Až 82 % firiem ju ignoruje: Slovenské podniky nezvládajú AI, odborníci varujú pred zásadným problémom

Umelá inteligencia sa čoraz rýchlejšie stáva súčasťou fungovania slovenských firiem. Kým v roku 2024 ju využívalo približne 11 % podnikov, v roku 2025 to už bolo podľa Eurostatu 18 %. S rastúcim využívaním AI však prichádza aj zásadná otázka: Sú slovenské firmy pripravené na zmeny, ktoré táto technológia prinesie do každodennej práce ich zamestnancov?

Skúsenosti zo zahraničia naznačujú, že samotné zavádzanie nových nástrojov nestačí. Podľa prieskumu HR Leaders Barometer 2026 poradenskej spoločnosti Grant Thornton využíva vo Veľkej Británii umelú inteligenciu už 42 % firiem, no takmer 38 % spoločností zo súkromného sektora stále nemá jasno v tom, ako AI ovplyvní spôsob práce.

Výzvou tak nie je len držať krok s technologickým pokrokom, ale predovšetkým pripraviť naň zamestnancov, upraviť pracovné procesy a premeniť investície do AI na skutočné výsledky.

Samotný prístup k AI nestačí: Musí sa zmeniť aj spôsob fungovania firmy

Dáta Grant Thornton odhaľujú zaujímavý paradox. Hoci firmy pristupujú k zavádzaniu AI s nebývalým tempom, výrazne pomalšie sa pripravujú na to, čo táto zmena v praxi predstavuje. 

Jednou z najčastejších prekážok je nedostatok zručností medzi pracovníkmi. Dôsledkom je, že sa AI implementuje len do izolovaných úloh, bez skutočnej premeny pracovných postupov.

Firmy dávajú svojim ľuďom do rúk nové nástroje, chýba im však jasná predstava o tom, ktoré činnosti má zmysel automatizovať, ako sa pretransformuje deľba práce, alebo aké nové kompetencie budú zamestnanci v budúcnosti potrebovať. Samotné zavedenie AI tak ešte automaticky neznamená rast produktivity.

„Firmy často vnímajú zavedenie umelej inteligencie ako technologický projekt, pri ktorom stačí zamestnancom sprístupniť nové aplikácie. Skutočná zmena však vyžaduje prehodnotenie pracovných postupov, spôsobu organizácie práce aj firemnej kultúry.

Ak firma iba pridá AI k existujúcim procesom, môže síce dosiahnuť čiastkové úspory času, ale nevyužije celý jej potenciál. Najväčšie prínosy vzniknú až vtedy, keď firma dokáže premyslieť samotný spôsob fungovania a prispôsobiť mu úlohy zamestnancov,“ hovorí Filip Tichý, partner poradenskej spoločnosti Grant Thornton Slovensko.

Medzi stratégiami na papieri a realitou zostáva priepasť

Prieskum odhalil aj výraznú medzeru medzi tvorbou personálnych stratégií a ich skutočným uplatnením v praxi. Strategický plán rozvoja pracovnej sily má vypracovaný 64 % firiem zo súkromného sektora a 74 % organizácií z verejného sektora.

Premietnuť tieto plány do bežného rozhodovania a každodenného fungovania sa však podarí len malej časti z nich. Potreba pracovníkov s novými schopnosťami pritom neustále rastie – konkurencieschopnosť firiem bude totiž čoraz viac závisieť od toho, ako dobre dokážu využiť potenciál AI.

Svoju skúsenosť so zavádzaním zmeny má aj samotná Grant Thornton Slovensko. Jej audítorský tím v roku 2026 vytvoril svojho prvého AI agenta a následne porovnal vlastné poznatky s prístupom technologickej firmy, ktorá sa vývoju podobných riešení venuje profesionálne.

„Pri vývoji nášho prvého AI agenta sme si overili, že najväčšou výzvou nie je samotná dostupnosť technológie. Oveľa náročnejšie je správne rozložiť pracovný proces na jednotlivé úlohy, nastaviť fungovanie agenta a opakovane testovať a opravovať jeho výstupy.

Pre bežnú firmu je preto prvý AI projekt zároveň intenzívnym vzdelávaním zamestnancov. Práve ľudia, ktorí najlepšie rozumejú konkrétnemu procesu, musia byť súčasťou jeho automatizácie. Bez ich zapojenia a ochoty učiť sa nové postupy nebude AI prinášať výsledky, ktoré firmy očakávajú,“ vysvetľuje Tichý.

Podľa Grant Thornton nebude budúci vývoj v oblasti AI určovať len rýchlosť, akou firmy nasadzujú nové technológie. Rozhodujúce bude, či dokážu skombinovať investície do AI s rozvojom ľudí, úpravou pracovných postupov a dlhodobým plánovaním. Náskok pred konkurenciou tak získajú tie podniky, ktoré technológiu nielen začnú používať, ale zároveň jej prispôsobia aj vlastné fungovanie.