Štát poslal do zahraničia 3,6 milióna eur. Nové údaje ukazujú, kde dnes žije najviac Slovákov

Slovenská komunita ďaleko presahuje hranice našej krajiny. Kým na Slovensku žije približne 5,4 milióna obyvateľov, státisíce ďalších Slovákov a ich potomkov si vytvorili domov v zahraničí. Štát sa s nimi snaží udržiavať kontakt nielen prostredníctvom kultúry či jazyka, ale čoraz viac aj prostredníctvom vzdelávania, vedy, podnikania alebo návratu odborníkov späť na Slovensko.

Na tieto aktivity každoročne vyčleňuje milióny eur. Peniaze však nekončia na účtoch jednotlivcov, informuje portál OPeniazoch.  Financujú projekty slovenských škôl, krajanských spolkov, kultúrnych centier, médií či organizácií, ktoré pomáhajú udržiavať slovenskú identitu za hranicami.

Vyplýva to zo Správy za rok 2025 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorú zverejnili v legislatívnom procese na portáli Slov-Lex.

Odhady hovoria o takmer dvoch miliónoch ľudí

Zistiť presný počet Slovákov žijúcich v zahraničí nie je jednoduché. Oficiálne štatistiky vychádzajú najmä z údajov jednotlivých štátov, no nezachytávajú všetkých ľudí slovenského pôvodu ani potomkov vysťahovalcov.

Práve preto sa čísla výrazne líšia od odhadov krajanských organizácií a zastupiteľských úradov. Podľa oficiálnych údajov žilo v roku 2025 mimo Slovenska viac ako 1,12 milióna Slovákov. Odhady však hovoria až o 1,81 milióna Slovákov a ich potomkov, ktorí si aj po generáciách zachovali väzby na svoje pôvodné korene.

Najväčší rozdiel vidieť v Spojených štátoch amerických. Kým oficiálne údaje hovoria o 305 339 Slovákoch, krajanské organizácie odhadujú, že ľudí slovenského pôvodu tam môže žiť približne 800-tisíc.

Silné zastúpenie majú Slováci aj v ďalších krajinách. V Česku podľa oficiálnych údajov žije 162 578 Slovákov, odhady hovoria približne o 210-tisíc ľuďoch. V Spojenom kráľovstve evidujú úrady 180 488 Slovákov, pričom odhad krajanskej komunity dosahuje približne 175-tisíc.

zdroj: AI

Významná komunita Slovákov pôsobí aj v Kanade, kde sa počet Slovákov a ich potomkov odhaduje na približne 100-tisíc. Historicky silné zastúpenie majú slovenské menšiny aj v Rakúsku, Maďarsku, Srbsku, Rumunsku či Poľsku.

Podľa zákona sa za Slováka žijúceho v zahraničí považuje osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenska, môže, ale nemusí byť občanom Slovenskej republiky, zachováva si slovenské národné povedomie a ona alebo jej predok v priamom rade majú slovenskú národnosť.

Najviac financií získalo Maďarsko

Hoci by sa mohlo zdať, že najvyššiu podporu dostali krajiny s najväčšou slovenskou komunitou, výsledky ukazujú odlišný obraz. Najviac financií smerovalo v roku 2025 do Maďarska. Rozhodla o tom predovšetkým mimoriadna dotácia vo výške 1,5 milióna eur určená na rekonštrukciu bývalého slovenského evanjelického kostola v Budapešti. Po obnove má budova slúžiť ako slovenské kultúrne stredisko.

Druhú najvyššiu podporu získalo Srbsko, kde Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí schválil až 217 projektov. Ide o jednu z krajín, v ktorej žije historicky významná slovenská menšina. Podľa oficiálnych údajov tam v roku 2025 žilo 41 730 Slovákov, odhad krajanskej komunity hovorí o 38 584 ľuďoch.

Medzi podporenými krajinami sa objavilo aj Slovensko. Úrad tu financoval 25 projektov v celkovej hodnote 336 970 eur. Nešlo však o podporu ľudí žijúcich na Slovensku, ale o organizácie a inštitúcie, ktoré pripravovali projekty určené pre krajanov alebo s nimi priamo spolupracovali.

Je potrebné zároveň dodať, že zoznam finančne podporených krajín nepredstavuje úplný prehľad štátov, v ktorých žijú Slováci alebo ich potomkovia. Správa uvádza podstatne širší zoznam krajín, no financie smerovali iba tam, kde úrad počas minulého roka podporil konkrétne projekty.

Kultúra zostáva prioritou, podporu získali aj školy

Najväčšia časť financií smerovala aj vlani do kultúrnych projektov. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporil v tejto oblasti 364 projektov z 21 štátov v celkovom objeme 2,55 milióna eur. Práve sem patrila aj mimoriadna dotácia na obnovu bývalého slovenského evanjelického kostola v Budapešti, ktorý sa má premeniť na slovenské kultúrne stredisko.

Druhou najvýznamnejšou oblasťou bolo vzdelávanie, veda a výskum. Úrad v rámci nej schválil 179 projektov z 23 krajín v hodnote 870 095 eur. Podpora smerovala napríklad na krajanské školy, víkendové vzdelávacie centrá, výučbu slovenského jazyka, letné tábory, metodické materiály či projekty, ktoré pomáhajú zachovávať slovenské kultúrne dedičstvo medzi mladšími generáciami žijúcimi v zahraničí.

Počas minulého roka úrad upravil aj samotný systém prideľovania dotácií. Zaviedol nové dotačné programy a podprogramy, spojil oblasti médií a informácií, pripravil tematické výzvy a zmenil spôsob hodnotenia projektov. Súčasťou zmien boli aj školenia pre žiadateľov. Úrad zorganizoval sedem online workshopov a tri prezenčné školenia v Srbsku, Chorvátsku a Belgicku.

Dáni pôjdu do dôchodku v 74 rokoch. Nová analýza ukazuje, čo čaká Slovákov (REBRÍČEK KRAJÍN)

Pozornosť sa zameriava aj na návrat talentov

Podpora krajanov sa dnes netýka iba folklóru, tradícií či udržiavania slovenského jazyka. Dokument ukazuje, že štát čoraz viac obracia pozornosť aj na novodobú emigráciu a ľudí, ktorí pôsobia v zahraničí vo vede, technológiách alebo podnikaní.

Vo vykonávacom pláne sa preto objavujú aktivity zamerané na prepájanie slovenskej profesionálnej komunity v zahraničí s domácim prostredím. Patria medzi ne networkingové podujatia, iniciatívy pre startupy, investičné príležitosti či projekty zamerané na technologické odvetvia.

Zapojil sa aj Kempelenov inštitút inteligentných technológií. Zameral sa na prepájanie Slovákov pôsobiacich v oblasti umelej inteligencie a vytvorenie online mapy profesionálov prostredníctvom platformy slovaks.ai.

Milióny eur pôjdu na krajanské projekty aj v ďalších rokoch

Podpora Slovákov žijúcich v zahraničí bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Predkladacia správa počíta s tým, že na roky 2026 až 2029 vyčlení štát každoročne 3,6 milióna eur. 

Pri pohľade na celkovú sumu môže pôsobiť 3,6 milióna eur ako vysoká čiastka. Ak by sa však rozpočítala medzi odhadovaných 1,81 milióna Slovákov a ich potomkov žijúcich v zahraničí, vychádzalo by to približne na dve eurá na osobu. Pri oficiálnom počte viac ako 1,12 milióna Slovákov by išlo približne o 3,20 eura na osobu.

Takýto prepočet je však iba orientačný. Štát neposkytuje financie jednotlivcom, ale podporuje projekty, školy, spolky, kultúrne centrá a ďalšie organizácie, ktoré pomáhajú udržiavať slovenský jazyk, kultúru či kontakty s domovinou.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska