Každý deň jedli jednu potravinu. Vedci u nich zaznamenali lepšiu pozornosť aj pamäť

Obyčajná paradajková pasta môže mať podľa novej štúdie zaujímavý vplyv na fungovanie mozgu. Výskumníci u ľudí v strednom veku po troch mesiacoch pozorovali zlepšenie niektorých schopností, ktoré súvisia s pozornosťou a pamäťou.

Paradajky sú významným zdrojom lykopénu, teda antioxidantu, ktorý dokáže preniknúť cez hematoencefalickú bariéru. Práve preto sa vedci už dlhšie zaujímajú o to, či môže mať táto látka vplyv aj na fungovanie mozgu.

Nová randomizovaná štúdia sa preto pozrela priamo na účinky pravidelnej konzumácie koncentrovaného paradajkového pretlaku. Informuje o tom portál Vice, ktorý upozornil na výsledky výskumu publikovaného v časopise Antioxidants.

Účastníci jedli pretlak tri mesiace

Do výskumu sa zapojilo 47 zdravých ľudí vo veku od 40 do 55 rokov. Každý z nich absolvoval dve trojmesačné obdobia. Počas jedného konzumoval každý deň koncentrovaný paradajkový pretlak, zatiaľ čo v druhom období dodržiaval stravu s obmedzeným príjmom lykopénu.

Množstvo pretlaku nebolo pritom nijako extrémne. V priemere ho ľudia jedli približne 35 gramov denne. Medzi jednotlivými obdobiami bola mesačná prestávka. Do konečnej analýzy sa dostalo 42 účastníkov. Samotný pretlak obsahoval iba paradajky a soľ.

Vedci následne sledovali viacero oblastí kognitívnych schopností. Zamerali sa napríklad na selektívnu pozornosť, rýchlosť spracovania informácií, výkonné funkcie a asociatívnu pamäť.

Zlepšila sa pozornosť aj pamäť

Po troch mesiacoch vedci u účastníkov zaznamenali zlepšenie pri niektorých testoch. Najvýraznejšie sa výsledky týkali pozornosti a rýchlosti spracovania informácií. Účastníci si zároveň lepšie počínali pri úlohe, v ktorej si mali zapamätať mená a tváre ľudí.

Jednoducho povedané, po období s paradajkovým pretlakom boli v niektorých úlohách schopní lepšie sa sústrediť a rýchlejšie spracovávať informácie. Neznamená to však, že paradajkový pretlak automaticky zlepší pamäť každému. Výskum bol pomerne malý a vedci sami upozorňujú na jeho obmedzenia.

Čo má s tým spoločné paradajka?

Vedci sa pri výskume zamerali najmä na lykopén. Ide o látku, ktorá dáva paradajkám ich typickú červenú farbu. Lykopén patrí medzi antioxidanty a podľa výskumníkov sa dokáže dostať aj cez takzvanú hematoencefalickú bariéru, teda ochrannú hranicu medzi krvným obehom a mozgom.

Počas štúdie sa množstvo lykopénu v krvi účastníkov po konzumácii paradajkového pretlaku takmer zdvojnásobilo. Výskumníci zároveň zistili, že ľudia, u ktorých hladina lykopénu stúpla viac, mali tendenciu dosahovať väčšie zlepšenie v testoch pozornosti a rýchlosti spracovania informácií.

Vedci sledovali aj mozog

Výskumníci sa nepozerali iba na výsledky testov. U menšej skupiny 14 účastníkov sledovali aj mozog pomocou zobrazovacieho vyšetrenia. Zistili, že po období s paradajkovým pretlakom sa zmenilo, ako spolu niektoré časti mozgu komunikovali.

Vedci sledovali aj BDNF, látku, ktorá súvisí s fungovaním a zdravím mozgu. Po konzumácii paradajkového pretlaku jej množstvo v krvi mierne stúplo. Výsledok však bol na hranici štatistickej významnosti a medzi jednotlivými ľuďmi boli pomerne veľké rozdiely. Aj v tomto prípade preto autori štúdie odporúčajú opatrnosť pri interpretácii.

Štúdia má svoje limity

Výsledky znejú zaujímavo, no nejde o dôkaz, že paradajkový pretlak dokáže výrazne zlepšiť fungovanie mozgu. Jedným z hlavných problémov je malý počet účastníkov. Navyše ľudia vedeli, či konzumujú paradajkový pretlak, takže výsledky mohlo do určitej miery ovplyvniť aj ich očakávanie.

Účastníci boli navyše pomerne vzdelaní a išlo o zdravých ľudí v strednom veku. Výsledky preto nemožno automaticky preniesť na celú populáciu. Výskumníci preto chcú podobný výskum zopakovať na väčšom počte ľudí a počas dlhšieho obdobia.