Ako za rok pre­čí­tať 100 kníh

Alexandra Dulaková. / 10. apríla 2017 / Business

zdroj: pexels.com

Pred­po­kla­dám, že pat­ríš medzi drvi­vú väč­ši­nu moder­ných ľudí, a teda nikdy nemáš na nič čas. A pla­tí to bohu­žiaľ aj pre číta­nie kníh. Je to nie­čo, čo sa dá len veľ­mi ťaž­ko zvlád­nuť mul­ti­tas­kin­gom, a pre­to to mno­hým ľuďom­ro­bí prob­lé­my. Len­že inves­to­vať čas do kníh sa sku­toč­ne opla­tí.

Hovo­rí sa, že jedi­né, čo ti nikto nikdy nevez­me, sú to tvo­je vedo­mos­ti. (Jedi­ne, že by ťa veľ­mi sil­no tre­sol po hla­ve.) To, čo sa počas živo­ta naučíš, a čo si z toho zapa­mä­táš, je tvoj súkrom­ný vedo­most­ný kapi­tál, kto­rý môžeš a nemu­síš roz­um­ne zúro­čiť. Pri­ro­dze­ne, nikto nedo­ká­že pre­žiť sto živo­tov, uro­biť mili­ón pouč­ných chýb v kaž­dej mož­nej sfé­re, dve­sto­krát sa posta­viť na nohy, skú­siť tisíc kari­ér a k tomu ešte aj pre­ces­to­vať celý svet, roz­lús­kať ľud­skú nátu­ru a napí­sať o tom všet­kom aspoň sto kníh. Ale môžeš si o tom pre­čí­tať. 

13355415_227775390940956_660626153_n

foto: instagram.com

  1. Nešet­ri na nich

Áno, kni­hy sú dra­hé. Ale inves­to­vať do nich sa vždy opla­tí, mini­mál­ne roz­hod­ne viac ako do väč­ši­ny iných vecí. Vedo­mos­ti a zážit­ky z ich číta­nia sa ti neošú­cha­jú, nezlo­mia, nez­ješ ich a rov­na­ko sa ani nepo­ka­zia. A ak sa budeš sna­žiť, ani ich neza­bud­neš. Holand­ský Eras­mus tvr­dil, že by to malo fun­go­vať nasle­dov­ne: „Ak mám neja­ké penia­ze, kúpim si za ne kni­hy. Ak mám málo peňa­zí, kúpim si kni­hy a za zvy­šok jed­lo a oble­če­nie.“ A už len fakt, že jeho meno a odkaz (áno, tie štu­dij­né poby­ty) nevy­miz­li z ľud­ské­ho pove­do­mia ani po päť­sto rokoch, sú dôka­zom toho, že jeho slo­vá mali neľah­kú váhu.

Nemu­síš hneď ašpi­ro­vať na nie­koľ­kos­to­roč­nú posmrt­nú slá­vu a uzna­nie, sta­čí aj neja­ký mino­rit­ný jed­no­ge­ne­rač­ný úspech. Jed­no­du­cho, aj keď sú kni­hy dra­hé, opla­tí sa do nich inves­to­vať, pre­to­že inak ich sto nikdy nepre­čí­taš. Zlou inves­tí­ci­ou je len taká kni­ha, kto­rú nepre­čí­taš vôbec. (A tú môžeš vždy daro­vať nie­ko­mu, kto o ňu bude mať záu­jem, ale­bo posu­núť miest­nej kniž­ni­ci. Svo­je pub­li­kum si náj­de.) Čím viac kníh budeš doma mať, tým viac ich budeš môcť pre­čí­tať. Ak sa roz­ho­du­ješ medzi dvo­ma, kúp rad­šej obe. A neve­nuj roz­ho­do­va­niu o tom, kto­rú začneš čítať, a či ju vôbec začneš čítať, pri­ve­ľa času. Je to stra­ta, kto­rú by si mohol naopak veno­vať… naprí­klad číta­niu. Ak ich budeš mať doma kopu, nebu­deš mať žiad­nu výho­vor­ku na to, pre­čo vo voľ­nom čase nečí­tať.

13277508_632066536947619_336556511_n

foto: instagram.com

  1. Čítaj pri kaž­dej prí­le­ži­tos­ti

V MHD, vo vla­ku, v auto­bu­se. Na zácho­de, pri jede­ní, v čakár­ni. Počas pau­zy v prá­ci a naj­mä – vte­dy, keď budú všet­ci ostat­ní zabí­jať čas na Face­bo­oku. Navyk­ni si na den­nú ruti­nu mini­mál­ne jed­nej hodi­ny číta­nia (naprí­klad pred spa­ním) a cez víkend ten­to čas ešte aspoň zdvoj­ná­sob. Urob to namies­to sle­do­va­nia tel­ky (pokiaľ nej­de naozaj dob­rý film ale­bo sprá­vy), či namies­to sle­do­va­nia zla­tých psí­kov a pohľad­ných žien / mužov na inter­ne­te. Ak sa toh­to plá­nu budeš držať a za týž­deň strá­viš číta­ním aspoň desať hodín, pre­čí­taš za rok 104 kníh. (Za pred­po­kla­du, že ako prie­mer­ný člo­vek pre­čí­taš za hodi­nu 50 strán.)

  1. Čítaj iba kni­hy, kto­ré za to sto­ja

Nie­ke­dy dob­re pad­ne aj neja­ký ten sle­pa­čí brak, kto­rý ti pomô­že odre­a­go­vať sa. Nie­ke­dy. Pred­sa len skús výber ako Evi­ta ale­bo 50 odtie­ňov šedej zmi­ni­ma­li­zo­vať na mizi­vú a venuj sa rad­šej lite­ra­tú­re, kto­rá ti pri­ne­sie osoh. Nečí­taj za kaž­dú cenu ani to, čo by sa čítať „malo“. Nie kaž­dá kni­ha je pre kaž­dé­ho, a keď si máš vybrať medzi Dosto­jev­ským a dob­rou moder­nou fik­ci­ou, s tým že Dosto­jev­ský ťa abso­lút­ne nezau­jí­ma, pre­čí­taj si rad­šej dob­rú moder­nú fik­ciu. Nemu­síš byť za kaž­dú cenu pse­udo­in­te­lek­tu­ál a neubud­ne z teba ani ak nebu­deš mať pre­čí­ta­nú všet­ku sve­to­vú kla­si­ku. Aj keď nie­čo z nej by si jed­nodz­nač­ne pre­čí­ta­né mať mal.

13256834_1785171945102650_595276368_n

foto: instagram.com

Vybe­raj si témy kníh, kto­ré sú ti blíz­ke, kto­ré ťa oslo­via, pop­rí­pa­de rie­šia tvo­je aku­tál­ne prob­lé­my. Za tie sto­ro­čia sa už urči­te nie­kto oci­tol v tvo­jej koži a v dobe inter­ne­tu naň­ho ani nie je také ťaž­ké natra­fiť. Budú sa ti čítať ľah­šie a je prav­de­po­dob­nej­šie, že ťa ich číta­nie bude aj baviť. Kaž­dej kni­he daj aspoň 50 strán pred­tým, než ju defi­ni­tív­ne odlo­žíš, no ak ťa ani po tých 50-tich nezauj­me, siah­ni po inej. Život je prí­liš krát­ky (a rok má len 365 dní) na zlé kni­hy, ako aj na kni­hy, kto­ré nema­jú zarov­na­né okra­je. Také pat­ria do koša a autor spo­lu s nimi, pre­to­že ak sa nie­kto v roku 2016 nedo­ká­že naučiť stla­čiť vo Wor­de jed­no tla­čít­ko, ale­bo ak túto for­mu tex­tu pova­žu­je za ume­lec­ký pros­trie­dok, pres­ne tam pat­rí.

  1. Čítaj aj viac kníh naraz

Toto síce nie je tip pre kaž­dé­ho, ale mul­ti­tas­king vrám­ci samot­né­ho číta­nia doká­že množ­stvo pre­čí­ta­ných kníh zásad­ne zvý­šiť. Ak si to ešte neskú­sil, ale si odhod­lad­ný tomu dať aspoň šan­cu, začni téma­ti­zá­ci­ou kníh pod­ľa času dňa. Večer si naprí­klad na uvoľ­ne­nie pre­čí­taj (auto)biografické kni­hy, kto­ré sú ako prí­beh a idú „dole krkom“ veľ­mi ľah­ko. Nie­čo plné prak­tic­kých vedo­mos­tí by ťa moh­lo aku­rát nabu­diť, keď­že zapa­mä­tá­va­nie si zau­jí­ma­vých infor­má­cií je cel­kom nároč­ná moz­go­vá akti­vi­ta. Pre­to je lep­šie to čítať ráno ale­bo počas dňa. No a ak naopak pat­ríš medzi ľudí, kto­rí musia kni­hu pre­čí­tať od veno­va­nia až po vysvet­liv­ky a zdro­je, túto radu jed­no­du­cho pre­skoč.

13355535_1009055129175380_680367067_n

foto: instagram.com

  1. Ucho­vaj si cen­né poznat­ky

Pre­dov­šet­kým ak nečí­taš fik­ciu, ale kni­hu, kto­rá ťa má nie­čo cie­le­ne naučiť, pop­rí­pa­de je od nie­ko­ho / o nie­kom inšpi­ra­tív­nom. (Ale aj ak je to belet­ria, či pró­za.) V prvom prí­pa­de si kľud­ne vez­mi aj zvý­raz­ňo­vač ale­bo pero (prav­de­po­dob­ne to nie je deko­ra­tív­ny typ kni­hy) a dôle­ži­té čas­ti, pri kto­rých ti posko­čí mozog a v hla­ve zasvie­ti žia­rov­ka, si pod­čiar­kuj, pop­rí­pa­de k nim pri­pi­suj poznám­ky. Nerob to pri­čas­to, pre­to­že pri­veľ­ké množ­stvo infor­má­cií si pri kaž­dej kni­he aj tak nebu­deš vedieť zapa­mä­tať. V dru­hom prí­pa­de hod­not­nej belet­rie, pro­sím, neprz­ni cen­né kni­hy ničím iným ako ceruz­kou. Mož­no si ich raz budú chcieť pre­čí­tať tvo­je deti. Aby si pro­ces uče­nia sfi­na­li­zo­val, skús si po pre­čí­ta­ní na zákla­de tých naozaj výni­moč­ných vyzna­če­ných čas­tí uro­biť krát­ke päť­mi­nú­to­vé zhr­nu­tie o tom, čo dôle­ži­té pre teba kni­ha obsa­ho­va­la a papie­rik si vlož do inkri­mi­no­va­nej kni­hy. Tým­to spô­so­bom sa k nej budeš môcť vždy vrá­tiť a rých­lo si zre­ka­pi­tu­lo­vať to uži­toč­né, aj keď dosiah­neš vysní­va­ný cieľ jed­nej stov­ky.

A nako­niec, ďaku­jem za pre­čí­ta­nie. Ľudia sa mu venu­jú čoraz menej, pre­to­že naň tre­ba čas a sústre­de­nie, pri­čom obe veci majú cenu zla­ta. Je fajn, že si ju veno­val prá­ve nám. 

13380899_1569965559967338_1204641219_n

foto: instagram.com

Zdroj: Darius Foroux, medium.com

Pridať komentár (0)