14-roční Slováci budujú technologické projekty. Do jedného investovali 100 hodín a 10 € ročne

 Keď väčšina ich rovesníkov príde zo školy domov, Timotej K. zo Základnej školy Komenského 8 v Trebišove a Peter M. zo ZŠ Radvanská 1 v Banskej Bystrici sadajú za počítače a pokračujú vo vývoji vlastných projektov.

Majú 14 rokov, žijú na opačných koncoch Slovenska a napriek tomu spoločne vytvorili webovú platformu make-a.click. Popritom pripravujú vlastný spravodajský portál DailyScroll.

Timotej pritom nezačínal s drahou technikou ani profesionálnymi kurzami. Ako osemročný vytvoril jednoduchú hru v Scratchi, neskôr experimentoval s WordPressom a Minecraft servermi. Dnes tvrdí, že doma prevádzkuje tri vlastné servery a do make-a.click investoval minimálne 100 hodín práce.

Ich príbeh zároveň ukazuje, ako rýchlo sa mení cesta k programovaniu v čase umelej inteligencie. AI podľa mladých vývojárov dokáže pomôcť s chybami či náročnejším kódom, no človek musí stále rozumieť tomu, čo vlastne vytvára.

Z dvoch kútov Slovenska

Timotej od septembra nastupuje do ôsmeho ročníka, Petra čaká deviaty ročník. Hoci ich delia stovky kilometrov, na projektoch podľa vlastných slov pracujú spoločne.

„Môj bežný deň vyzerá tak, že prídem zo školy, zapnem počítač a spolu s kamarátom neustále skúmame a vylepšujeme veci na našich webových projektoch,“ opisuje Timotej pre Startitup.

Jeho cesta k programovaniu sa začala približne v ôsmich rokoch. Najskôr navštevoval kurz, na ktorom vytváral jednoduché hry v prostredí Scratch. Jeho prvým projektom bola strieľačka.

Neskôr si kúpil webhosting a začal experimentovať s WordPressom. Ďalším krokom boli Minecraft servery. Práve pri nich sa podľa neho objavila potreba vytvoriť niečo vlastné.

„Napadlo mi, že by som si mohol naprogramovať vlastný webový panel na ich manažovanie. Bol to môj prvý väčší projekt, pri ktorom som nazbieral obrovské množstvo skúseností s tým, ako reálne funguje vývoj webových aplikácií,“ hovorí.

Sto hodín práce a náklady približne 10 eur ročne

Výsledkom ďalšieho experimentovania je make-a.click. Ide o takzvanú „link-in-bio“ platformu. Po registrácii dostane používateľ vlastnú stránku, na ktorej môže mať profilovú fotografiu, banner, informácie o sebe a odkazy na svoje sociálne siete.

Podobných služieb už na internete existuje množstvo, čo si uvedomujú aj samotní autori. Najväčšou výzvou preto podľa Timoteja nebolo iba platformu naprogramovať, ale nájsť niečo, čím sa od konkurencie odlíši.

Dvojica do nej pridala napríklad integráciu Google Wallet, prepojenie s LastFM, widgety a rozsiahle možnosti vizuálnych úprav profilov.

„Najťažšie pri vývoji bolo nájsť unikátnosť, keďže podobných platforiem existuje veľa,“ priznáva Timotej.

Tvrdí, že do projektu vložil minimálne sto hodín. Zaujímavejšia je však infraštruktúra, na ktorej svoje projekty prevádzkuje.

Namiesto platenia za rozsiahle cloudové služby si doma postavil vlastné riešenie. Používa starší notebook s procesorom Intel Core i5, 16 GB RAM a 500 GB SSD s Ubuntu Serverom, NAS s kapacitou 12 TB a Raspberry Pi 1 Model B+.

Vďaka tomu má podľa vlastných slov pri make-a.click prakticky jediný pravidelný náklad, doménu, ktorá ho stojí približne 10 eur ročne.

Zarábať na tom zatiaľ nechce

Pri technologickom projekte sa prirodzene ponúka otázka, ako na ňom chcú jeho autori zarábať. Odpoveď je v prípade make-a.click trochu nečakaná. Nechcú.

„Keďže vzhľadom na svoj vek ešte nemôžem oficiálne podnikať, platforma je úplne bezplatná a bez akýchkoľvek reklám. Mojou hlavnou prioritou je teraz ponúknuť ľuďom maximálnu kvalitu, a nie vytvárať ďalšiu predraženú službu,“ vysvetľuje Timotej.

Ani po dosiahnutí plnoletosti momentálne neplánuje make-a.click spoplatniť. Monetizáciu si necháva pre druhý projekt, ktorý s Petrom rozbiehajú.

DailyScroll má byť spravodajský portál postavený na ich vlastnej infraštruktúre. Ambíciou nie je iba preberať dianie zo sveta, ale postupne prinášať obsah priamo z podujatí či festivalov.

„Chcem dokumentovať dianie vo svete, rôzne podujatia a festivaly, ale z pohľadu človeka, ktorý to reálne prežíva priamo na mieste, čiže plne autenticky,“ opisuje Timotej.

Po dosiahnutí plnoletosti si predstavuje viacero možností financovania. Spomína prémiové predplatné, reklamný priestor či interaktívne sponzorované formáty.

AI používajú, no podľa nich programátora nenahrádza

Obaja vyrastajú v úplne inom technologickom prostredí než generácia programátorov pred nimi. Umelá inteligencia už dokáže vytvárať časti kódu, hľadať chyby a vysvetľovať postupy, na ktoré bolo ešte pred niekoľkými rokmi potrebné prechádzať dokumentáciu či diskusné fóra.

Timotej otvorene hovorí, že AI pri vývoji používajú. Najmä pri hľadaní chýb alebo pri úlohách, ktoré ešte sami neovládajú.

Nesúhlasí však s predstavou, že človeku dnes stačí napísať zadanie a umelá inteligencia zaňho vytvorí celý produkt.

„Každý, kto dnes vyvíja nejakú platformu, by mal pochopiť, že AI je len nástroj. Programátor by mal minimálne ovládať grafiku, architektúru a hlavne musí chápať, čo a prečo tá umelá inteligencia vôbec vygenerovala,“ hovorí.

Podľa neho sa skôr mení to, čo znamená vedieť programovať.

„Dnes možno už nemá taký význam učiť sa iba programovať, ale skôr sa treba zamerať na to, ako umelá inteligencia pracuje a ako jej správne vysvetliť, čo a ako má urobiť. Stále však platí, že celú logiku aplikácie si musíte vymyslieť vo vlastnej hlave.“

Google verzus kokpit lietadla

Zaujímavé je, že ani jeden zo zakladateľov zatiaľ nehovorí o klasickom startupovom sne, vybudovať miliardovú technologickú spoločnosť a presťahovať sa do Silicon Valley.

Peter by sa v budúcnosti chcel profesionálne venovať informačným technológiám. Jeho veľkým cieľom je pracovať ako IT technik vo veľkej technologickej spoločnosti, ideálne v Google.

Timotej má úplne inú predstavu. Jeho najväčším životným cieľom je stať sa komerčným pilotom.

„Podľa mňa má Slovensko dosť možností pre mladé talenty. Ja by som sa však chcel v budúcnosti stať pilotom a tieto technologické projekty si nechať ako aktivitu popri tom,“ hovorí.

Či sa ich dnešné projekty raz zmenia na firmy, zostanú bezplatnými službami alebo ich postupne nahradia úplne nové nápady, je v štrnástich rokoch prakticky nemožné predpovedať.

Podstatnejší je zatiaľ samotný spôsob, akým k technológiám pristupujú. Nečakajú, kým im škola ukáže, ako postaviť server či webovú aplikáciu. Kúpia starý hardvér, niečo na ňom rozbehnú, pokazia, opravia a pokračujú ďalej.

A práve v ére, keď dokáže AI napísať kód za niekoľko sekúnd, môže byť schopnosť pochopiť problém, experimentovať a vedieť, čo vlastne chce človek vytvoriť, hodnotnejšia než samotná rýchlosť písania kódu.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska