Slovák Michal píše originálny krvavý román s dávkou lásky a humoru. Vydať sa ho snaží svojpomocne (ROZHOVOR)

M. M. Matra, vlastným menom Michal Múdry, je začínajúci spisovateľ, ktorý sa svoj román rozhodol vydať aj s pomocou Startlabu – populárnej platformy na fundraising rôzneho druhu. Posledná kvapka krvi si už získala jeho známych, no podľa Michalových slov je čas na predstavenie knižky verejnosti. 

Popri rodine a full-time práci si našiel čas aj na písanie a výsledkom jeho snaženia je kniha o chladnokrvnom vrahovi s jedinečným humorom, ktorá obsahuje podrobné opisy vraždy, ale zároveň aj trochu romantiky s dojímavým záverom. 

V rozhovore nám prezradil, ako sa mu písalo, kto je jeho najväčším kritikom a prečo je spisovateľstvo ako profesia na Slovensku tabu.

Vaša profesia je na míle vzdialená od umeleckej dráhy spisovateľa. Ako sa dospeli k tomu, že napíšete knihu?

Pre firmu, ktorá distribuuje zdravotnícke pomôcky, pracujem už približne osem rokov ako produktový manažér. Písanie ma pochytilo asi pred dvanástimi rokmi a aj som vtedy skúsil niečo napísať, ale nebolo to ono. Mal som iné priority, vtedy som sa takpovediac ešte hľadal. Zhruba pred rokom a pol som si povedal, že to skúsim opäť. Podarilo sa.

Takže na napísanie knihy musí niekto aj dozrieť?

Áno, presne tak, lebo človek má viac skúseností, ktoré vie pretaviť do knihy. Aj čo sa týka vzťahov medzi ľuďmi, človek ich najprv musí zažiť. Teraz mám na veci iný pohľad, ako som mal pred dvanástimi rokmi.

Posledná kvapka krvi podľa popisu rozhodne nie je pre deti. Prečo práve tento žáner? Krvavé podrobnosti a vražda?

Presnú inšpiráciu si už nepamätám, knihu som písal postupne a keď už bola hotová prvá kapitola, len som v tom pokračoval. Je málo príbehov, v ktorých by boli dopodrobna opísané mučivé vraždy. Podľa mňa by to mohlo zaujať.

Samozrejme, je to v rámci medzí. Posledná kvapka krvi nie je len strelená fantázia a krvák. Je tam aj trošku detektívky, trošku romantiky, politická kauza a na konci celkom zaujímavé rozuzlenie.

Myslíte si, že ľudia túžia po krvavých podrobnostiach?

Krvavé podobnosti môžu zaujať, ale hlavný je stále príbeh – zápletka a nečakané rozuzlenie. Nie celá kniha je krvavá, toto je len približne v troch kapitolách.

zdroj: Posledná kvapka krvi - Úryvok z knihy.

Na knihe je iné meno ako vaše originálne. Od čoho je odvodené?

Chcel som si dať nejaký pseudonym, lebo sa mi to vizuálne páči. Rozmýšľal som nad niečím krátkym, výstižným a slovenským. Spomenul som si na hory Tatra, Matra a Fatra, ktoré sú v slovenskom štátnom znaku. A keďže moje skutočné iniciály sú MM, voľba bola jasná a vzniklo z toho Michal Matra Múdry. Vtipné na tom je, že hora Matra sa nachádza u našich južných susedov.

So Slovenskom nie je spojený len váš pseudonym, odohráva sa tu aj dej vo vašej knihe. Prečo práve slovenské prostredie, keď tak veľa autorov má v románoch svetové metropoly?

Podľa mňa málo kníh sa odohráva na Slovensku, aj keď máme zaujímavé prostredie. Tak prečo nie.

Dali ste už rukopis knihy Posledná kvapka krvi niekomu prečítať?

Dal som to posúdiť blízkej rodine a známym, lebo viem, že oni vedia byť kritickí a čítajú veľa kníh. Ja až toľko nečítam. Vďaka bratovej recenzii som jednu-dve veci upravil. Potom knihu recenzovala moja mama, ktorá naozaj prečítala už tisícky kníh, práve tá mi pomohla najviac, či už po gramatickej stránke alebo literárnej, za čo sa jej asi nikdy nebudem vedieť dostatočne odvďačiť.

Ďalším skvelým recenzentom bola moja priateľka, ktorá mi poskytla tiež úplne iný uhol pohľadu. Celkovo sa im to veľmi páčilo, preto som sa rozhodol o ňu podeliť aj s verejnosťou.

Spisovateľmi sa väčšinou stávajú praví knihomoli, ako to, že vy toľko nečítate, ale predsa píšete?

Čítať ma baví, ale ešte viac ma baví písať. Samozrejme, čítam aj ja – mám prečítaných všetkých Danov Brownov, J. K. Rowlingovej, Tolkiena a podobne. Toto ma v určitom období bavilo, ale potom som na to nemal veľa času. Ja skôr viem vymyslieť príbeh, to ma baví oveľa viac, ako ho čítať. V hlave mi príbehy vznikajú samé a teraz je v hre otázka, ako ich poslať do sveta a vyvolať o ne záujem.

Prečo nevydať knihu cez vydavateľstvo, ako sa to robí štandardne?

Lebo začínajúcim spisovateľom sa dávajú nevýhodné zmluvy. Viem, že to je pre vysoké náklady na vydanie, a veľké riziko ktoré znáša vydavateľ, rozumiem tomu. No hlavne preto, že stratíte veľkú časť kontroly nad vašou knihou, vydavateľ môže zmeniť názov, obálku a často z toho čo som čítal, je proces vydania oveľa dlhší.

Podstatná je samozrejme aj výška finančnej odmeny. Keď je kniha úspešná a je vydaná cez vydavateľstvo, začiatočníci dostanú z 15-eurovej knihy len približne 50 centov. Keď už ste známy autor, tak je to dajme tomu 1,50 až 2 eurá za knihu. Keď si to vydáte sami, tak máte – veľmi orientačne 5 eur za kus, čo je celkom veľký rozdiel. Verím, že to zvládnem aj sám, teda s podporou verejnosti.

Čo všetko treba k vydaniu knihy?

Po napísaní a zeditovaní knihy sa spraví obálka, vytlačí sa kniha a potom sa to dáva cez literárne distribučné spoločnosti do kníhkupectiev. Aj tieto firmy majú, samozrejme, nejaké percento z predaja, z hodnoty knihy si odpočítavajú približne päťdesiat percent, ktoré si rozdelí distribučná spoločnosť s kníhkupectvom. ako keby sa išlo cez vydavateľstvo. Z tej približnej polovice, ktorá vám zostane, je potrebné odrátať cenu výtlačkov, reklamu a daň zo zisku, zvyšok je váš.

Potom ďalšou možnosťou sú e-knihy – na to sú tiež spoločnosti, ktoré sa tým zaoberajú, s jednou už mám rozpracovanú ponuku. Potom ďalšou možnosťou sú e-knihy – na to sú tiež spoločnosti, ktoré sa tým zaoberajú.

Startlab vám prišiel ako najlepšia platforma?

Áno, povedal som si, že za toto nič nedám, len ma to bude stáť nejaký čas a peniaze na reklamu. Keď som videl, že táto platforma celkom dobre vyrástla a sú tam úspešné kampane, povedal som si, prečo nie. Za pokus to stojí. Zároveň je to dobrá referencia aj pre mňa – či to ľudí zaujme, alebo nie.

Dá sa z cieľovej sumy reálne vydať toľko kusov knihy, ako píšete?

Tých 4 000 eur je skôr taká pomoc. Pri tejto sume sa dá vydať 500 fyzických kusov knihy + e-kniha, veľkú časť peňazí totiž pohltí ešte redakčná korektúra. Je to skôr taký štartovací balíček a potom sa uvidí, všetko závisí od toho, či Posledná kvapka krvi zaujme.

Popri práci a osobnom živote je asi ťažké nájsť si čas a kľud ešte aj na písanie. Ako to zvládate?

Bývam s priateľkou a dvoma psami, plus a ako som spomínal, mám aj stálu prácu, takže áno, je to ťažké. Ale dá sa to zvládnuť, ak človek chce. Niekedy potrebujem byť sám a mať kľud, vtedy niekam zaleziem a píšem. Je to náročné aj preto, lebo nie vždy sa dá písať, nie vždy na to má človek náladu a energiu, aj keď čas práve áno.

Máte aj režim a nejaké rituály? Ako prebieha váš proces písania?

Zo začiatku bolo náročné dostať sa do potrebnej psychickej pohody – čakal som na ideálnu príležitosť, kedy to príde. Nejakým zázrakom sa to stalo a začal som. Postupne som sa naučil písať vždy, keď som mal čas. Teraz, keď si sadnem za notebook, vždy viem niečo napísať.

Najhoršie je, keď uprostred písania musíte niečo vybaviť, treba niekde ísť a tak, plus byť 8 hodín v robote a potom písať. Ja v práci robím hlavou, nie rukami, takže keď prídem domov, už mám hlavu unavenú.

Aký je váš rekord? Koľko strán ste dali za deň?

Za deň som dal najviac tak 13 strán, ale aj tri boli popri robote v poriadku.

Niektorí spisovatelia majú poznámkové bločky, tvoria si súvislosti postáv v nákresoch a podobne. Robíte to tak aj vy?

Ja som si poznámky nerobil, všetko držím v hlave. Text aj príbeh som si prešiel naozaj veľakrát a z rôznych uhlov, takže to tentokrát nebolo treba. Všetky logické veci sedia.

Držíte v hlave aj všetky nové nápady? Nebojíte sa, že ich zabudnete?

Áno, všetko držím v hlave. Aj teraz mám v hlave nový príbeh na mysteriózny horor a už v podstate väčšinu príbehu mám vymyslenú. A také tie drobné detaily vznikajú popri písaní. Samozrejme, keď budem písať niečo komplikovanejšie, aj u mňa prídu na rad poznámky.

Hovoríte, že ďalší príbeh má byť mysteriózny horor. Držíte sa teda žánru, nemáme čakať žiadne sladké príbehy?

Držím sa tohto, lebo ma to baví. Mám rád príbehy Stephena Kinga, lebo je tam vždy niečo temné, čo človeka drží v napätí. Ja zároveň dávam do kníh aj nejakú peknú pozitívnu myšlienku. Je tam aj odkaz a to je dôležité, lebo práve to spraví knihu viac zapamätateľnou.

Čo ďalšie knihy, ktorá mali podľa vás dobrý odkaz a pamätáte si ich?  

Paulo Coelho a jeho kniha Alchymista, tú si pamätám doteraz. Potom autori, ktorých som už spomínal.

Ak správne chápem, knihou Posledná kvapka krvi to TEDA nekončí a plánujete dať na papier aj ostatné príbehy, ktoré máte v hlave?

Rád by som napísal aspoň tri knihy, aj keby prvá či druhá nemali úspech. Povedal som si, že skúsim tie tri, či oslovia a či z toho niečo bude. Takže trikrát a uvidíme, či aj dosť.

zdroj: Posledná kvapka krvi - Úryvok z knihy.

Dá sa živiť písaním vo svete alebo na Slovensku? Chceli by ste byť full-time spisovateľom?

Áno, byť spisovateľom je mojím snom a keby som mohol, určite by som sa tomu chcel venovať naplno. Ale čo sa týka Slovenska, spisovateľ sa len ťažko uživí, ale nie je to nemožné. Niekde som čítal že na Slovensku sa kniha stáva bestsellerom, už keď predáte 2 000 – 3 000 kusov, čo naozaj nie je veľa a žiť sa z toho nedá.

Na to by ste museli písať veľmi veľa a stále. Trvalo by to roky, roky bestsellerov. Ak by sa mojim knihám poštastilo, určite by som mal ambíciu ísť aj do iných jazykových mutácii.

Nie ste ešte úspešný spisovateľ, ale predsa ste sa dostali ďalej, ako mnoho iných ľudí – máte v rukách hotovú knihu, ktorú ste už napísali. Čo by ste odkázali iným začínajúcim autorom, ktorých príbehy sú stále len v ich hlavách a nie na papieri?

Hlavné je nájsť si čas, veriť si a mať chuť a silu a energiu to dokončiť. Ja som sa v písaní našiel, vyslovene ma to baví. Keď som začal písať knihu, už rok som príbeh držal v hlave a niekedy som z toho bol nervózny, lebo som na to stále myslel. Spokojný som bol až vtedy, keď som Poslednú kvapku krvi dokončil.

Takže zapálenie pre vec je podľa mňa veľmi dôležité, lebo človek vie veľmi ľahko stratiť motiváciu. Treba vydržať, nevzdávať sa a uvidí sa, čo to prinesie. Keď to nebude mať úspech, tak z toho budete mať radosť aspoň vy, lebo budete mať pár svojich knižiek na polici.

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory