Psychické problémy zasiahli 80 % Slovákov. Psychológ varuje pred častou chybou

O psychických problémoch sa hovorí čoraz otvorenejšie, napriek tomu mnohí Slováci svoje ťažkosti stále riešia sami.

Najnovší prieskum výskumnej agentúry Ipsos pre platformu Hedepy ukazuje, že až 80 % Slovákov v uplynulom roku trápilo niečo natoľko, že to zasiahlo ich prácu, spánok alebo vzťahy. Hoci dve tretiny respondentov cítili potrebu niekomu sa zdôveriť, napokon tak neurobili.

Výsledky prieskumu, ktoré spoločnosť zverejnila pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia pripadajúceho na 10. októbra, zároveň odhaľujú ďalší problém. Slováci síce prejavujú záujem o odbornú starostlivosť, no mnohí nevedia, kde ju hľadať a aké možnosti financovania majú k dispozícii.

Odborníka je ťažké nájsť, priznávajú aj ľudia so skúsenosťami

Jednou z najvýraznejších prekážok pri vyhľadávaní psychologickej pomoci je samotný proces hľadania odborníka. Podľa prieskumu ho za náročný považuje 64 % Slovákov.

Ešte výraznejšie sa tento problém prejavuje medzi ľuďmi, ktorí už odbornú pomoc v minulosti využili. V tejto skupine má s hľadaním ťažkosti až 72 % respondentov.

Zaujímavé výsledky priniesli aj odpovede ľudí, ktorí o psychologickom sedení uvažujú alebo by ho chceli vyskúšať. Takmer tretina z nich, konkrétne 30 %, totiž nevie, ako nájsť dobrého odborníka. Podľa klinického psychológa Filipa Valúcha, ktorý pôsobí ako odborný zástupca ambulancie Hedepy v Bratislave, sa pri rozhodovaní často spája viacero prekážok.

„Hľadanie býva ťažké z viacerých dôvodov naraz. Ľudia často čakajú, kým je ich problém „dostatočne vážny“, a odborníka hľadajú až vtedy, keď majú najmenej síl. Často tiež nevedia, či potrebujú psychológa, psychoterapeuta alebo psychiatra, a narážajú na čakacie lehoty. S hľadaním však netreba otáľať, stačí, že vás niečo trápi,“ hovorí Filip Valúch.

Psychológ zároveň upozorňuje, že prvé stretnutie nemusí automaticky znamenať začiatok dlhodobej spolupráce. Dôležité je aj to, ako sa pri konkrétnom odborníkovi cítiš a či ti jeho prístup vyhovuje.

„Prvé stretnutie berte aj ako príležitosť zistiť, či vám odborník sedí. Pokojne sa ho opýtajte, ako pracuje a čo môžete od spolupráce čakať. Rozhodujúce je, či sa pri ňom cítite bezpečne. A ak si s prvým odborníkom nesadnete, nie je to zlyhanie, je v poriadku hľadať ďalej,“ radí Valúch.

Peniaze odrádzajú Slovákov od pomoci

Okrem komplikovaného hľadania odborníka zohrávajú významnú úlohu aj financie. Práve peniaze predstavujú podľa prieskumu najčastejší dôvod, pre ktorý Slováci odbornú pomoc nevyhľadajú. Túto prekážku uviedlo 28 % respondentov.

Výsledky však poukazujú aj na nedostatočnú informovanosť o možnostiach, ktoré ponúkajú zdravotné poisťovne. Až 66 % Slovákov nevie, či im zdravotná poisťovňa môže prispieť na psychologické sedenia.

Podobná situácia panuje v Česku, kde o prípadnom príspevku poisťovne nemá informácie 69 % opýtaných. V ďalších štyroch krajinách, ktoré prieskum zahŕňal, sú výsledky výrazne odlišné. V Poľsku, Maďarsku, Litve a Rumunsku nevie o možnostiach príspevku od zdravotnej poisťovne 28 až 39 % respondentov.

Online pomoc má svoje hranice, upozorňuje psychológ

Hoci online konzultácie predstavujú jednu z možností, ako sa dostať k odborníkovi, nie pri každom type psychologickej starostlivosti dokážu nahradiť osobné stretnutie.

Podľa Filipa Valúcha je osobný kontakt mimoriadne dôležitý najmä pri klinicko-psychologickej diagnostike, ktorá si vyžaduje špecifické podmienky a odborné postupy.

„Nie všetky formy psychologickej starostlivosti je vhodné či vôbec možné poskytovať online. Klinicko-psychologická diagnostika si vyžaduje osobné stretnutie v kontrolovanom prostredí a používanie štandardizovaných diagnostických metód. Závery vyšetrení v ambulancii následne ako súčasť zdravotnej dokumentácie slúžia ako odborný podklad pre ďalších zdravotníckych pracovníkov,“ hovorí odborník.