Slovenský vedec Róbert Mistrík vyvíja, spolu so svojím tímom, cloudovú databázu, ktorá v budúcnosti zmení liečbu chorôb

Veronika Horváthová / 21. marca 2017 / Rozhovory

Po ná­vrate z USA za­lo­žil v roku 1998, na tú dobú a na­ne­šťas­tie aj na dnešnú dobu, u nás ne­ví­danú sú­kromnú bio­che­mickú spo­loč­nosť. Spo­čiatku sa za­me­ria­vali na vý­skum ra­ko­viny pr­s­níka, ktorý vý­us­til až k pa­tentu uzna­nému v USA. Jeho tím tvorí nie­koľko ce­lo­sve­tovo uzná­va­ných slo­ven­ských ved­cov, ktorí mo­men­tálne pra­cujú na vý­voji clou­do­vej da­ta­bázy, ktorá do­káže iden­ti­fi­ko­vať ľud­ské me­ta­bo­lity, lie­čivá, do­pin­gové látky, drogy či omamné látky. V bu­dúc­nosti by práve táto da­ta­báza mohla tvo­riť zá­klad pre liečbu väč­šiny cho­rôb. Lau­reát ve­dec­kej ceny Hlava Roka z roku 2009 a hlavne špič­kový ve­dec, Ró­bert Mis­trík.

zdroj: achív R. Mistríka, biotech.unl.edu

Po ná­vrate z USA za­lo­žil v roku 1998, na tú dobú a na­ne­šťas­tie aj na dnešnú dobu, u nás ne­ví­danú sú­kromnú bio­che­mickú spo­loč­nosť. Spo­čiatku sa za­me­ria­vali na vý­skum ra­ko­viny pr­s­níka, ktorý vý­us­til až k pa­tentu uzna­nému v USA. Jeho tím tvorí nie­koľko ce­lo­sve­tovo uzná­va­ných slo­ven­ských ved­cov, ktorí mo­men­tálne pra­cujú na vý­voji clou­do­vej da­ta­bázy, ktorá do­káže iden­ti­fi­ko­vať ľud­ské me­ta­bo­lity, lie­čivá, do­pin­gové látky, drogy či omamné látky. V bu­dúc­nosti by práve táto da­ta­báza mohla tvo­riť zá­klad pre liečbu väč­šiny cho­rôb. Lau­reát ve­dec­kej ceny Hlava Roka z roku 2009 a hlavne špič­kový ve­dec, Ró­bert Mis­trík.

Ró­bert, pred ne­ja­kým ča­som vám spolu s va­šim tí­mom vy­šiel člá­nok v ča­so­pise Na­ture Bio­tech­no­logy. Čo mu­sel váš tím pre­ko­nať, aby sa mu do­stalo ta­kejto od­meny?

Ni­kdy vo­pred ne­viete, ako za­re­a­guje šéf­re­dak­tor a ako zhod­no­tia pred­lo­ženú pub­li­ká­ciu mi­ni­málne dvaja eru­do­vaní opo­nenti. Hod­notí sa nie len kva­lita ve­dec­kej práce, ale aj jej vý­znam. Po­krok vedy je do znač­nej miery od­ká­zaný na nové me­tó­dy a tech­no­ló­gie, ktoré zá­sad­ným spô­so­bom ot­vá­rajú brány po­zna­nia. Zrejme za­vá­žilo, že sme pre­zen­to­vali me­tódu iden­ti­fi­ká­cie ne­zná­mych mo­le­kúl, čo je v bio­che­mic­kom vý­skume po­va­žo­vané za jednu z vý­znam­ných pre­ká­žok roz­kó­do­va­nia me­cha­niz­mov ži­vota na mo­le­ku­lo­vej úrovni.

Za­čí­nali ste ešte v roku 1998 po troj­roč­nom po­byte v USA. Aké boli vaše za­čiatky?

Ne­mu­sím asi pí­sať, že ťažké, ale ro­bil som veci s ob­rov­ským nad­še­ním, a tak mi bolo viac me­nej jedno, aké po­lená prišli do cesty, a ako to všetko do­padne. Ak je mo­ti­vá­ciou za­ro­biť čo naj­viac pe­ňazí, tak to ne­musí byť na škodu, ale to samo o sebe ur­čite ne­ve­die k úspe­chu. Hlav­nou mo­ti­vá­ciu aké­ho­koľ­vek star­tu­po­vého sna­že­nia musí byť pre­dov­šet­kým am­bí­cia uro­biť dieru do sveta a na bu­dúce vý­nosy mys­lieť až ne­skôr. Aj mňa tá am­bí­cia po­há­ňala, keď som prog­ra­mo­val do­slova deň a noc.

img_3713

Foto: ar­chív R. Mis­tríka

U nás nie je bežné, že by sa vedci púš­ťali na vlastnú dráhu, ale rad­šej zo­stá­vajú na uni­ver­zi­tách alebo vo vý­skum­ných cen­trách. Čo bol teda ten zlo­mový bod, kedy sa z vás stal aj pod­ni­ka­teľ?

Keby som ne­bol za­žil Ame­riku, asi by som sa na tú cestu ne­vy­dal. Dru­hým mo­men­tom bola túžba ro­biť si veci podľa seba a byť aj ve­decky úplne ne­zá­vislý. Aka­de­mické pro­stre­die som dobre po­znal, ne­malo pre mňa ten správny drive, pri­pa­dalo mi to ako na de­sať­ro­čia na­lin­ko­vaná cesta v ko­mót­nom pro­stredí. Moje vnú­torné ho­diny ale ti­kajú inak.

Veda a vý­skum na Slo­ven­sku sú zo strany štátu dl­ho­dobo slabo pod­po­ro­vané. Od­kiaľ ste vy zís­kali pr­votné fi­nan­cie na svoj vý­skum?

Z vlast­ných úspor. Za 18 ro­kov som od nášho štátu za­tiaľ ne­vi­del ani cent, a pri­tom ne­po­znám v za­hra­ničí firmu ani uni­ver­zitu ro­biacu bio­me­di­cín­sky vý­skum bez štát­nej po­moci. U nás je jed­no­du­cho všetko inak.

V USA je bežné, že pe­niaze do tejto sféry idú často zo strany sú­krom­ných fi­riem, ale aj fy­zic­kých osôb. Do akej miery to fun­guje u nás?

Ani v USA ni­kto ne­roz­ha­dzuje pe­niaze len preto, že to má ná­lepku bio­me­di­cíny. Pe­niaze či už od štátu alebo pri­vát­nej sféry si treba za­slú­žiť a to buď dl­ho­do­bými vý­sled­kami, alebo nie­kedy stačí dobre pod­lo­žený ná­pad. Bio­me­di­cína je vše­obecne po­va­žo­vaná za jednu z naj­ne­vys­py­ta­teľ­nej­ších in­ves­tí­cií, kde sa dajú uto­piť mi­li­óny bez naj­men­ších prak­tic­kých vý­sled­kov. Veď si len zo­berme, že v kli­nic­kých skúš­kach už zly­halo viac ako 400 po­ten­ciál­nych lie­kov na Alz­he­i­me­rovu cho­robu, pri­čom jedna kli­nická skúška stojí od de­sia­tok po stovky mi­li­ó­nov do­lá­rov. Re­álny fi­nančný efekt z týchto vý­sku­mov je tak­mer nu­lový, tie pe­niaze sú jed­no­du­cho navždy stra­tené.

Metabolomics 2016, 12th Annual Conference of the Metabolomics Society in The Convention Centre Dublin.

Foto: ar­chív R. Mis­tríka

Pre­ces­to­vali ste kus sveta a zís­kali množ­stvo za­hra­nič­ných skú­se­ností. Ve­rím, že by pre vás bolo na­ozaj jed­no­du­ché zís­kať úžasnú prácu v za­hra­ničí. Takže príde ty­pická otázka, prečo ste sa roz­hodli zo­stať na Slo­ven­sku?

Mne sa doma páči a na­učil som sa roz­li­šo­vať me­dzi vlas­ťou a vlád­nu­cou vrstvou. V mno­hom to tu máme voči za­hra­nič­ným ko­le­gom pod­statne ťaž­šie, ale zlo­miť sa ne­ne­cháme.

Veľa ná­dej­ných slo­ven­ských ved­cov od­chá­dza do za­hra­ni­čia a únik moz­gov je na Slo­ven­sku veľ­kým prob­lé­mom. Máte vo va­šej firme pro­jekty na pod­poru mla­dých ved­cov?

Dob­rým pod­ni­ka­te­ľom sa môže stať aj 20-ročný ta­lent, ale ve­dec po­tre­buje na sve­tovú úro­veň pod­statne dl­hší čas. My za­mest­ná­vame aj mla­dých ľudí, po­stupne si ich vy­cho­vá­vame, dá­vame im pries­tor a sme tr­pez­liví ak po­tre­bujú na rast aj nie­koľko ro­kov.

Mo­men­tálne pra­cu­jete na clou­do­vej da­tá­baze, vďaka kto­rej je možné iden­ti­fi­ko­vať ľud­ské me­ta­bo­lity, lie­čivá, omamné látky. Vy­svet­lite nám, o čo vo va­šom vý­skume ide.

Or­ga­nické mo­le­kuly ne­možno jed­no­du­cho vi­dieť pod mik­ro­sko­pom, každá druhá látka je biely prá­šok a tak po­tre­bu­jeme na ich iden­ti­fi­ká­ciu kom­pli­ko­vané ana­ly­tické me­tó­dy. Jed­nou z naj­pou­ží­va­nej­ších me­tód je hmot­nostná spek­tro­met­ria, po­mo­cou kto­rej zme­riame cha­rak­te­ris­tické spek­trum kaž­dej zná­mej látky. Z takto zís­ka­ných spek­tier vy­tvo­ríme da­ta­bázu, a keď po­tre­bu­jeme ana­ly­zo­vať ne­známu látku v or­ga­nizme alebo v inej vzorke, po­rov­náme jej spek­trum s da­ta­bá­zou. Dnes je na­po­rú­dzi clou­dové rie­še­nie, kde pre­bieha celá správa a vy­hľa­dá­va­nie dát. Týmto spô­so­bom si jed­no­du­cho ot­vo­ríme servre na via­ce­rých kon­ti­nen­toch, čím za­ru­číme rýchly ce­lo­sve­tový prí­stup, čo je pre tak veľký ob­jem dát, s kto­rým pra­cu­jeme, ne­smierne dô­le­žité. Ak máte doma hmot­nostný spek­tro­me­ter mô­žete si to vy­skú­šať na ad­rese www.mzc­loud.org.

img_4074

Foto: ar­chív R. Mis­tríka

Spo­me­nuli ste, že vedci stále ne­chápu a možno ani ne­po­cho­pia ako fun­guje ľud­ské telo. Nie je po­tom pa­ra­doxné, že le­kári sa sna­žia vy­rie­šiť prob­lém – cho­robu, bez toho aby po­znali, to čo lie­čia – ľud­ské telo?

Pe­ni­ci­lín, as­pi­rín, ale aj viagra boli vy­náj­dené skôr ako bol známy me­cha­niz­mus účinku. Jed­no­du­cho po­mohlo šťas­tie, po­zo­ro­val sa po­zi­tívny úči­nok, ale na to ako to fun­guje sa prišlo ne­skôr. Tento prí­stup po­kusu a omylu má sa­moz­rejme svoje li­mity a ako som spo­mí­nal vyš­šie, pri Alz­he­i­me­ro­vej cho­robe to do­po­siaľ ne­viedlo ani k sebe men­šiemu úspe­chu. Kom­pli­ko­vané ocho­re­nia si vy­ža­dujú po­cho­pe­nie prob­lému, no to je ex­trémne ťažká úloha, na kto­rej pra­cujú stá­ti­síce ak nie mi­li­óny ved­cov. Na­šim prís­pev­kom je as­poň po­zna­nie, aké malé mo­le­kuly sa v or­ga­nizme na­chá­dzajú, aby sme ná­sledne mohli vy­s­kla­dať mo­zaiku bio­che­mic­kých pro­ce­sov zdra­vého a cho­rého člo­veka.

Ako teda môžu byť vý­sledky tohto vý­skumu vy­užité?

V pr­vom rade na vý­skum bio­mar­ke­rov cho­rôb, kde budú naši na­sle­dov­níci nie­kedy v bu­dúc­nosti schopní z krvi, moču alebo slín diag­nos­ti­ko­vať rýchlo a lacno stovky ocho­rení. Ako druhý úži­tok je po­cho­pe­nie pa­to­ló­gie, teda čo na mo­le­ku­lo­vej úrovni pri kon­krét­nom ocho­rení zly­háva aby sme mohli na­vr­hnúť liečbu.

S kým spo­lu­pra­cu­jete na va­šom vý­skume?

Ana­ly­tická ché­mia, bio­ché­mia, me­ta­bo­lo­mika, to sú všetko mul­ti­dis­cip­li­nárne vedy, bez prie­niku ve­dec­kých exper­tíz nie je možný vý­skum na naj­vyš­šej úrovni. Preto sme aj my od­sú­dení na spo­lu­prácu. Na­šim dl­ho­do­bým par­tne­rom je Thermo Fis­her Scien­ti­fic, ame­rický tech­no­lo­gický gi­gant a doma Slo­ven­ská Aka­dé­mia Vied, kon­krétne od­de­le­nie Vla­di­míra Pä­to­prs­tého na Che­mic­kom ústave. Sľubne sa roz­víja spo­lu­práca s pro­fe­so­rom Pet­rom Tur­čá­nim z Uni­ver­zit­nej ne­moc­nice v Bra­ti­slave, ďa­lej Phe­nom Cen­trom na Uni­ver­zite Bir­min­gham a plá­nu­jeme spo­lu­prácu s Pa­lac­kého Uni­ver­zit­nou ne­moc­ni­cou v Olo­mouci. Sme členmi klas­tra Omics4He­alth a za­čí­name byť ak­tívni aj v ďal­ších do­má­cich ve­dec­kých zo­sku­pe­niach.

img_4266

Foto: ar­chív R. Mis­tríka

Ako fun­guje spo­lu­práca vo svete vý­skumu. Sú vedci ochotní zdie­ľať vý­sledky svo­jich vý­sku­mov alebo si ich skôr chrá­nia?

To je rôzne. Aka­de­mickí vedci si vý­sledky zväčša strá­žia do mo­mentu zve­rej­ne­nia v od­bor­nej li­te­ra­túre, po­tom sú už veľmi zdieľni. Vedci zo sú­krom­ných spo­loč­ností viac dbajú na ochranu du­šev­ného vlast­níc­tva, a spo­lu­práca je skôr v ap­li­kač­ných ob­las­tiach. Vy­vi­nuté me­tó­dy sú pre nich po­kla­dom, ktorý si dobre strá­žia. Ich pre­zra­de­nie by mohlo viesť k váž­nym práv­nym kon­zek­ven­ciám.

Vaše dl­ho­ročná práca a oce­ne­nia sú na­ozaj ob­di­vu­hodné. Čo by ste vy po­ra­dili mla­dým ved­com?

Cesta k úspe­chu je veľmi dlhá a tŕ­nistá. Vo vede sa do­bieha do cieľa aj 10 krát po­mal­šie ako v iných ob­las­tiach ži­vota, často zro­bený, so še­di­nami a vrás­kami na čele. Tam veci má­lo­kedy fun­gujú tak ako si ich člo­vek na­plá­no­val. Zlo­ži­tosť prob­lé­mov, kto­rým vedci če­lia je enormná, ale ne­treba sa jej na za­čiatku ka­ri­éry zľak­núť. Ale hlavne, nie len ve­dec, ale každý člo­vek si musí pre seba po­sta­viť cieľ, pre ktorý sa oplatí žiť.

Na­ko­niec nám po­ve­dzte, kto­rého vedca alebo osob­nosť ob­di­vu­jete vy.

Pre mňa je in­špi­ra­tívny Craig Ven­ter, člo­vek kto­rému sa po­da­rilo ako pr­vému zma­po­vať ľud­skú DNA. Užasne skom­bi­no­val pod­ni­ka­teľ­ský ná­pad so špič­ko­vou ve­dou. Pre­tože to všetko ro­bil vo svo­jej pri­vát­nej firme, mal ne­málo ne­praj­ní­kov z aka­de­mic­kého sek­tora a to aj v ta­kej kra­jine ako USA, kde sa sú­krom­nému sek­toru do­stáva po­merne veľ­kého spo­lo­čen­ského uzna­nia. Vďaka mo­jej sla­bosti, mať roz­čí­ta­ných nie­koľko kníh na­raz, som ešte ne­do­čí­tal jeho knihu Life at the Speed of Light, kde opi­suje jeho fas­ci­nu­júcu prí­beh do hl­bín ľud­skej DNA. Už po po­lo­vici pre­či­ta­nej knihy mi im­po­nuje jeho se­ba­ve­do­mie a asi od boha da­ro­vaná schop­nosť byť zá­ro­veň vy­ni­ka­jú­cim ved­com a ši­kov­ným biz­nis­me­nom.

Pridať komentár (0)