Slovensku hrozí strata 5,4 miliardy eur: Má to byť Ficova priorita, no štát nepohol ani prstom

Slovensko má k dispozícii európske peniaze na ochranu prírody, biodiverzitu či zmierňovanie následkov klimatických zmien. Napriek tomu sa ich využívanie v aktuálnom programovom období výrazne spomalilo. Kým v rokoch 2014 až 2020 smerovali cez program LIFE na Slovensku do environmentálnych projektov desiatky miliónov eur, v novom období sa pri národnom spolufinancovaní objavil zásadný problém.

Najvyšší kontrolný úrad upozorňuje, že do konca mája 2026 Slovensko nevyčerpalo zo štátom vyčlenených 5 miliónov eur na spolufinancovanie ani cent, hoci niektoré projekty už získali súhlas Európskej komisie. Kontrola zároveň odhalila meškanie ministerstva, chýbajúce lehoty, personálne problémy aj prípad, keď vybavenie agendy trvalo viac ako 500 pracovných dní.

Situácia pôsobí o to výraznejšie, že ochrana pred dôsledkami sucha sa má zaradiť medzi priority vlády pri príprave rozpočtu na rok 2027. Ak Slovensko dostupné zdroje nevyužije, podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) môžu peniaze, ktoré by financovali až 75 % oprávnených nákladov projektov, napokon využiť iné členské štáty EÚ.

5,43 miliardy eur na stole, nevyčerpali sme ani cent

Európska komisia (EK) rozdelí v rokoch 2021 až 2027 medzi členské štáty viac ako 5,4 miliardy eur v rámci programu LIFE, ktorý je určený na ochranu prírody a boj proti klimatickým zmenám. Slovensko však tieto prostriedky nečerpá tak, ako by malo.

Kontrola vybraných projektov programu LIFE odhalila, že krajina v porovnaní s predošlým obdobím zmenila spôsob, akým k projektom pristupuje – do uzavretia kontroly v máji tohto roka nebola podpísaná ani jedna zmluva o spolufinancovaní, hoci niektoré projekty už schválenie zo strany Európskej komisie získali. Zo sumy 5 miliónov eur, ktorú štátny rozpočet na rok 2026 na tento účel vyčlenil, tak do konca mája neputovalo ani jedno euro.

Na vážnosť situácie upozorňuje podpredsedníčka Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Henrieta Crkoňová. Ide totiž o peniaze, ktoré mohli pokryť až tri štvrtiny oprávnených nákladov schválených projektov – ak ich Slovensko nevyužije, pripadnú iným krajinám EÚ.

„Financie určené na ochranu životného prostredia, ktoré môžu pokrývať až 75 % oprávnených výdavkov zo schválených projektov, tak môžu napokon pripadnúť iným členským štátom Únie.

Tieto peniaze by pritom mohli Slovensku pomôcť plniť záväzky vyplývajúce z nášho členstva v európskom spoločenstve a to prioritne v oblasti ochrany životného prostredia a zároveň by mohli aktívne podporiť projekty zamerané na zmierňovanie dôsledkov klimatických zmien, ktorých následky toto leto výrazne pociťujeme všetci,“ konštatuje.

Rozdiel medzi minulým a súčasným programovým obdobím dokumentuje aj zverejnená infografika. Kým v rokoch 2014 – 2020 sa na Slovensku preinvestovalo takmer 70 miliónov eur, aktuálne čerpanie národného spolufinancovania stojí na nule – a to napriek tomu, že štátny rozpočet na rok 2026 s piatimi miliónmi eur počíta. Z celkových 5,43 miliardy eur, ktoré EÚ na program LIFE vyčlenila, tak Slovensko doposiaľ nevyužilo ani cent.

Ako fungoval program v minulosti

Na rozdiel od bežných štrukturálnych fondov riadi program LIFE priamo Európska komisia – ide o kľúčový finančný nástroj Únie zameraný na ochranu životného prostredia a klímy. V predchádzajúcom programovom období rokov 2014 až 2020 získalo Slovensko vyše 43 miliónov eur, pričom ministerstvo životného prostredia prostredníctvom spolufinancovania podporilo 23 projektov v celkovej hodnote 25 miliónov eur.

„Môžem povedať, že v predchádzajúcom programovom období bol program LIFE na Slovensku úspešne implementovaný. Štát podporil všetky projekty, ktoré prešli európskym výberom a požiadali o národné spolufinancovanie. Vďaka kombinácii zdrojov z Únie, štátneho rozpočtu a aj financií žiadateľov smerovali do ochrany prírody, biodiverzity a klímy investície vo výške viac ako 70 miliónov,“ upresnila podpredsedníčka úradu.

Aby výsledky projektov neboli len jednorazové, počíta sa aj s takzvanými After-LIFE plánmi – teda ďalším monitoringom a nadväzujúcimi aktivitami, ktoré budú financované z vlastných zdrojov organizácií, štátnych dotácií či iných grantov.

Podporené projekty sa venovali napríklad ochrane ohrozeného vtáctva, obnove chránených biotopov v sústave Natura 2000 či zlepšovaniu kvality ovzdušia. Kontrolóri preskúmali vzorku 11 projektov, ktoré realizovalo sedem prijímateľov – Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), Karpatský rozvojový inštitút, Východoslovenská distribučná, a. s., Technická univerzita vo Zvolene, Štátna ochrana prírody SR (ŠOP), Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a Univerzita Komenského v Bratislave.

Zlyhanie Štátnej ochrany prírody

Zo všetkých kontrolovaných subjektov jedine Štátna ochrana prírody nesplnila podmienky zmluvy a napokon nečerpala ani cent zo štátneho, ani z európskeho rozpočtu. Organizácia neobstarala externú firmu na likvidáciu invazívnych drevín, nepodala žiadosti o platbu a ministerstvo životného prostredia včas neinformovala o komplikáciách, ktoré počas realizácie projektu nastali.

Príčiny tohto zlyhania priblížila podpredsedníčka NKÚ: „Hlavným dôvodom boli neefektívne a komplikované interné postupy, v dôsledku ktorých nebolo verejné obstarávanie na externú službu počas piatich rokov vôbec vyhlásené. K tomuto zlyhaniu prispela aj extrémna personálna nestabilita v podobe šiestich zmien na pozícii generálneho riaditeľa,“ priblížila podpredsedníčka a dodala, že “kontrola ukázala aj nedostatočný dohľad rezortu životného prostredia nad projektom“.

Situáciu napokon zachránilo občianske združenie BROZ, ktoré ako ďalší z projektových partnerov pod časovým tlakom zabezpečilo dodávateľa a dotiahlo ciele projektu do úspešného konca.

Problémy v riadení agendy na Slovensku

Problémy sa netýkali len samotných projektov, ale aj fungovania celého programu. Ministerstvo životného prostredia, ktoré program LIFE na Slovensku koordinuje, opakovane meškalo so schvaľovaním zálohových platieb aj preplácaním výdavkov.

Pri niektorých úkonoch navyše neboli stanovené záväzné lehoty. Týkalo sa to napríklad dodatkov k zmluvám či finančného riadenia projektov. Vybavenie žiadostí preto trvalo celé mesiace a v najhorších prípadoch dokonca 540 až 590 pracovných dní.

Podľa kontrolórov situáciu komplikovali časté organizačné a personálne zmeny aj nedostatok zamestnancov. NKÚ SR preto odporučil posilniť riadenie a kontrolu programu, aby projekty aj ich finančné uzatváranie fungovali rýchlejšie. Nedodržiavanie termínov či informačných povinností však kontrolóri našli aj na strane niektorých prijímateľov podpory.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika

Zdroj: NKÚ