5 dôvodov, prečo sa firmám na Slovensku podniká čoraz ťažšie. Advokátka upozorňuje na kľúčové problémy

Slovensko potrebuje znížiť administratívnu a regulačnú záťaž, zlepšiť fungovanie verejnej správy a pokračovať v boji proti korupcii. Na viaceré slabé miesta upozorňuje vo svojich hodnoteniach aj OECD. Kriticky vníma napríklad nedostatočnú reguláciu lobingu, pravidlá konfliktu záujmov či majetkových priznaní.

Otázniky podľa OECD vyvolali aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zmeny v oblasti prevencie korupcie. Pri verejnom obstarávaní zase upozorňuje, že zmeny prijaté v roku 2024 môžu oslabiť konkurenciu a protikorupčné mechanizmy.

Dôsledky však nekončia pri fungovaní štátu. Dotýkajú sa aj ľudí, ktorí na Slovensku podnikajú alebo zvažujú investície. Zložité pravidlá, daňová administratíva, množstvo povolení a ohlasovacích povinností či časté legislatívne zmeny stoja firmy čas aj peniaze a znižujú predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

OECD preto odporúča znižovať regulačnú záťaž a pokračovať v digitalizácii verejnej správy. V praxi by to znamenalo jednoduchšie formuláre, lepšie prepojené databázy štátu, viac služieb dostupných online, kratšie lehoty a najmä jasnejšie a predvídateľnejšie pravidlá.

Čo však tieto problémy znamenajú pre bežného podnikateľa a môže súčasné prostredie skutočne viesť firmy k presunu za hranice? O odporúčaniach OECD, vymožiteľnosti práva, byrokracii, podnikaní žien aj o tom, prečo časť podnikateľov zvažuje zahraničie, sme sa zhovárali s advokátkou JUDr. Luciou Borákovou.

OECD hovorí o nízkej dôvere verejnosti v súdy. Čo sa podľa vás za tým skrýva? 

Nízka dôvera v justíciu má v každodennom živote občanov a podnikateľov výrazné a citeľné následky. Pokiaľ občania a verejnosť nedôverujú súdnictvu, nezriedka klesá ochota obracať sa pri porušovaní svojich práv práve na súd. V praxi sa nedôvera v justíciu prejavuje najmä v skreslených očakávaniach, že by spory mali byť riešené rýchlo, spravodlivo a pri čo najnižšej finančnej záťaži.

Je však potrebné zdôrazniť, že spravodlivosť je morálna kategória, zatiaľ čo právo je súbor pravidiel správania sa, ktoré sú pre adresátov záväzné. Spravodlivosť neznamená, že súdy rozhodujú podľa predstáv a požiadaviek strán, ale podľa zákona.

To, že sa nám javí rozhodnutie subjektívne nespravodlivé ešte neznamená, že je aj nezákonné. Popri reálnych očakávaniach verejnosti je vždy nutné zohľadniť aj vysokú záťaž súdov, čo sa priamo odrazí v dĺžke súdnych konaní a v ich rýchlosti. Rýchlosť a efektivita rozhodovania súdov  bude rôzna na súde v menšom okresnom meste, ako na súde v hlavnom meste, kde je nápor vecí neporovnateľne vysoký.  

Ako sa nízka dôvera v justíciu prejavuje v každodennom živote občanov a podnikateľov? Môže ovplyvniť napríklad ochotu investovať alebo snahu začať podnikať?

Áno, nízka dôvera vo vymožiteľnosť práva priamo ovplyvňuje podnikateľské prostredie. Medzinárodné výskumy  ukazujú, že dôvera v nezávislú a efektívnu justíciu je jedným z rozhodujúcich faktorov pre zahraničných investorov pri výbere krajiny a prílev investícií. Prílev investorov sa za posledné roky znížil, podnikatelia vo všeobecnosti vnímajú rozšírené korupčné praktiky v kombinácii s nepredvídateľným legislatívnym a tiež vysokým daňovým zaťažením negatívne.   

Ak je dôvera v súdy a justíciu nízka, investori sa môžu rozhodnúť vstúpiť na trh v menšom rozsahu alebo požadovať vyššie záruky. Podnikatelia sa pri rozhodovaní v súvislosti s investičnými zámermi sústredia na kvalitu podnikateľského prostredia, ak je dôvera vo vymožiteľnosť práva nízka, ochota podnikať, investovať a rozvíjať obchodné vzťahy priamo úmerne klesá.

Negatívne dôsledky potom vidíme v spomaľovaní ekonomického rozvoja, odlive investícií a v znižovaní právnej istoty v spoločnosti. Pokiaľ sú verejné zdroje obmedzené, korupcia ohrozuje aj udržateľnosť verejných rozpočtov a znižuje verejné prostriedky na investície, čo sa premieta aj v podnikateľskom prostredí.

OECD odporúča pokračovať v boji proti korupcii a posilňovať transparentnosť. Kde podľa vás Slovensko za posledné roky urobilo pokrok a kde naopak stále zaostáva?

Pri zohľadnení aktuálneho prieskumu OECD je nepochybné, že Slovensko potrebuje väčšiu transparentnosť a verejnú kontrolu. OECD vidí nedostatky v boji proti korupcii najmä v nedostatočnej regulácii lobingu, v právnych predpisoch o majetkových priznaniach či v úprave pravidiel konfliktu záujmov.

Správa tiež uvádza, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a reorganizácia odboru prevencie korupcie vyvolávajú obavu o účinnosť pri posilňovaní verejnej integrity a v boji proti korupcii.  Za negatívnu zmenu v boji proti korupcii je možné považovať zmenu pravidiel verejného obstarávania z roku 2024, ktoré podľa OECD „môžu znížiť konkurenciu a oslabiť protikorupčné mechanizmy.“

Novela zákona o verejnom obstarávaní rozšírila okruh zákaziek, o ktoré ich víťaz nemusí súťažiť vo verejnej obchodnej súťaži a môže ich získať priamo. OECD uvádza, že ak sa má urýchliť výstavba strategických investícií, riešenie nie je zmena štandardného režimu verejného obstarávania, ale digitalizácia procesov, ktorá by priniesla vyššiu rýchlosť a efektivitu. Národná  protikorupčná stratégia na roky 2024-2029, ktorá sa v súčasnosti dokončuje, by naopak mohla priniesť v dlhodobom horizonte  príležitosť a riešenie súčasných nedostatkov a zmierniť vnímanie korupcie u nás.

Byrokraciu pociťujú najmä podnikatelia. S akými administratívnymi problémami sa podľa vašich skúseností stretávajú najčastejšie?

Podnikatelia na Slovensku často upozorňujú na viacero administratívnych problémov, ktoré im komplikujú podnikanie. Najčastejšie ide o daňovú administratívu, čo priamo súvisí aj s rozsiahlym daňovým zaťažením, vedenie účtovných evidencií, reportov, výkazov a iné. Takisto sú to rôzne povolenia, licencie a registrácie v súvislosti s podnikaním, ktoré môžu podnikateľov v konkrétnej oblasti odradiť, ohlasovacie povinnosti, evidencia zamestnancov, elektronická komunikácia s úradmi a mnohé iné.

V praxi sa stáva, že podnikateľ nie je schopný sám obstarať všetky administratívne záležitosti a preto musí využiť služby tretej osoby, pri zakladaní spoločnosti, vybavení povolení, živnostenského oprávnenia, povolenia regionálnych úradov, pri riešení výstavby, vedení účtovnej evidencie a pod., čo predstavuje nielen záťaž časovú ale najmä ekonomickú.  

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory

Zdroj: OECD