Bratislava má o 99 % pasažierov viac, Schwechat klesá. „Je to strela do vlastnej nohy,“ hnevá sa šéf viedenského letiska

Bratislavské letisko takmer zdvojnásobilo počet cestujúcich, Viedeň ich stráca. Člen predstavenstva Schwechatu Günther Ofner vidí jednu z príčin v rakúskej dani z leteckej dopravy. Žiada jej zrušenie a tvrdí, že súčasné podmienky pomáhajú vytvárať pracovné miesta v Bratislave.

„Daň z leteniek je strelou do vlastného kolena a programom podpory pracovných miest pre Bratislavu,“ povedal v relácii ZiB2 podľa rakúskeho verejnoprávneho vysielateľa ORF. Náklady v Bratislave, vzdialenej približne 55 kilometrov od Schwechatu, sú podľa neho o tretinu nižšie.

Schwechat chce zmeniť podmienky pre aerolinky

Letecká daň v Rakúsku predstavuje 12 eur na cestujúceho, pri krátkych letoch do 350 kilometrov je to 30 eur. Podľa jeho vyjadrenia pre ORF podobnú daň viaceré krajiny zrušili a v EÚ ju naďalej vyberá iba osem štátov.  Slovensko daň z leteckých cestujúcich nemá.

Tvrdí, že daň dopravu neobmedzuje, ale presúva ju za hranice. ORF v tejto súvislosti spomína odchod Wizz Airu zo Schwechatu aj presuny lietadiel Ryanairu do Bratislavy.

Bratislave pribudli cestujúci aj lety

Rozdielny vývoj ukazujú najnovšie štatistiky oboch letísk. Letisko Bratislava od januára do septembra 2026 vybavilo 3 693 231 cestujúcich, čo predstavuje medziročný až 99-percentný nárast. Už za deväť mesiacov tak prekonalo celoročný rekord z roku 2025, keď odbavilo približne 2,4 milióna cestujúcich.

Rástol aj počet letov. Za prvé tri štvrťroky ich letisko zaznamenalo 32 722, čo predstavuje medziročný nárast o 43 percent. Medzi najvyužívanejšie destinácie patrili Barcelona, Londýn, Antalya, Košice a Rím.

Vo Viedni sa doprava vyvíjala opačne. Podľa údajov Schwechatu zverejnených 13. októbra letisko za rovnaké obdobie vybavilo 23 478 801 cestujúcich, medziročne o 4,5 % menej. Počet vzletov a pristátí klesol o päť % na 172 547. 

Samotný Schwechat však v najnovšej štatistike pripisuje pokles aj ďalšiemu faktoru: kríze na Blízkom východe, ktorá obmedzila počet spojení. V septembri vybavil 2,91 milióna cestujúcich, medziročne o 7,5 % menej.

Ofner počíta s návratom dopravy

Rakúsko vlani vybralo z leteckej dane približne 180 miliónov eur. Ofner podľa ORF verí, že jej zrušenie alebo výrazné zníženie by pritiahlo časť dopravy späť a zvýšilo príjmy štátu z výdavkov návštevníkov. „Pretože by sa časť dopravy vrátila. To by ministrovi financií v konečnom dôsledku prinieslo viac daňových príjmov, než v súčasnosti dostáva z dane z lístkov.“

Jeho argument stojí na tom, že cestujúci platia za ubytovanie a míňajú v rakúskych podnikoch. ORF však neuvádza konkrétny výpočet, ktorý by ukazoval, či by tieto príjmy vyvážili výpadok dane.

Ofner sa odvoláva aj na štúdiu Nemeckého leteckého a kozmického centra DLR, vypracovanú pre rakúske ministerstvo infraštruktúry. Podľa údajov citovaných ORF sa letiskové poplatky od roku 2019 zvýšili o 22 %, čo je pod európskym priemerom 27 %. 

Viedenskej skupine pomáha aj rast Košíc

Nie všetky slovenské úspechy sú pre viedenskú skupinu zlou správou. Ofner pripomenul jej podiely na letiskách na Malte a v Košiciach, kde podľa neho doprava prudko rastie.

Najnovšie údaje skupiny ukazujú, že Košice od januára do septembra vybavili 883 514 cestujúcich, medziročne o 32,1 % viac. Spolu s rastom na Malte pomohli zvýšiť počet cestujúcich celej skupiny Flughafen Wien o 0,7 %, napriek poklesu samotného Schwechatu, píše ORF.

Bratislava tak získava nové kapacity dopravcov, zatiaľ čo vedenie Viedne tlačí na zmenu rakúskych podmienok. Nižšie náklady sú podľa Ofnera jej výhodou. Najnovšie čísla však ukazujú aj rozdiel v rozsahu oboch letísk: Schwechat za deväť mesiacov vybavil vyše 23 miliónov cestujúcich, Bratislava takmer 3,7 milióna.