Mikroplasty sa prvýkrát našli aj v ľudskej krvi. Objavili sa u 80 % pozorovaných dobrovoľníkov

Drobné plastové častice si morské živočíchy často mýlia s potravovou a prehĺtajú ich. V niektorých prípadoch sa to pre ne stáva osudným. A keďže morská fauna môže mikroplasty vstrebať aj do svojich tiel, nakoniec sa dostávajú aj na naše taniere. Mikroplasty už boli nájdené v jedle i nápojoch vrátane piva, medu alebo vody z vodovodu. Nie je potom prekvapením, že sa objavujú aj v ľudskej stolici.

Putin podpísal kontroverzný zákon, sprísňuje svoj režim

Je to však ešte horšie. Píše sa rok 2022 a mikroplasty boli vôbec po prvýkrát nájdené aj v ľudskej krvi, informuje The Guardian. Vedci našli ich drobné častice u takmer 80 % testovaných ľudí.

Výskum ukázal, že mikročastice plastov sa môžu šíriť v ľudskom tele a dokonca sa usadzovať aj v orgánoch. Ich celkový dopad na zdravie zatiaľ nebol zistený. Je však známe, že spôsobujú poškodenie ľudských buniek.

Vedci v rámci novej štúdie analyzovali vzorky krvi od 22 anonymných darcov. Išlo o zdravých dospelých a u 17-tich našli plastové častice. Polovica vzoriek obsahovala PET plast, ktorý sa bežne používa vo fľašiach od nápojov, a tretina obsahovala polystyrén, ktorý sa používa na balenie potravín a iných produktov. Štvrtina vzoriek krvi obsahovala polyetylén, z ktorého sú vyrobené plastové tašky.

„Naša štúdia je prvým náznakom, že máme v krvi častice polyméru – je to prelomový výsledok. Určite je rozumné mať obavy,“ povedal profesor Dick Vethaak, ekotoxikológ z Vrije Universiteit Amsterdam v Holandsku pre The Guardian.

Povedal, že predchádzajúce práce ukázali, že mikroplasty sa v 10-krát väčšej miere vyskytujú v detskej stolici než u dospelých. Vethaak navyše konštatuje, že deti kŕmené plastovými fľašami prehĺtajú milióny mikroplastových častíc každý jeden deň.

https://twitter.com/DeltaresNL/status/1465244253924343812

„Vo všeobecnosti tiež vieme, že bábätká a malé deti sú zraniteľnejšie voči chemikáliám a časticiam. To ma veľmi znepokojuje, problém je každým dňom naliehavejší,“ povedal a štúdiu označil za priekopnícku.

Nový výskum je publikovaný v časopise Environment International. Ukázalo sa, že niektoré vzorky krvi obsahovali dva alebo dokonca tri druhy plastov s veľkosťou 0,0007 mm. Vethaak uznal, že množstvo a typ plastu sa medzi vzorkami krvi značne líšili. Povedal, že rozdiely môžu odrážať aj krátkodobú expozíciu pred odberom vzoriek krvi, ako je pitie z plastovej šálky na kávu alebo nosenie rúšok a respirátorov obsahujúcich plasty.

Výskum financovala holandská národná organizácia pre výskum a vývoj v oblasti zdravia a Common Seas. „Produkcia plastov sa do roku 2040 zdvojnásobí. Máme právo vedieť, čo všetko tento plast robí s našimi telami,“ povedala Jo Royle, zakladateľka charitatívnej organizácie Common Seas.

Nedávna štúdia zistila aj to, že mikroplasty sa môžu prichytiť na vonkajšie membrány červených krviniek a môžu obmedziť ich schopnosť transportovať kyslík. Častice sa našli už aj v placentách tehotných žien. Napríklad u gravidných potkanov rýchlo prechádzajú cez pľúca do srdca, mozgu a iných orgánov plodu. 

Výskum Univerzity v Gente zase preukázal, že 99 % mikroplastových častíc, ktoré človek skonzumuje, prejde ľudským tráviacim traktom. Zvyšné jedno percento môže preniknúť až do krvného riečišťa a akumulovať sa v ľudskom tele. Ide o vlákna do veľkosti 240 nanometrov.

https://twitter.com/CommonSeas/status/1506952885191553036

Experti sa zhodujú, že problém mikroplastov treba riešiť okamžite, predovšetkým kvôli skutočnosti, že sa ich do prostredia uvoľňuje stále viac. Vedci odhadujú, že v oceánoch pláva až 236-tisíc ton mikroplastov. Avšak plávajúce mikroplasty predstavujú len jedno percento všetkých mikroplastov v oceánoch.

Kilometer štvorcový morského dna obsahuje okolo 70 kilogramov mikroplastov. Pokiaľ sa podrobnejšie pozrieme na výsledky meraní ohľadom mikrovlákien, zistíme, že bežné stotisícové mesto vyprodukuje len pri praní syntetického oblečenia 170 – 441 kilogramov mikrovlákien denne. Z toho sa do riek a morí vzhľadom na účinnosť čistiarní dostane 9 – 110 kilogramov mikroplastov, čo zodpovedá zhruba množstvu 15 000 plastových tašiek. 

Za mikroplasty sa všeobecne považujú plastové čiastočky menšie ako 5 milimetrov. Rozlišujú sa na primárne mikroplasty, ktoré sa do prostredia dostávajú kvôli ľudskej činnosti priamo, a na mikroplasty sekundárne, ktoré vznikajú rozpadom väčších plastov.

Vedci identifikovali tri hlavné zdroje primárnych mikroplastov. Ide napríklad o pranie syntetickej bielizne, pri ktorej sa uvoľňujú miniatúrne mikrovlákna. Počas jedného pracieho cyklu sa z fleecovej bundy môže uvoľniť až milión mikrovlákien, ktoré končia v odpadových vodách.

Časť zachytia čistiarne a zvyšok končí v riekach a oceánoch. Ďalším podstatným zdrojom mikroplastového znečistenia je oder pneumatík automobilov. Trojicu uzatvárajú kozmetické produkty, ktoré obsahujú plastové mikroperličky. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti