Slovenský vedec Róbert Mistrík vyvíja, spolu so svojím tímom, cloudovú databázu, ktorá v budúcnosti zmení liečbu chorôb

  • Po návrate z USA založil v roku 1998, na tú dobú a nanešťastie aj na dnešnú dobu, u nás nevídanú súkromnú biochemickú spoločnosť. Spočiatku sa zameriavali na výskum rakoviny prsníka, ktorý výustil až k patentu uznanému v USA. Jeho tím tvorí niekoľko celosvetovo uznávaných slovenských vedcov, ktorí momentálne pracujú na vývoji cloudovej databázy, ktorá dokáže identifikovať ľudské metabolity, liečivá, dopingové látky, drogy či omamné látky. V budúcnosti by práve táto databáza mohla tvoriť základ pre liečbu väčšiny chorôb. Laureát vedeckej ceny Hlava Roka z roku 2009 a hlavne špičkový vedec, Róbert Mistrík.
zdroj: achív R. Mistríka, biotech.unl.edu
  • Po návrate z USA založil v roku 1998, na tú dobú a nanešťastie aj na dnešnú dobu, u nás nevídanú súkromnú biochemickú spoločnosť. Spočiatku sa zameriavali na výskum rakoviny prsníka, ktorý výustil až k patentu uznanému v USA. Jeho tím tvorí niekoľko celosvetovo uznávaných slovenských vedcov, ktorí momentálne pracujú na vývoji cloudovej databázy, ktorá dokáže identifikovať ľudské metabolity, liečivá, dopingové látky, drogy či omamné látky. V budúcnosti by práve táto databáza mohla tvoriť základ pre liečbu väčšiny chorôb. Laureát vedeckej ceny Hlava Roka z roku 2009 a hlavne špičkový vedec, Róbert Mistrík.

Róbert, pred nejakým časom vám spolu s vašim tímom vyšiel článok v časopise Nature Biotechnology. Čo musel váš tím prekonať, aby sa mu dostalo takejto odmeny?

Nikdy vopred neviete, ako zareaguje šéfredaktor a ako zhodnotia predloženú publikáciu minimálne dvaja erudovaní oponenti. Hodnotí sa nie len kvalita vedeckej práce, ale aj jej význam. Pokrok vedy je do značnej miery odkázaný na nové metódy a technológie, ktoré zásadným spôsobom otvárajú brány poznania. Zrejme zavážilo, že sme prezentovali metódu identifikácie neznámych molekúl, čo je v biochemickom výskume považované za jednu z významných prekážok rozkódovania mechanizmov života na molekulovej úrovni.

Začínali ste ešte v roku 1998 po trojročnom pobyte v USA. Aké boli vaše začiatky?

Nemusím asi písať, že ťažké, ale robil som veci s obrovským nadšením, a tak mi bolo viac menej jedno, aké polená prišli do cesty, a ako to všetko dopadne. Ak je motiváciou zarobiť čo najviac peňazí, tak to nemusí byť na škodu, ale to samo o sebe určite nevedie k úspechu. Hlavnou motiváciu akéhokoľvek startupového snaženia musí byť predovšetkým ambícia urobiť dieru do sveta a na budúce výnosy myslieť až neskôr. Aj mňa tá ambícia poháňala, keď som programoval doslova deň a noc.

img_3713

Foto: archív R. Mistríka

U nás nie je bežné, že by sa vedci púšťali na vlastnú dráhu, ale radšej zostávajú na univerzitách alebo vo výskumných centrách. Čo bol teda ten zlomový bod, kedy sa z vás stal aj podnikateľ?

Keby som nebol zažil Ameriku, asi by som sa na tú cestu nevydal. Druhým momentom bola túžba robiť si veci podľa seba a byť aj vedecky úplne nezávislý. Akademické prostredie som dobre poznal, nemalo pre mňa ten správny drive, pripadalo mi to ako na desaťročia nalinkovaná cesta v komótnom prostredí. Moje vnútorné hodiny ale tikajú inak.

Veda a výskum na Slovensku sú zo strany štátu dlhodobo slabo podporované. Odkiaľ ste vy získali prvotné financie na svoj výskum?

Z vlastných úspor. Za 18 rokov som od nášho štátu zatiaľ nevidel ani cent, a pritom nepoznám v zahraničí firmu ani univerzitu robiacu biomedicínsky výskum bez štátnej pomoci. U nás je jednoducho všetko inak.

V USA je bežné, že peniaze do tejto sféry idú často zo strany súkromných firiem, ale aj fyzických osôb. Do akej miery to funguje u nás?

Ani v USA nikto nerozhadzuje peniaze len preto, že to má nálepku biomedicíny. Peniaze či už od štátu alebo privátnej sféry si treba zaslúžiť a to buď dlhodobými výsledkami, alebo niekedy stačí dobre podložený nápad. Biomedicína je všeobecne považovaná za jednu z najnevyspytateľnejších investícií, kde sa dajú utopiť milióny bez najmenších praktických výsledkov. Veď si len zoberme, že v klinických skúškach už zlyhalo viac ako 400 potenciálnych liekov na Alzheimerovu chorobu, pričom jedna klinická skúška stojí od desiatok po stovky miliónov dolárov. Reálny finančný efekt z týchto výskumov je takmer nulový, tie peniaze sú jednoducho navždy stratené.

Metabolomics 2016, 12th Annual Conference of the Metabolomics Society in The Convention Centre Dublin.

Foto: archív R. Mistríka

Precestovali ste kus sveta a získali množstvo zahraničných skúseností. Verím, že by pre vás bolo naozaj jednoduché získať úžasnú prácu v zahraničí. Takže príde typická otázka, prečo ste sa rozhodli zostať na Slovensku?

Mne sa doma páči a naučil som sa rozlišovať medzi vlasťou a vládnucou vrstvou. V mnohom to tu máme voči zahraničným kolegom podstatne ťažšie, ale zlomiť sa nenecháme.

Veľa nádejných slovenských vedcov odchádza do zahraničia a únik mozgov je na Slovensku veľkým problémom. Máte vo vašej firme projekty na podporu mladých vedcov?

Dobrým podnikateľom sa môže stať aj 20-ročný talent, ale vedec potrebuje na svetovú úroveň podstatne dlhší čas. My zamestnávame aj mladých ľudí, postupne si ich vychovávame, dávame im priestor a sme trpezliví ak potrebujú na rast aj niekoľko rokov.

Momentálne pracujete na cloudovej datábaze, vďaka ktorej je možné identifikovať ľudské metabolity, liečivá, omamné látky. Vysvetlite nám, o čo vo vašom výskume ide.

Organické molekuly nemožno jednoducho vidieť pod mikroskopom, každá druhá látka je biely prášok a tak potrebujeme na ich identifikáciu komplikované analytické metódy. Jednou z najpoužívanejších metód je hmotnostná spektrometria, pomocou ktorej zmeriame charakteristické spektrum každej známej látky. Z takto získaných spektier vytvoríme databázu, a keď potrebujeme analyzovať neznámu látku v organizme alebo v inej vzorke, porovnáme jej spektrum s databázou. Dnes je naporúdzi cloudové riešenie, kde prebieha celá správa a vyhľadávanie dát. Týmto spôsobom si jednoducho otvoríme servre na viacerých kontinentoch, čím zaručíme rýchly celosvetový prístup, čo je pre tak veľký objem dát, s ktorým pracujeme, nesmierne dôležité. Ak máte doma hmotnostný spektrometer môžete si to vyskúšať na adrese www.mzcloud.org.

img_4074

Foto: archív R. Mistríka

Spomenuli ste, že vedci stále nechápu a možno ani nepochopia ako funguje ľudské telo. Nie je potom paradoxné, že lekári sa snažia vyriešiť problém – chorobu, bez toho aby poznali, to čo liečia – ľudské telo?

Penicilín, aspirín, ale aj viagra boli vynájdené skôr ako bol známy mechanizmus účinku. Jednoducho pomohlo šťastie, pozoroval sa pozitívny účinok, ale na to ako to funguje sa prišlo neskôr. Tento prístup pokusu a omylu má samozrejme svoje limity a ako som spomínal vyššie, pri Alzheimerovej chorobe to doposiaľ neviedlo ani k sebe menšiemu úspechu. Komplikované ochorenia si vyžadujú pochopenie problému, no to je extrémne ťažká úloha, na ktorej pracujú státisíce ak nie milióny vedcov. Našim príspevkom je aspoň poznanie, aké malé molekuly sa v organizme nachádzajú, aby sme následne mohli vyskladať mozaiku biochemických procesov zdravého a chorého človeka.

Ako teda môžu byť výsledky tohto výskumu využité?

V prvom rade na výskum biomarkerov chorôb, kde budú naši nasledovníci niekedy v budúcnosti schopní z krvi, moču alebo slín diagnostikovať rýchlo a lacno stovky ochorení. Ako druhý úžitok je pochopenie patológie, teda čo na molekulovej úrovni pri konkrétnom ochorení zlyháva aby sme mohli navrhnúť liečbu.

S kým spolupracujete na vašom výskume?

Analytická chémia, biochémia, metabolomika, to sú všetko multidisciplinárne vedy, bez prieniku vedeckých expertíz nie je možný výskum na najvyššej úrovni. Preto sme aj my odsúdení na spoluprácu. Našim dlhodobým partnerom je Thermo Fisher Scientific, americký technologický gigant a doma Slovenská Akadémia Vied, konkrétne oddelenie Vladimíra Pätoprstého na Chemickom ústave. Sľubne sa rozvíja spolupráca s profesorom Petrom Turčánim z Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ďalej Phenom Centrom na Univerzite Birmingham a plánujeme spoluprácu s Palackého Univerzitnou nemocnicou v Olomouci. Sme členmi klastra Omics4Health a začíname byť aktívni aj v ďalších domácich vedeckých zoskupeniach.

img_4266

Foto: archív R. Mistríka

Ako funguje spolupráca vo svete výskumu. Sú vedci ochotní zdieľať výsledky svojich výskumov alebo si ich skôr chránia?

To je rôzne. Akademickí vedci si výsledky zväčša strážia do momentu zverejnenia v odbornej literatúre, potom sú už veľmi zdieľni. Vedci zo súkromných spoločností viac dbajú na ochranu duševného vlastníctva, a spolupráca je skôr v aplikačných oblastiach. Vyvinuté metódy sú pre nich pokladom, ktorý si dobre strážia. Ich prezradenie by mohlo viesť k vážnym právnym konzekvenciám.

Vaše dlhoročná práca a ocenenia sú naozaj obdivuhodné. Čo by ste vy poradili mladým vedcom?

Cesta k úspechu je veľmi dlhá a tŕnistá. Vo vede sa dobieha do cieľa aj 10 krát pomalšie ako v iných oblastiach života, často zrobený, so šedinami a vráskami na čele. Tam veci málokedy fungujú tak ako si ich človek naplánoval. Zložitosť problémov, ktorým vedci čelia je enormná, ale netreba sa jej na začiatku kariéry zľaknúť. Ale hlavne, nie len vedec, ale každý človek si musí pre seba postaviť cieľ, pre ktorý sa oplatí žiť.

Nakoniec nám povedzte, ktorého vedca alebo osobnosť obdivujete vy.

Pre mňa je inšpiratívny Craig Venter, človek ktorému sa podarilo ako prvému zmapovať ľudskú DNA. Užasne skombinoval podnikateľský nápad so špičkovou vedou. Pretože to všetko robil vo svojej privátnej firme, mal nemálo neprajníkov z akademického sektora a to aj v takej krajine ako USA, kde sa súkromnému sektoru dostáva pomerne veľkého spoločenského uznania. Vďaka mojej slabosti, mať rozčítaných niekoľko kníh naraz, som ešte nedočítal jeho knihu Life at the Speed of Light, kde opisuje jeho fascinujúcu príbeh do hlbín ľudskej DNA. Už po polovici prečitanej knihy mi imponuje jeho sebavedomie a asi od boha darovaná schopnosť byť zároveň vynikajúcim vedcom a šikovným biznismenom.

Najnovšie video