Bežný Slovák by mohol prísť aj o 50 000 eur: 3 kroky, ktorými ťa štát obral o peniaze na dôchodok

Druhý dôchodkový pilier má jednu zásadnú výhodu – čas. Peniaze sa investujú desiatky rokov a práve dlhý horizont môže aj z relatívne malých mesačných príspevkov vytvoriť významnú sumu na dôchodok. Na Slovensku však do tejto rovnice opakovane vstupuje štát.

Za viac ako dve desaťročia menil výšku príspevkov, pravidlá vstupu aj spôsob, akým sa úspory sporiteľov investovali. Niektoré rozhodnutia pritom mohli ľudí pripraviť o roky potenciálnych výnosov.

Dnes smerujú na osobný dôchodkový účet sporiteľa 4 % z vymeriavacieho základu. Pri hrubej mzde 2 000 eur je to 80 eur mesačne. V minulosti však do II. piliera smerovalo až 9 % a ešte pred pár rokmi štát počítal s tým, že príspevok postupne narastie aspoň na 6 %, no nestalo sa tak.

Rozdiel niekoľkých desiatok eur mesačne môže pôsobiť zanedbateľne. Pri investovaní počas 30 či 40 rokov však vstupuje do hry zložené úročenie a výsledok môže predstavovať desiatky tisíc eur. Ešte výraznejšie následky mohol mať presun veľkej časti sporiteľov do konzervatívnych dlhopisových fondov práve pred obdobím silného rastu akciových trhov.

Ktoré politické rozhodnutia zasiahli II. pilier najviac a o akých peniazoch vlastne hovoríme? Pozreli sme sa na tri zásadné zmeny spolu s analytikom Marekom Nemkym a na modelových príkladoch sme prepočítali, aký rozdiel môžu vytvoriť na dôchodkovom účte.

Na vlastný účet ti dnes smerujú 4 % z hrubej mzdy

O druhom dôchodkovom pilieri počúvajú Slováci viac ako dve desaťročia, napriek tomu veľká časť ľudí presne nevie, kam ich peniaze smerujú, kto ich investuje a čo sa s nimi stane pri odchode do dôchodku.

Rozdiel medzi prvým a druhým pilierom je pritom zásadný. Kým prvý stojí na priebežnom systéme, v ktorom odvody pracujúcich financujú súčasné dôchodky, v druhom pilieri sa časť odvodov investuje na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa.

V roku 2026 predstavuje príspevok do druhého piliera 4 % z vymeriavacieho základu, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa.

Z výplaty si buduješ vlastný finančný kapitál na dôchodok

Analytik Marek Nemky vysvetľuje druhý pilier cez rozdiel medzi tým, čo dokáže človek zarobiť svojou prácou, a majetkom, ktorý si počas produktívneho života vytvorí: „Predstavte si to takto: každý mesiac si z výplaty odložíte určité percento – v súčasnosti 4 % z hrubej mzdy – a tieto peniaze sa namiesto bežného sporenia investujú na finančných trhoch.“

Pri hrubej mzde 2 000 eur tak ide o 80 eur mesačne. Peniaze však nezostávajú ležať na účte. Dôchodková správcovská spoločnosť ich investuje do fondov a podľa stratégie, ktorú má sporiteľ nastavenú.

Nemky upozorňuje, že práve čas hrá pri tomto systéme zásadnú úlohu: „V podstate tak meníte svoj pracovný kapitál, teda schopnosť zarábať vlastnou prácou, ktorá časom slabne a raz úplne zanikne, za finančný kapitál – peniaze, ktoré naopak s postupom času naberajú na hodnote, ak sú dobre investované.“

Zmysel sa naplno ukáže až v čase, keď človek prestane pracovať. „Keď raz prídete do veku, kedy už pracovať nebudete môcť alebo nebudete chcieť, váš pracovný kapitál klesne prakticky na nulu. Práve vtedy nastupuje ten finančný kapitál, ktorý ste si medzičasom vybudovali – a slúži na pokrytie vašich bežných nákladov namiesto výplaty,“ komentuje.

Nie je to jeden spoločný účet

Druhý pilier patrí medzi takzvané kapitalizačné systémy. Peniaze sporiteľov teda nefungujú rovnako ako odvody smerujúce do prvého piliera: „Na rozdiel od klasického dôchodku od štátu tu totiž nejde o žiadny ‚spoločný účet‘, ale o reálne investované peniaze na vašom osobnom účte,“ vysvetľuje Nemky.

Z celkovej sadzby poistného na starobné zabezpečenie dnes smerujú sporiteľovi 4 percentuálne body do druhého piliera. Zvyšná časť zostáva v priebežnom systéme. Ak človek v druhom pilieri nie je, príspevok doň sa neodvádza. Práve výška príspevku patrí medzi parametre, ktoré sa na Slovensku opakovane menili. A to bude dôležité aj pre ďalšiu časť článku – pri vzniku druhého piliera smerovalo na osobné účty sporiteľov podstatne viac.

Mladí vstupujú automaticky

Pre mladých ľudí, ktorí prvýkrát vstúpia na pracovný trh, dnes platí automatický vstup do druhého piliera, ak spĺňajú zákonné podmienky. Systém im teda začne fungovať bez toho, aby museli sami podať žiadosť.

Analytik však zdôrazňuje, že automatický vstup neznamená definitívne rozhodnutie: „Netreba sa toho báť – rozhodnutie nie je definitívne. Každý má právo do dvoch rokov od vstupu sa rozhodnúť, či v systéme zostane, alebo z neho vystúpi.“

Dobrovoľne môže človek do druhého piliera vstúpiť, kým dovŕši 40 rokov. Aktuálne pravidlá vstupu podrobne vysvetľuje Sociálna poisťovňa.

Dôchodkové správcovské spoločnosti ponúkajú viacero fondov. Základ predstavujú dlhopisové garantované a indexové negarantované fondy. Indexové fondy investujú predovšetkým do akciových trhov a pri dlhom horizonte prinášajú potenciál vyššieho výnosu, zároveň však ich hodnota môže výraznejšie kolísať. Dlhopisové fondy fungujú konzervatívnejšie.

Ak si sporiteľ investovanie nenastaví sám, môže sa naň vzťahovať predvolená investičná stratégia. Tá pracuje s vekom: mladší sporiteľ drží väčšiu časť majetku v indexovom fonde a s približujúcim sa dôchodkom sa časť úspor postupne presúva do garantovaného dlhopisového fondu.

Dôležitou vlastnosťou druhého piliera je aj dedenie. Počas sporenia predstavujú nasporené prostriedky osobný majetok sporiteľa: „Naakumulované prostriedky sú osobným majetkom sporiteľa – štát si ich po jeho smrti nemôže nárokovať,“ vysvetľuje Nemky.

Sporiteľ môže v zmluve s DSS určiť oprávnenú osobu. Ak to neurobí, peniaze sa stanú súčasťou dedičského konania. Po začatí čerpania dôchodku už závisí možnosť dedenia od konkrétnej formy výplaty.

Tieto štátne zmeny najviac poškodili druhý dôchodkový pilier

A práve tu sa dostávame k podstatnej otázke. Ak druhý pilier funguje na princípe dlhodobého investovania, čo sa stane, keď štát počas dvadsiatich rokov opakovane mení jeho pravidlá? Slovensko si tento experiment už vyskúšalo. Menila sa výška príspevkov, systém sa opakovane otváral a státisíce sporiteľov štát presunul z akciových fondov do konzervatívnych. Niektoré z týchto zásahov dnes možno prepočítať na konkrétne peniaze, ktoré mohli mať Slováci na dôchodkových účtoch navyše.

1. Presun do dlhopisov pripravil sporiteľov o roky silných výnosov na dôchodok

Jedným z najproblematickejších zásahov do druhého piliera bol podľa analytika hromadný presun sporiteľov do garantovaných dlhopisových fondov. Po legislatívnych zmenách sa v roku 2013 úspory sporiteľov, ktorí aktívne nepotvrdili, že chcú zostať v negarantovanom fonde, presunuli do garantovaných fondov. Zmena mala chrániť úspory pred výraznými výkyvmi na finančných trhoch. Pre ľudí, ktorí mali pred sebou ešte desiatky rokov sporenia, však priniesla zásadný problém.

„Problém je, že takto nastavené fondy dosahovali dlhodobo len veľmi nízky výnos, okolo 1,5 až 2 % ročne – teda výnos, ktorý v mnohých rokoch nepokrýval ani infláciu. Kto teda po roku 2012 nič neurobil, jeho úspory reálne nerástli, prípadne strácali na hodnote,“ upozorňuje Nemky.

Najväčšiu cenu pritom nemusí predstavovať samotný nízky výnos, ale ušlý výnos z akciových trhov. Nasledujúce roky totiž priniesli globálnym akciám výrazný rast. Sporiteľ, ktorý zostal celé obdobie v konzervatívnom fonde, tak prišiel o možnosť zúčastniť sa na veľkej časti tohto rastu.

Rozdiel ukáže jednoduchý ilustračný výpočet. Predstavme si sporiteľa, ktorý mal v roku 2013 na účte 10 000 eur a ďalších desať rokov by už nepridal ani euro.

Pri priemernom zhodnotení 2 % ročne by mal po desiatich rokoch približne 12 190 eur. Ak by rovnakých 10 000 eur dosahovalo priemerné zhodnotenie 7 % ročne, hodnota by vzrástla približne na 19 670 eur. Rozdiel predstavuje takmer 7 500 eur – a to iba pri počiatočných 10-tisíc eurách a bez ďalších pravidelných príspevkov.

Pri účte vo výške 20 000 eur by rovnaký model vytvoril rozdiel približne 15 000 eur, pri 50 000 eurách už viac ako 37 000 eur.

2. Zníženie príspevku z 9 % na 4 % v roku 2012

Toto je najjednoduchšie spočítateľný zásah. Od septembra 2012 klesol príspevok do II. piliera z 9 % na 4 % vymeriavacieho základu. Neskôr sa postupne zvyšoval, no na pôvodných 9 % sa už nikdy nedostal. 

Pri človeku s hrubou mzdou 1 500 eur znamenal rozdiel medzi 9 % a 4 %:

• pri 9 %: 135 eur mesačne
• pri 4 %: 60 eur mesačne
• rozdiel predstavuje: 75 eur mesačne, teda 900 eur ročne

Ak by sme len ilustratívne rátali, že takýto rozdiel trvá 10 rokov, ide o 9 000 eur menej vložených do II. piliera ešte pred zohľadnením výnosov. Pri dlhodobom investovaní by rozdiel po desaťročiach mohol byť výrazne vyšší vďaka zloženému úročeniu. Je však potrebné dodať, že tieto peniaze „nezmizli“ – zostali v prvom pilieri, ktorý si môže nárokovať aj samotný štát. 

3. Zníženie príspevku z 5,5 % na 4 % od roku 2024

Pôvodný plán počítal s tým, že percento bude ďalej rásť. Reforma z roku 2022 rátala s 5,5 % v roku 2023, s 5,75 % v rokoch 2025–2026 a so 6 % od roku 2027. Následná konsolidácia však nastavila od roku 2024 sadzbu na 4 % natrvalo.

Pri hrubej mzde 2 000 eur:

• 5,5 % = 110 eur mesačne
• 4 % = 80 eur
• rozdiel predstavuje 30 eur mesačne, teda 360 eur ročne

Ak porovnáme 4 % s plánovanými 6 %, rozdiel je 40 eur mesačne, 480 eur ročne. Pri mladom človeku, ktorému zostáva do dôchodku 30–40 rokov, môže byť výsledný rozdiel po započítaní výnosov v desiatkach tisíc eur. Na zmeny poukázal aj kryptomagazín.sk.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroje: Sociálna poisťovňa, kryptomagazín.sk