Najprv CryptoCartel, teraz škoda za 31 miliónov eur. Takto fungovala schéma AGF Community

Slováci sa pri investičných podvodoch zrejme stále nechávajú zlákať rovnakým receptom – vidinou vysokého zisku, jednoduchého zárobku a presvedčivým príbehom o výnimočnej investičnej príležitosti. Nie je to dávno, čo tisíce ľudí prišli o peniaze v kauze CryptoCartel. Teraz sme svedkami ďalšieho prípadu, tentoraz s násobne vyššou vyčíslenou škodou.

Polícia po rozsiahlej akcii GIEZI obvinila dve osoby z pokračovacieho zločinu podvodu. Podľa doterajších zistení mali v rokoch 2022 až 2026 vylákať peniaze od viac ako 500 poškodených a spôsobiť škodu približne 31 miliónov eur.

Klientov mala lákať možnosť investovať do nehnuteľností, kryptomien, akcií či ďalších projektov. Vyplácanie skorších investorov však malo byť podľa vyšetrovateľky závislé od prísunu nových peňazí, čo vykazuje znaky Ponziho schémy.

S finančným odborníkom Františkom Michalovíchom sme sa pozreli na to, ako systém fungoval, aké výnosy ponúkal, kam mali smerovať peniaze a akú šancu majú poškodení dostať ich späť.

Polícia obvinila dve osoby, škodu vyčíslila na približne 31 miliónov eur

Polícia po rozsiahlej akcii GIEZI obvinila dve osoby z pokračovacieho zločinu podvodu. Podľa doterajších zistení vyšetrovateľky mali v rokoch 2022 až 2026 vylákať peniaze od viac ako 500 poškodených a spôsobiť škodu približne 31 miliónov eur.

Obvinení mali prostredníctvom siete prepojených spoločností ponúkať investície do akcií, kryptomien, nehnuteľností či ďalších projektov a sľubovať klientom vysoké zhodnotenie. Údajný rast investícií mali klienti sledovať cez internetový portál. Polícia však tvrdí, že zobrazované údaje nezodpovedali skutočnosti a mali byť zadávané manuálne.

Peniaze investorov mali podľa vyšetrovateľky smerovať aj na osobnú spotrebu obvinených, provízie sprostredkovateľov či financovanie stratových projektov. Časť prostriedkov sa mala presúvať medzi prepojenými spoločnosťami a na účty v zahraničí. Vyplácanie skorších klientov malo byť závislé od prísunu peňazí od nových investorov, čo podľa polície vykazuje znaky Ponziho schémy.

Počas akcie polícia zaistila majetok v hodnote približne 1,5 milióna eur, vrátane kryptomenových peňaženiek, ktorých obsah a hodnotu ešte preveruje. Do zásahu sa zapojilo viac ako 100 policajtov v piatich krajoch. Zadržali 11 ľudí a vykonali šesť domových prehliadok a sedem prehliadok ďalších priestorov a pozemkov.

Vyšetrovanie pokračuje a polícia nevylučuje obvinenie ďalších osôb.

Od investícií až k policajnej akcii. Čo predchádzalo prípadu?

Policajná akcia GIEZI je podľa noviny.sk úzko spájaná so spoločnosťou AGF Community a má podstatne dlhšiu históriu. Projekt fungoval na princípe družstva, ktorého členovia doň vkladali peniaze s očakávaním ich zhodnotenia. Peniaze mali následne smerovať do rôznych investícií.

Prvý výrazný verejný varovný signál prišiel v marci 2024. Národná banka Slovenska (NBS) upozornila, že AGF Community nemá od centrálnej banky povolenie a nie je zapísané v jej registroch. NBS zároveň uviedla, že subjekt nie je oprávnený napríklad poskytovať investičné služby ani zhromažďovať peniaze s cieľom kolektívneho investovania.

Problémy sa postupne začali dostávať aj na verejnosť. V roku 2025 médiá prinášali výpovede ľudí, ktorí tvrdili, že sa nevedia dostať k vloženým peniazom. STVR v tom čase informovala o skupine približne 1 100 ľudí spojenej s investíciami do projektu.

Do príbehu sa dostal aj festival Topfest. AGF Europe bola investorom a spoluvlastníkom spoločnosti Topfest Management. Po zrušení festivalu zostali niektorí návštevníci bez vráteného vstupného a medzi jeho organizátormi následne vznikol spor o zodpovednosť za financie.

Ďalší zásadný moment prišiel v roku 2026. NBS právoplatne skonštatovala, že spoločnosť AGF Community od novembra 2023 do mája 2025 neoprávnene vykonávala kolektívne investovanie. V rozhodnutí hovorila o členských vkladoch v súhrnnej výške najmenej 3,49 milióna eur a družstvu uložila pokutu 150-tisíc eur.

Toto číslo však nemožno zamieňať s aktuálne vyčíslenou škodou v trestnom konaní. Polícia teraz pracuje s podstatne väčším rozsahom prípadu: viac ako 500 poškodených a škoda približne 31 miliónov eur.

Akcia GIEZI tak predstavuje zatiaľ najzásadnejší posun prípadu. Kým NBS riešila neoprávnené vykonávanie kolektívneho investovania, polícia dnes vyšetruje podozrenie z miliónového podvodu a dve osoby už obvinila. Či a voči komu pribudnú ďalšie obvinenia, ukáže pokračujúce vyšetrovanie.

Vieme, ako komunita fungovala