Topánky spod Tatier nosia i šerpovia v Himalájach. Slovenského inžiniera úspešne živí šitie

Vyštudoval poľnohospodárske inžinierstvo. Robil obchodného zástupcu. Potom sa naučil šiť a dnes posiela svoje ručne robené topánky do celého sveta, kde zdolávajú tie najvyššie pohoria. Turistické topánky Vladimíra Makaru žiadajú ľudia až z Ameriky či z Nového Zélandu. Neplatí si pritom žiadnu reklamu.

Bolo šitie topánok váš cieľ alebo skôr zhoda náhod, ktoré vás k tomu dostali?

Šitie topánok samozrejme nebol môj cieľ. Neviem, či takýto cieľ má vôbec niekto v pláne.

Kde ste sa to naučili a koľko vám trvalo, kým ste ušili prvú topánku?

Naučiť sa šiť topánky trvá každému ináč. Záleží na žiakovi, aj na učiteľovi. Mňa učil pán majster Štefan Stromko asi 4 mesiace. Ale učil ma pomaly, a nepustil ma k ďalšej operácii skôr, kým som tú predchádzajúcu nevedel takmer dokonale. Ale dá sa to naučiť i skôr, pokiaľ máte určité zručnosti v krvi.

View this post on Instagram

A post shared by MAKARA Trekking (@makaratrekking)

Čo vás vlastne k tomu viedlo? Väčšina ľudí si asi len tak nepovie, že idem sa naučiť šiť topánky.

To, že som sa to neskôr naučil a dnes učím ďalších bolo aj o zachovaní tradície ručného šitia turistických topánok v regióne.

Samozrejme je to aj o živobytí.

Zároveň si vždy poviem, že prečo by sme mali kupovať a nosiť iba dovozové topánky, keď vieme kvalitné vyrobiť aj tu doma.

Je niečo, čo by ste v rámci vášho podnikania teraz isto spravili inak než ste spravili predtým? Nejaká rada začínajúcim majstrom a podnikateľom.

Začínajúcim môžem poradiť hlavne to, že je potrebné vydržať.

Dnes je síce svet internetu, ale meno si nevybudujete za rok ani za dva. A či by som niečo spravil inak? Možno áno, možno nie. Problémy prichádzajú a odchádzajú, a ja sa snažím ich vyriešiť ako najlepšie viem.

Čo treba, aby taká kvalitná turistická obuv vznikla?

Ak by som mal popísať, ako som zháňal a stále zháňam vhodný materiál, mohol by som napísať knihu. V podstate je to stály boj. Ale pokiaľ budete 20 rokov chytať do prstov rôzne kože, tak nejako už vycítite, ktorá je lepšia, a ktorá horšia.

A samozrejme, predpokladá sa, že máte potrebné náradie a pár strojov.

Sami radi turistikujete. Testujete teda vašu obuv sami na sebe?

Samozrejme, že po horách nosím svoje topánky. A tiež ich testuje moja rodina, zamestnanci, priatelia. A potom počúvam pripomienky, a snažím sa vyhnúť chybám. A vylepšujeme, čo sa dá.

View this post on Instagram

A post shared by MAKARA Trekking (@makaratrekking)

Ceny turistických topánok sa pohybujú od niekoľkých desiatok až po stovky eur. Aké sú také hlavné rozdiely medzi topánkami za 50€ a tými za 300€?

Rozdiel v cenách topánok je samozrejme v kvalite, v cene použitých materiáloch, ale i v cene práce, ktorá tam musí byť započítaná. V našom prípade aj v produktivite práce. Ak šijete jeden pár 15 hodín ručne na Slovensku, alebo ho zbúchate za 30 minút na strojoch v Číne, asi sa výsledná cena musí trocha líšiť.

View this post on Instagram

A post shared by MAKARA Trekking (@makaratrekking)

Kam všade do svete ste už svoje výrobky posielali?

Topánky vyrábame hlavne pre slovenských a českých zákazníkov, ale posielali sme už niekoľkokrát do USA, Írska, Anglicka, Belgicka, Švédska, Ruska, Talianska či na Nový Zéland.

Viete, odkiaľ sa o vás dozvedeli? Máte zaplatenú nejakú reklamu na internete?

Reklamu si neplatím. Robia mi ju skôr spokojní zákazníci, ktorí mi posielajú aj fotografie. Niektoré si môžete pozrieť aj na našej web stránke.

Viete teda, kade všade už vaše topánky zjavne kráčali?

Viem, že kráčali nie len po Tatrách, ale i Alpách, Himalájach, Kaukaze, prešli Pyreneje, a Američania v nich zrejme chodia po Andách.

zdroj: Vladimírovi Makarovi chodia takéto pozdravy z celého sveta

Máte nejaké plány do budúcna? Trebárs rozšíriť výrobu alebo skúsiť nejaký nový model?

Ako sa hovorí, človek mieni, pán Boh mení. No hlavne chcem niečo vylepšiť, urobiť nový model s odľahčenou podrážkou.

Čo sa týka korona krízy, pocítili ste i vy nejakú zmenu počas pandémie?

Áno, pocítili sme to. Klesol nám počas toho počet objednávok. Museli sme mať zavreté a ľudia, ktorí potrebujú ušiť na mieru, nemohli prísť. Takže sa riešili objednávky iba mailom, telefonicky. Ale zvládli sme to, robili sme a bojujeme ďalej.