Firma z kauzy 34-tisíc iPhonov pre SFZ skončila v konkurze. Dosiahla tržby 22 miliónov eur

Letná vlna firemných bankrotov nabrala na sile. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau bolo v júli 2026 na Slovensku vyhlásených 36 konkurzov podnikateľských subjektov, čo je o vyše 24 % viac ako v júni, keď ich bolo 29. V medziročnom porovnaní s júlom 2025 ide o nárast o 5,9 %.

Podstatnejšie ako mesačný výkyv je však dĺžka trendu. Ide o najvyšší počet bankrotov nielen v tomto roku, ale za ostatných 21 mesiacov, teda od novembra 2024.

Kto krachoval a koľko dlhuje štátu

Drvivú väčšinu tvorili eseročky, konkrétne 34 z 36 firiem. Pridalo sa jedno družstvo a jedna verejná obchodná spoločnosť. Väčšina podnikov bola malá.

Štrnásť firiem malo od jedného do deviatich zamestnancov, dve od desať do devätnásť a pri devätnástich firmách, teda takmer 53 % prípadov, počet zamestnancov nebol zistený.

Zbankrotované firmy nechali za sebou vysoké nedoplatky. Sociálnej poisťovni dlžia súhrnne takmer 222-tisíc eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni vyše 41-tisíc eur a daňovému úradu viac ako 1,1 milióna eur. Štátu tak vznikla finančná škoda 1,42 milióna eur.

Najvyšší dlh voči štátu, 442 420 eur, mala spoločnosť Rec-Energy v.o.s. z Banskej Bystrice. Ako hlavnú činnosť si uvádzala reštauračné služby, spája sa však s energetikou a jej majetkové aj manažérske pozadie je podľa CRIF skryté cez spoločnosti registrované v americkom štáte Delaware.

Geograficky dominoval Bratislavský kraj s trinástimi konkurzmi, za ním Košický kraj so šiestimi. Odvetvovo viedli odborné, vedecké a technické činnosti s jedenástimi bankrotmi, nasledovala priemyselná výroba s ôsmimi.

„Predlžujúce sa vojnové konflikty, komplikované geopolitické obchodné vzťahy, zhoršujúca sa ekonomická situácia, konsolidácia či energetická kríza dolieha na čoraz viac firiem.

V tejto situácii je náročné udržať si finančné zdravie. Bankroty vo vyššej miere zaznamenávame na vyspelejšom západe Slovenska, lebo je tam väčšia koncentrácia podnikov, ale nevyhýbajú sa ani východu či stredu Slovenska,“ komentovala hlavná analytička CRIF Jana Marková.

Najväčší obrat mala firma z mobilovej kauzy

Spomedzi júlových bankrotov najviac vyčnieva jeden. Nitrianska eseročka Best Press mala z celej skupiny najväčší obrat. Hoci si uvádzala len jedného zamestnanca, v roku 2024 presiahli jej tržby 22 miliónov eur a zisk milión eur, pričom medziročne jej zisk vyskočil o 811 %.

Za suchými číslami sa skrýva jedna z najsledovanejších športovo-ekonomických káuz posledného roka. Best Press je totiž firma, ktorá stojí uprostred sporu o desaťtisíce mobilov objednaných pre Slovenský futbalový zväz.

O čo v kauze ide

Podstatou prípadu je ručenie. Best Press vystupovala ako sprostredkovateľ medzi dodávateľmi mobilov a futbalovým zväzom. Podľa dodávateľov sa prezident SFZ Ján Kováčik zaručil za jej záväzky celým majetkom zväzu vrátane príspevkov od UEFA a FIFA. 

Keď Best Press prestala platiť, dodávatelia sa obrátili priamo na zväz ako na ručiteľa. Rozsah obchodu narastal, ako sa kauza vyšetrovala. Denník N zistil, že nešlo o štrnásťtisíc, ale až o 34-tisíc mobilov iPhone, o ktorých traja rôzni dodávatelia tvrdia, že ich dodali na adresu zväzu.

Spoločnosť Asbis si podľa denníka Pravda nárokuje približne 17 miliónov eur, operátor SWAN ďalšie tri milióny. Dodávatelia dokopy vymáhajú takmer 24 miliónov eur, čo je suma porovnateľná s celoročným rozpočtom zväzu.

Zväz akékoľvek ručenie v takej výške odmieta. „Ak je tam vzťah, tak je medzi Best Pressom a dodávateľmi. Ručenie, ktorým operuje protistrana, sa týka tovaru, ktorý sme si nikdy neobjednali a nikdy nedostali,“ uviedol pre médiá hovorca SFZ Juraj Čurný.

Prípad má aj trestnoprávnu rovinu. Konateľa Best Pressu Jána Šípoša už predtým odsúdili za podvod v inej veci. Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak podal trestné oznámenie pre podozrenie zo založenia zločineckej skupiny a zosnovania podvodu, pričom sa objavili aj nepotvrdené špekulácie, že časť luxusných mobilov mohla skončiť v Rusku.

Zväz zároveň čelí dočasnému pozastaveniu spôsobilosti prijímať verejné prostriedky. Bankrot samotnej Best Press situáciu ešte komplikuje. Ak firma zanikne v konkurze, dodávatelia stratia dlžníka, od ktorého by mohli pohľadávky vymáhať, a o to viac budú tlačiť na zväz ako na údajného ručiteľa. O výsledku napokon rozhodnú súdy.

Ďalšie desiatky firiem prišli o šancu na konkurz

Bankroty sú len jednou časťou obrazu. Podľa registra CRIBIS bolo v júli 2026 zastavených ďalších šesť konkurzných konaní pre nedostatok majetku a osemnásť ich bolo z rovnakého dôvodu zrušených.

To v praxi znamená, že tieto firmy nemali ani na to, aby sa konkurz vôbec uskutočnil. Štát tým definitívne prišiel o takmer 1,4 milióna eur na nezaplatených daniach a odvodoch.

Konkurzné konanie sa v júli začalo tridsiatim dlžníkom, ktorí štátu súhrnne dlžia vyše 19,7 milióna eur. Rebríček neplatičov vedie bratislavská Laser Systems v likvidácii s daňovým dlhom viac ako 10,6 milióna eur.

Reštrukturalizáciu, teda alternatívu ku krachu, súd povolil jedinej firme. GM Technology SK z Trenčianskeho kraja sa venuje opracovaniu a povrchovej úprave kovov a vlani presiahla tržby 406-tisíc eur.

Prečo venovať pozornosť tejto problematike

Jednomesačné čísla o konkurzoch bývajú rozkolísané a samy osebe veľa nepovedia. Dôležitejší je smer. Júlový počet je najvyšší od jesene 2024 a zapadá do kontextu, na ktorý ktoré upozorňujú aj ďalšie dáta CRIF.

Analytici koncom júna evidovali vyše 70-tisíc firiem, ktoré vykazujú signály hroziaceho úpadku, čo predstavuje takmer pätinu všetkých podnikateľov na Slovensku.

Konkurz je pritom až posledná fáza celého procesu. Väčšina firiem v problémoch nekončí okamžite, ale postupne prestáva platiť odvody a dane, dostáva sa na zoznamy dlžníkov a až po mesiacoch alebo rokoch v konkurze.

Ak sa počet skutočných bankrotov drží na najvyšších hodnotách za takmer dva roky, je to signál, že tlak, ktorý sa v ekonomike hromadil, sa začína prejavovať aj na úplnom konci reťazca.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy