Slovák. Po zohľadnení rozdielnych cien má priemerná ročná mzda v Poľsku približne o pätinu vyššiu hodnotu než na Slovensku.

Poľsko sa tak v porovnaní reálnej hodnoty platov umiestnilo na 17. mieste v EÚ, zatiaľ čo Slovensko skončilo predposledné. Rozdiel sa navyše zväčšuje – poľský výsledok medziročne vzrástol o 4,3 percenta, slovenský iba o 2,4 percenta.

Slováci v Poľsku hovoria o vyšších príjmoch aj lacnejších potravinách: Nenapadá mi plat, ktorý by ma presvedčil vrátiť sa

Oplatí sa ešte druhý pilier?

Slovensko starne, dôchodcov pribúda a pracujúcich, ktorí na ich penzie prispievajú, je čoraz menej. Odborníci sa zhodujú, že štátny dôchodkový systém bude v najbližších desaťročiach čeliť čoraz väčšiemu tlaku. Pre budúce generácie to môže znamenať nielen neskorší odchod do dôchodku, ale aj nižšie penzie v porovnaní s ich posledným príjmom. Aj preto sa čoraz viac hovorí o druhom pilieri.

Mnohí Slováci však stále presne nevedia, ako funguje, kam smerujú ich peniaze, kto ich vlastní alebo či sa k nim štát môže v budúcnosti dostať. Otázky vyvolávajú aj časté zmeny pravidiel, ktoré politici počas rokov prijímali.

O tom, ako druhý pilier funguje, aké chyby robia sporitelia najčastejšie a či sa na peniaze odložené na dôchodok môžeme skutočne spoľahnúť, sme sa zhovárali s Marekom Nemkym, finančným analytikom spoločnosti ProRate. V rozhovore vysvetľuje aj to, prečo podľa neho samotný štátny dôchodok väčšine ľudí v budúcnosti stačiť nebude a čo môže každý urobiť pre to, aby si zabezpečil dôstojnú životnú úroveň aj po skončení pracovného života.

Vznikol, aby zachránil dôchodky: V niektorých krajinách druhý pilier znárodnili, Slovensko čaká takýto scenár

Expertka radí, ako v roku 2026 prejsť cez AI filtre a zaujať náborárov

Sedíš za počítačom, hodiny upravuješ svoj životopis, ladíš detaily a posielaš ho na pozície, kde presne spĺňaš každú požiadavku. Prejdú dni, týždne a v e-mailovej schránke svieti nula. Žiadne pozvanie na pohovor, dokonca ani automatické zamietnutie. Pocit, že tvoje CV padá do čiernej diery, dnes zažíva obrovské množstvo Slovákov.

Mnohí uchádzači prepadajú frustrácii a pochybujú, či firmy voľné miesta vôbec reálne obsadzujú. Skúsená HR buddy Simona Tarnóczy však potvrdzuje, že spoločnosti inzeráty nezverejňujú zbytočne. Problém je v tom, že trh práce prechádza turbulentným obdobím. Kombinácia ekonomického tlaku, inovácií a zmeny správania firiem vytvorila situáciu, v ktorej je voľných miest málo, pričom kvalifikovaných ľudí je obrovský pretlak.

Klasický životopis už nestačí: Expertka radí, ako v roku 2026 prejsť cez AI filtre a zaujať náborárov

35-ročná Slovenka žije v Karibiku

Soňa Kocholová odišla zo Slovenska ako trinásťročná a po rokoch života v rôznych krajinách našla domov v kolumbijskej Santa Marte. Dnes tam ako slobodná mama vychováva päťročného syna a vedie vlastné potápačské centrum Sony Dive Center. Jej príbeh však nie je romantickým útekom do Karibiku, ale každodennou kombináciou podnikania, rodičovstva a života ďaleko od rodiny.

Rozbeh potápačského centra si vyžiadal vysoké investície do výstroja, fliaš, kompresora, lode aj bezpečnej prevádzky. Príjmy navyše výrazne závisia od turistickej sezóny, preto Soňa hľadá ďalšie piliere podnikania a nechce zostať odkázaná len na jeden zdroj príjmu. Veľkú časť práce dnes tvorí marketing, komunikácia so zákazníkmi, spolupráca s hotelmi a budovanie značky online.

Kolumbia ju naučila viac si všímať jednoduché veci, prírodu a medziľudské vzťahy. Najťažšie pre ňu nie je miestne prostredie ani bezpečnosť, ale vzdialenosť od blízkych. Svoj projekt stavia na myšlienke „Consume less. Breathe more.“ a verí, že ľudia čoraz viac hľadajú menej podnetov, viac pokoja a skutočné spojenie s prírodou.