Psychiater Patarák: Cieľom nie je nemať úzkosť. Dôležité je vedieť s ňou pracovať

Na zdravie: Michal Patarák

Úzkosť, depresia, ADHD či vyhorenie sú dnes súčasťou bežnej konverzácie. Čoraz častejšie však používame psychologické a psychiatrické pojmy aj na opis stavov, ktoré nemusia automaticky znamenať psychickú poruchu.

Práve o tom sa v relácii Na zdravie s moderátorom Filipom Mosnárom rozprával psychiater Michal Patarák. Otvorili témy úzkosti, samodiagnostiky, sociálnych sietí, vyhorenia aj depresie. Niektoré z jeho vysvetlení môžu zmeniť spôsob, akým sa pozeráme na vlastné psychické prežívanie

Je úzkosť vždy signálom, že s nami niečo nie je v poriadku?

Podľa Michala Pataráka nie. Úzkosť je prirodzenou súčasťou prežívania a v určitých situáciách môže fungovať ako signál, že sa niečo deje. Problém nastáva vtedy, keď je príliš intenzívna, trvá dlho alebo začne zasahovať do bežného fungovania.

Psychiater upozorňuje aj na fyzické prejavy úzkosti. Môže sa prejavovať búšením srdca, dýchavičnosťou, svalovým napätím či trasom. Najintenzívnejšia forma úzkosti môže prerásť do panického ataku.

Kedy teda už nejde len o nepríjemný pocit a kedy je vhodné vyhľadať odbornú pomoc? Aj na túto otázku Patarák v rozhovore odpovedá konkrétnejšie.

Prečo si dnes tak ľahko dávame psychiatrické nálepky?

Psychické zdravie sa v posledných rokoch dostalo oveľa viac do verejnej diskusie. O svojich skúsenostiach hovoria známe osobnosti a ľudia majú k dispozícii množstvo informácií. Podľa Pataráka však môže mať táto osveta aj svoju odvrátenú stránku.

Bežná úzkosť, zlá nálada či náročné obdobie sa totiž nemusia automaticky rovnať diagnóze. Psychiater preto hovorí o potrebe viac sa sústrediť na to, ako svoje ťažkosti riešiť, než na ich okamžité pomenovanie.

Ako súvisia psychické zdravie a sociálne siete?

Sociálne siete prinášajú neustály kontakt s tým, ako žijú iní ľudia. Patarák v rozhovore hovorí aj o tom, ako môže digitalizácia a virtualizácia meniť naše prežívanie a predstavy o tom, čo je normálny alebo spokojný život.

Zaujímavým kontrastom je jeho vlastný pohľad na oddych. Sociálne siete v mobile nepoužíva a za relax považuje najmä samotu a prírodu.

Je vyhorenie len dôsledkom príliš veľkého množstva práce?

Vyhorenie si často spájame s prepracovaním. Patarák ho však opisuje širšie – ako stav súvisiaci s prácou a pracovným prostredím, pri ktorom človek postupne stráca energiu, cíti odťažitosť a môže sa znižovať aj jeho výkonnosť.

Zaujímavé je, že v rozhovore sa dostáva aj k situáciám, keď sa podobné prejavy objavujú mimo klasického pracovného prostredia. Hovorí napríklad o matkách na materskej dovolenke, pri ktorých môžu byť niektoré prejavy podobné tým, ktoré poznáme pri vyhorení či depresii.

Musí byť depresia vždy spojená so smútkom?

Nie nevyhnutne. Práve pri depresii Patarák upozorňuje na rozdiel medzi bežnou depresívnou náladou a depresívnou poruchou.

Jedným z dôležitých príznakov môže byť podľa neho strata schopnosti prežívať radosť z vecí, ktoré človeka predtým bavili. Pridáva sa únava, vyčerpanie či nedostatok energie. Depresia tak nemusí na prvý pohľad vyzerať tak, ako si ju bežne predstavujeme.

Aj tieto rozdiely, spolu s ďalšími témami psychického zdravia, rozoberá Michal Patarák s Filipom Mosnárom v celej epizóde relácie Na zdravie.

 

Túto epizódu ti prináša gams-shop.sk

Pre viac rozhovorov so zaujímavými hosťami sleduj aj ďalšie epizódy relácie Na zdravie.