Ak šéfa nahlásiš za „nekalé“ správanie, môžeš získať viac ako 37 000 eur, má to však háčik

Poznáš pojem „whistleblowing“? Podľa právnika Petra Demčáka ide o účinný nástroj v boji proti korupcii. Zamestnancom totiž dodáva odvahu, keď sa na pracovisku stanú svedkom porušovania zákona. Pokiaľ uvidí niekoho, kto nekoná v súlade so zákonom, whistleblower (alias oznamovateľ nekalej činnosti) má legitimizovaný postup, ako informácie nahlásiť, píše Transparency.

Na Slovensku platia zvýhodnené podmienky pre týchto oznamovateľov už 5 rokov, pričom môžu získať aj potešujúcu finančnú odmenu či benefit v podobe vyššej ochrany pred pomstou kolegov či šéfa. Súčasná vláda však zákon o whistleblowingu kritizuje a hrozí mu novelizácia, informuje portál peniaze.sk.

Lákavá odmena vo výške desaťtisícov eur 

Pokiaľ sa rozhodneš nahlásiť zamestnanca či zamestnávateľa, ktorý nekoná v súlade so zákonom, môžeš dostať odmenu až vo výške 50-násobku minimálnej mzdy. Tá je dnes na úrovni 750 eur, takže by sa suma vyšplhala až na 37 500 eur.

Musíš však podať kvalifikované oznámenie, ktoré prispelo k objasneniu danej závažnej činnosti či usvedčeniu páchateľa, a to až do tej miery, že v tejto veci došlo k jednej z nasledujúcich vecí: 

Medzi spomínané závažné činnosti pritom podľa portálu patria aj trestné činy marenia výkonu správy daní, trestné činy verejných činiteľov či korupcia. O odmenu si musíš požiadať, no máš na ňu dostatok času.

Stačí tak urobiť do 6 mesiacov odo dňa, kedy ťa príslušný orgán informoval o vyriešení závažnej činnosti jedným z vyššie uvedených spôsobov, alebo odo dňa, kedy došlo k jednému z vyššie uvedených riešení, ak ťa o ňom orgán neinformoval písomne. Môže sa však stať, že zamestnanca nahlásiš, no odmenu nedostaneš, a to vtedy, ak žiadosť nepošleš v uvedenej šesťmesačnej lehote.

Pomsty sa dnes báť nemusíš

Úrad na ochranu oznamovateľov berie do úvahy pri rozhodovaní o odmene tvoju mieru zásluh pri objasnení danej činnosti. To, či odmenu dostaneš a v akej výške, sa rozhodne do 3 mesiacov od doručenia žiadosti. 

Pokiaľ sa obávaš pomsty zo strany daného zamestnanca či zamestnávateľa po tom, čo ho nahlásiš, whistlebloweri dostávajú ochranu, ktorá sa po ich žiadosti môže vzťahovať aj na blízke osoby. Ochrana sa týka nemožnosti urobiť právny úkon či vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu. K tomu môže dôjsť len so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov.

Bez súhlasu úradu by s tebou teda tvoj šéf nemohol jednostranne rozviazať pracovný pomer (výpoveďou či okamžitým skončením) z viacerých zákonom stanovených dôvodov.

Odmeny a ochrana by po novom boli raritou

Vláda však plánuje právnu úpravu o whistleblowingu zmeniť. Zákon dnes totiž považuje za „zneužívaný“ a za prostriedok diskreditácie osôb a nezaslúženej ochrany. Po novom by sa tak k whistleblowingu uchýlili len tí najodvážnejší, pretože za kvalifikované sa bude považovať len oznámenie, ktoré je na objasnenie činnosti či usvedčenie páchateľa nevyhnutné. 

Pokiaľ by teda oznamovateľ o nekalom konaní nikoho neinformoval, nehrozila by mu sankcia zo strany príslušnej orgánov. Ide však o sprísnenie, keďže v súčasnosti stále stačí, aby bolo oznámenie prispením k objasneniu prípadu či usvedčeniu páchateľa.

Podmienky pre priznanie odmeny a ochrany by boli zrejme naplnené už len v mizivom percente prípadov. Zaviesť sa podľa portálu má aj mechanizmus pre zrušenie poskytnutej ochrany. Neistota oznamovateľov by tak bola ešte vyššia, pretože by nevedeli, či nebudú za nahlásenie porušení povinností nespravodlivo postihovaní zo strany zamestnávateľa.

Novela by teda whistleblowerov zasiahla skutočne citeľne. Z možnosti ochrany zastrešovanej Úradom na ochranu oznamovateľov sa majú navyše vyňať aj príslušníci Policajného zboru.

So zmenami nesúhlasí viacero organizácií či generálny prokurátor. Podľa neho by dokonca príslušníkom Policajného zboru mala byť už poskytnutá ochrana odobratá aj spätne. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť už dňom jeho vyhlásenia.