Mincovňa Kremnica zarobila viac ako 667-tisíc eur. Kontrolóri odhalili recept na ziskovosť štátneho podniku

Mincovňa Kremnica vlani zvýšila zisk o takmer 40 %. Naopak, Rudné bane dostali za pätnásť rokov na útlm baníctva 12 miliónov eur.

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) preveril hospodárenie dvoch štátnych podnikov a výsledok pripomína dva rozdielne svety. Kým Mincovňa Kremnica fungujúca pod Ministerstvom financií SR je podľa kontrolórov príkladom dobrej praxe, Rudné bane pod Ministerstvom hospodárstva SR svoj potenciál nevyužívajú a chýba im jasné strategické smerovanie.

Podstatné je, že tento rozdiel nespôsobil trh ani odvetvie. Podľa NKÚ za ním stojí diametrálne odlišný prístup zakladateľov, teda samotných ministerstiev.

Mincovňa razí mince pre svet a darí sa jej

Kremnická mincovňa je na slovenské pomery špecifický podnik. Mince tu razia od roku 1328 a firma dnes vyrába obehové mince nielen pre domáci trh, ale aj pre viaceré krajiny sveta. Popri tom razí pre Národnú banku Slovenska pamätné dvojeurovky a zberateľské mince zo striebra a zlata.

Kontrola potvrdila, že podnik pri nakladaní s majetkom dodržiava princípy zákonnosti, hospodárnosti aj efektívneho využívania finančných prostriedkov, hoci nepodlieha niektorým nástrojom verejnej finančnej a majetkovej kontroly.

Vlani vykázal čistý zisk vyše 667-tisíc eur, čo predstavuje medziročný nárast o takmer 40 %. Celkové výnosy dosiahli 39,6 milióna eur. Podľa údajov z FinStatu tržby podniku medziročne stúpli o 47 % na 39,72 milióna eur.

Zaujímavejší ako zisk je však zdroj rastu. Tržby z výroby zahraničných obehových mincí vlani vzrástli o 117 % na bezmála 14 miliónov eur.

„Významným pozitívnym signálom je aj rast tržieb z výroby zahraničných obehových mincí, ktoré vlani medziročne vzrástli o 117 % na bezmála 14 miliónov eur. Tento výsledok potvrdzuje dobré meno podniku, jeho konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch a vedenie spoločnosti možno považovať za dobrého hospodára,“ zhodnotila podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.

Svoju úlohu tu zohralo aj Ministerstvo financií SR. Podľa kontrolórov sa aj vďaka funkčnej dozornej rade spolupodieľa na koncepciách rozvoja podniku, podporuje jeho modernizáciu prostredníctvom investičných plánov a schvaľuje rozbory hospodárenia.

Program, ktorý sa mal skončiť pred pätnástimi rokmi

Rudné bane majú úplne iné zadanie. Podnik plní úlohy v rámci útlmového programu rudného baníctva, ktorý vláda schválila ešte v roku 1990. Podľa pôvodných plánov sa mal na Slovensku ukončiť do roku 2011.

Neskončil sa. Viaceré bývalé banské lokality dodnes predstavujú environmentálnu aj bezpečnostnú záťaž pre región aj pre celú spoločnosť. Podnik spravuje odkaliská, rieši banské vody, monitoruje vodné zdroje v okolí banských stavieb a vykonáva ďalšie inšpekčné činnosti, pripomína denník Pravda.

Zásadným problémom sú peniaze. V rokoch 2010 až 2025 získali Rudné bane na technické práce súvisiace s útlmovým programom dotácie vo výške približne 12 miliónov eur. To je za pätnásť rokov v priemere menej než milión eur ročne na sanáciu následkov desaťročí ťažby.

„Dlhodobé odkladanie riešení zvyšuje riziká aj finančné nároky spojené s odstraňovaním následkov banskej činnosti. Za obdobie rokov 2010 až 2025 získali Rudné bane na technické práce súvisiace s realizáciou útlmového programu dotácie len vo výške 12 miliónov eur, čo je nedostatočné a priam kritické,“ upozornila Crkoňová.

Logika je pritom jednoduchá. Čím dlhšie štát sanáciu odsúva, tým drahšie a komplikovanejšie budú neskoršie zásahy.

Päť rokov bez podpredsedu dozornej rady

Problémy Rudných baní však nie sú len o financiách. Kontrola odhalila aj nedostatky v riadení, ktoré sú v porovnaní s mincovňou najvypuklejšie.

Dozorná rada podniku bola dlhodobo nefunkčná. Ministerstvo hospodárstva SR ako zakladateľ neobsadilo funkciu predsedu dozornej rady od augusta 2024 až do júna 2025. Post podpredsedu zostal neobsadený od marca 2020, teda viac než päť rokov. Okrem iného to znemožnilo schvaľovanie predaja prebytočných pozemkov podniku, uvádza agentúra TASR.

Celkový model fungovania postavený na oneskorene schvaľovaných ročných plánoch a koncepciách podľa NKÚ nezodpovedá dnešným potrebám riadenia podniku.

Vedenie baní pritom nesedelo so založenými rukami. Vypracovalo strednodobú koncepciu rozvoja s výhľadom do roku 2028, ktorá obsahuje aj víziu posunu od pasívnej správy banských záťaží k aktívnejšiemu využívaniu odborného, surovinového a environmentálneho potenciálu podniku. Do ukončenia kontroly ju však zakladateľ neposúdil.

zdroj: NKÚ

V zahraničí z baní robia atrakcie, u nás sa len strážia

Kontrolóri upozornili aj na nevyužité bývalé banské areály. V zahraničí sa banské územia a stavby stali miestom pre významné investičné aktivity, ktoré slúžia cestovnému ruchu či vzdelávaniu v oblasti vedy a techniky. Na Slovensku zatiaľ prevažuje len pasívna správa záťaží.

Práve toto porovnanie je jadrom celej správy. Rudné bane nie sú podnik bez majetku alebo bez odbornosti, sú podnikom bez zadania. Kým mincovňa má schválené investičné plány a rozvojové koncepcie, bane čakajú, kým sa zakladateľ vyjadrí k tomu, čo majú robiť ďalej.

Rozdiel medzi oboma podnikmi je pritom aj rozdielom v type úlohy. Mincovňa predáva produkt na medzinárodnom trhu a jej výkon sa dá zmerať tržbami a ziskom. Rudné bane spravujú náklady po ťažbe, ktorú štát ukončil pred desaťročiami, a ich výsledkom nie je zisk, ale to, či niekde nepretečie odkalisko alebo neskolabuje banské dielo. O to viac záleží na tom, aby mali jasne zadefinované ciele a peniaze na ich plnenie.

Vízia samotného vedenia baní pritom naznačuje, že podnik by nemusel zostať len správcom starých záťaží. Odborný a surovinový potenciál banských území je téma, ktorá je v Európe aktuálna pri diskusii o kritických surovinách. Bez posúdenia zo strany ministerstva však zostáva len na papieri.

NKÚ žiada zmenu zákona

Z oboch kontrol vyšla rovnaká odporúčaná náprava. Úrad dlhodobo upozorňuje vládu aj parlament na nevyhnutnosť novely zákona o štátnom podniku, prípadne zákona o správe majetku štátu.

Cieľom má byť legislatívne posilnenie jednotného rámca správy majetku štátu, zvýšenie transparentnosti a účinnostivnútorných kontrolných mechanizmov, no zároveň zachovanie potrebnej flexibility.

„Legislatíva nemôže byť prekážkou rozvoja štátnych podnikov a ich schopnosti efektívne reagovať na meniace sa podmienky či trhové prostredie. Zodpovedné ministerstvá musia pružne reagovať na vzniknutú situáciu nielen zmenou národnej legislatívy, ale aj prístupom k riadeniu, vyhodnocovaniu rizík či efektívnej vnútornej kontrole,“ uzavrel NKÚ.

Otvorenou otázkou zostáva, či ministerstvo hospodárstva koncepciu Rudných baní posúdi a či štát na útlmový program pridá peniaze. Mincovňa Kremnica medzitým smeruje k roku 2028, počas ktorého oslávi 700 rokov nepretržitej razby mincí.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska