Štát zadlži každého Slováka o 1 100 eur: Na zvrat nám zostáva už len minimum času, varuje odborník

Slovensko si dnes žije lepšie, ako si môže dovoliť. Nie preto, že by ekonomika prudko rástla alebo ľudia zarábali výrazne viac. Rozdiel v hospodárení financujeme dlhom, ktorý sa neustále prehlbuje. Len tento rok štát plánuje hospodáriť s deficitom približne 6 miliárd eur, teda s peniazmi, ktoré si musí požičať.

Podľa analytikov Inštitútu ekonomických a politických analýz INESS pritom nejde len o problém verejných financií. Deficit vytvára pocit, že krajina je bohatšia, ako v skutočnosti je. Štát totiž prostredníctvom požičaných peňazí financuje vyššie výdavky, podporuje spotrebu a udržiava ekonomiku vo vyššom tempe, ako by zvládala z vlastných príjmov. Práve preto odborníci upozorňujú, že rastúci verejný dlh nie je len problémom budúcich generácií. Je to problém, ktorý ovplyvňuje ekonomiku už dnes.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) navyše varuje, že bez ďalších konsolidačných opatrení sa deficit po roku 2027 opäť zvýši nad 5 % hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh sa priblíži k hranici 100 miliárd eur. Slovensko tak bude musieť čoraz viac peňazí vynakladať na splácanie úrokov namiesto investícií do zdravotníctva, školstva či infraštruktúry.

Dlh štátu sa každým rokom zvyšuje

Na prvý pohľad môže deficit vo výške 6 miliárd eur pôsobiť ako abstraktné číslo. Podľa ekonóma Radovana Ďuranu z INESS sa však dá vysvetliť oveľa jednoduchšie: „Štát prostredníctvom deficitu 6 miliárd eur prilieva do ekonomiky približne 1 100 eur na každého občana ročne. Je to, akoby každý mesiac poslal každému Slovákovi takmer 100 eur na účet. Domácnosti aj firmy sa tak cítia približne o 10 % percent bohatšie, ako v skutočnosti sú,“ vysvetľuje.

Neznamená to, že štát každému skutočne posiela peniaze. Ide o obrazné vysvetlenie fungovania deficitu. Keď vláda míňa viac, ako vyberie na daniach, rozdiel financuje novými pôžičkami. Tieto peniaze následne prúdia do ekonomiky cez mzdy vo verejnom sektore, dôchodky, sociálne dávky, investície či zákazky pre firmy.

Prečo je náš dlh problém?

Práve tento dodatočný tok peňazí podľa ekonómov pomáha udržiavať vyššiu spotrebu aj hospodársky rast. To však zároveň vytvára ilúziu, že ekonomika funguje lepšie, ako by fungovala bez neustáleho zadlžovania sa. Ak by štát hospodáril vyrovnanejšie, časť dnešnej spotreby by jednoducho neexistovala.

Aj preto Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že bez ďalšej konsolidácie verejných financií sa verejný dlh bude naďalej zvyšovať. Už v roku 2027 sa môže priblížiť k hranici 100 miliárd eur a do roku 2029 dosiahnuť približne 75 % HDP krajiny.

Slovenský dlh sa blíži k 100 miliardám eur. Odborníci varujú pred najtvrdšou konsolidáciou v histórii

Na zvrat máme možno už len jedno volebné obdobie

Napriek vážnej situácii ešte Slovensko podľa odborníkov neprekročilo bod, z ktorého by sa už nedalo vrátiť. Verejné financie však zaťažuje vysoký deficit, ktorý sa už niekoľko rokov pohybuje okolo 5 % HDP, a tiež rýchlo rastúci dlh. Čím dlhšie bude štát zásadné rozhodnutia o budúcnosti svojej ekonomiky odkladať, tým drahšie a bolestivejšie budú neskoršie opatrenia.

„Máme síce obrovské deficity, už niekoľko rokov okolo 5 % HDP, aj rýchlo rastúci dlh, ale stále je v našich silách to otočiť a dostať sa do bezpečia,“ upozorňuje pre Startitup Viktor Novysedlák z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Riziko štátneho bankrotu môže stúpnuť až na 50 %. Odborník varuje, že na zvrat máme možno už len jedno volebné obdobie

Časový priestor sa však podľa neho rýchlo zužuje: „Máme na to možno ešte jedno volebné obdobie. Ak ten čas nevyužijeme a dopustíme, aby náš dlh ďalej rástol čoraz viac k 100 % HDP, náš osud už nebude v našich rukách. Nebude to síce hneď krach, ale už to pôjde samospádom mimo našej kontroly.“

Jedno volebné obdobie na Slovensku štandardne trvá štyri roky. Nejde teda o presný dátum bankrotu, ale o varovanie, že najbližšie roky môžu rozhodnúť o tom, či bude krajina schopná stabilizovať dlh vlastnými krokmi, alebo bude neskôr nútená prijímať oveľa tvrdšie opatrenia pod tlakom finančných trhov či európskych inštitúcií.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika