Vedci sledovali spánok 100-tisíc ľudí. Táto hranica súvisela s rizikom 37 ochorení

Spánok patrí medzi základné piliere zdravia, no jeho význam sa nekončí pri počte hodín, ktoré každú noc stráviš v posteli. Dôležité je aj to, ako často sa prebúdzaš, koľko času tráviš v jednotlivých fázach spánku a či dodržiavaš pravidelný režim. Práve tieto faktory môžu súvisieť s rizikom vzniku viacerých ochorení.

Najnovší výskum naznačuje, že dlhodobo krátky alebo nekvalitný spánok môže predstavovať významný zdravotný problém. Vedci sledovali takmer 100-tisíc ľudí a analyzovali súvislosti medzi ich spánkovými návykmi a viac ako tisíckou rôznych diagnóz.

Ľudia, ktorí spávali menej ako päť hodín, vykazovali vyššie riziko až 37 zdravotných problémov. Výskumníci zároveň odhalili, že významnú úlohu môže zohrávať aj množstvo hlbokého a REM spánku. O zisteniach informoval portál Knowridge.

Vedci sledovali takmer 100-tisíc ľudí

Výskum viedol Shengzhi Sun z Capital Medical University v Číne spolu so svojimi kolegami. Do analýzy zahrnuli údaje od 95 559 účastníkov britskej databázy UK Biobank.

Na rozdiel od mnohých predchádzajúcich výskumov sa nespoliehali iba na odpovede ľudí o tom, koľko hodín denne spia. Účastníci nosili počas siedmich dní a nocí na zápästí senzory, ktoré zaznamenávali ich pohyb.

Výskumníci následne pomocou počítačového modelu odhadovali celkovú dĺžku spánku aj čas, ktorý účastníci strávili v jeho jednotlivých fázach. Zamerali sa na ľahký, hlboký a REM spánok. Každá z týchto fáz má pritom odlišnú úlohu.

REM spánok úzko súvisí so snívaním a mozgovou aktivitou. Hlboký spánok zase predstavuje dôležité obdobie fyzickej regenerácie organizmu. Vedci potom získané údaje porovnali so zdravotnými záznamami účastníkov. Ich zdravotný stav sledovali počas obdobia, ktorého medián dosiahol 8,9 roka. Cieľom bolo identifikovať možné súvislosti medzi spánkovými charakteristikami a viac ako tisíckou ochorení.

Menej ako päť hodín spánku súviselo s vyšším rizikom 37 ochorení

Jedno z najvýraznejších zistení sa týkalo ľudí, ktorí spávali mimoriadne krátko. Účastníci s dĺžkou spánku pod päť hodín vykazovali vyššie riziko 37 zdravotných problémov.

Výskumníci zároveň zistili, že pri mnohých ochoreniach sa najnižšie riziko spájalo so spánkom trvajúcim približne šesť až osem hodín. Výsledky však neznamenajú, že každý človek, ktorý spí menej ako päť hodín, automaticky ochorie. Vedci identifikovali štatistické súvislosti, nie priamy dôkaz, že nedostatok spánku konkrétne ochorenia spôsobuje.

Dôležitým zistením bolo aj to, že samotná dĺžka spánku nedokáže úplne vystihnúť jeho kvalitu. Dvaja ľudia môžu napríklad stráviť v posteli sedem hodín, no ich spánok sa môže výrazne líšiť.

Jeden môže spať neprerušovane a stráviť dostatok času v hlbokom či REM spánku, zatiaľ čo druhý sa opakovane prebúdza. Práve rozdiely v jednotlivých fázach spánku sa ukázali ako ďalší významný faktor.

REM spánok súvisel s nižším rizikom až 83 diagnóz

Výskumníci venovali osobitnú pozornosť REM fáze, počas ktorej dochádza k intenzívnej mozgovej aktivite a ktorá úzko súvisí so snívaním. Zistili, že dlhší čas strávený v REM spánku sa spájal s nižším rizikom až 83 zdravotných problémov.

Medzi ochoreniami, pri ktorých vedci pozorovali túto súvislosť, sa nachádzali aj demencia, srdcové zlyhávanie a Parkinsonova choroba. Významnú úlohu zohrával aj hlboký spánok. Dlhší čas strávený v hlbokom spánku súvisel s nižším rizikom siedmich ochorení vrátane cukrovky 2. typu a veľkej depresívnej poruchy.

Naopak, častejšie nočné prebúdzanie a výraznejšie rozdiely v dĺžke či priebehu spánku medzi jednotlivými nocami sa spájali s vyšším rizikom viacerých zdravotných problémov. Tieto výsledky naznačujú, že pri hodnotení spánku nestačí sledovať iba počet hodín. Význam môže mať aj jeho kontinuita, pravidelnosť a zastúpenie jednotlivých fáz.

Vedci upozorňujú na dôležité obmedzenia

Hoci výskum zahŕňal veľký počet účastníkov a niekoľkoročné sledovanie ich zdravotného stavu, autori upozorňujú aj na jeho limity.
Senzory na zápästí umožňujú objektívnejšie sledovať spánkové návyky než samotné dotazníky.

Jednotlivé fázy spánku však nedokážu merať tak presne ako špecializované laboratórne vyšetrenia, ktoré zaznamenávajú mozgovú aktivitu. Dôležité je tiež rozlišovať medzi súvislosťou a príčinou.

Nekvalitný spánok môže prispievať k zdravotným problémom, no rovnako môže platiť opačný vzťah. Začínajúce alebo zatiaľ nediagnostikované ochorenie môže narúšať spánok ešte predtým, než sa naplno prejavia jeho príznaky. Výsledky môžu ovplyvňovať aj ďalšie faktory vrátane životného štýlu a celkového zdravotného stavu.