Ako využiť koníč­ky v prá­ci

Oliver Meres / 13. marca 2016 / Business

Robíš pop­ri štú­diu kopec voľ­no­ča­so­vých akti­vít a máš pochyb­nos­ti o tom, či ich využi­ješ v budú­cej prá­ci? Chceš sa o pár rokov ráno zobú­dzať s ener­gi­ou a rados­ťou do robo­ty? Si na správ­nej adre­se. Pre­čí­taj si, ako spo­jiť prí­jem­né s uži­toč­ným a pre­ta­viť svo­je koníč­ky na prá­cu.

Nie je to ťaž­ké

Nie, nie je to len hlú­pe kli­šé, prá­ca sku­toč­ne môže byť tvo­jím koníč­kom a sku­toč­ne môžeš robiť nie len pre penia­ze, ale aj pre zába­vu. Nie je to vôbec ťaž­ké. Iba to tak čas­to vyze­rá, pre­to­že odpo­ve­de na otáz­ku ako na to mno­hí hľa­da­jú na nespráv­nych mies­tach. Namies­to rôz­nych tech­ník pro­duk­ti­vi­ty, sta­no­vo­va­nia cie­ľov a stra­té­gií je to totiž skôr o filo­zo­fii, prí­stu­pe k sebe samé­mu a k tomu, čo robíš. Poď­me sa teda pozrieť na to, kde začať. Bude to ešte na vyso­kej.

Books

foto: pixabay.com

Venuj sa koníč­kom

Na výš­ke som štu­do­val jazy­ky a lite­ra­tú­ru a všet­ci sa ma stá­le pýta­li, či som nemal na nič lep­šie a kde to asi tak chcem využiť. Samoz­rej­me, aj sám som mal pochyb­nos­ti o tom, kde sa po ško­le uchy­tím len s jazyk­mi. Stá­le som totiž od ostat­ných počú­val o stá­žach, pra­xiach a ďal­ších roz­vo­jo­vých akti­vi­tách, ale tie ma nikdy neba­vi­li. Bavi­li ma iné veci a pre­to som mal nie­ke­dy výčit­ky, že nero­bím to, čo by som mal a čo sa odo mňa oča­ká­va.

Bulls­hit. Skú­se­nosť ma nauči­la, že tre­ba jed­no­du­cho robiť to, čo robiť chceš a čo ťa baví. Výsled­ky sa potom dosta­via samé – k tomu sa dosta­nem o čosi neskôr. Medzi­tým je dôle­ži­tá ešte jed­na vec:

Rob zadar­mo, kým môžeš

Pod­stat­né nie je to, čo robíš, ale to, aby si maxi­mál­ne využil svoj časplnil si živo­to­pis veca­mi už pop­ri ško­le. Má to v pod­sta­te jed­no­du­chý účel: nabrať prax, ešte kým si to môžeš dovo­liť robiť zadar­mo. Keď budeš mať hypo­té­ku and/or die­ťa, už totiž nebu­deš môcť pra­co­vať pro bono. Na výš­ke to ide, a tak to využi na maxi­mum.

Reading

foto: picjumbo.com

Je jed­no, čo to bude. Pod­stat­né je chy­tať sa prí­le­ži­tos­tí. Pri kaž­dej jed­nej z nich sa sám seba spý­taj: budem mať dob­rý pocit z toho, keď to jed­né­ho dňa bude v mojom CV-čku? Chcem to raz na pra­cov­nom poho­vo­re uvá­dzať ako skú­se­nosť? Času nie je veľa a pre­to si tre­ba vždy vybrať len tie akti­vi­ty, pri kto­rých si odpo­vieš jas­ným áno. A kde sú tie­to prí­le­ži­tos­ti? Pre­zra­dím ti tajom­stvo:

Naj­dô­le­ži­tej­šie sú tie naj­men­šie roz­hod­nu­tia

Mno­hí môžu nesú­hla­siť, no mňa život naučil toto: zdan­li­vo veľ­ké, dôle­ži­té roz­hod­nu­tia sú v pod­sta­te nedô­le­ži­té. Deň má 24 hodín a väč­ši­nu z nich vypl­nia malé tas­ky, drob­né akti­vi­ty dáv­ko­va­né po hodi­nách, ak nie minú­tach. A prá­ve pre­to je kaž­dá jed­na z nich na prvý pohľad nedô­le­ži­tá, no opak je prav­dou.

foto: imore.com

Roz­hod­nu­tia o tom, čo budem robiť ďal­šiu hodi­nu ti vypl­nia tak­mer celý život. Pre­to prá­ve ony sú tie naj­dô­le­ži­tej­šie. Ak sa naprí­klad sna­žíš robiť nie­čo raz do týžd­ňa a vyne­cháš to, vyze­rá to nevin­ne – veď je to len hodin­ka z týžd­ňa. Je to však prá­ve naopak: tá hodin­ka z týžd­ňa zna­me­ná úpl­ne naj­viac. Pre­čo? Pre­to­že nie si v pod­sta­te ničím iným, ako pro­duk­tom svo­jich roz­hod­nu­tí. Mys­li na to, keď sa nabu­dú­ce budeš roz­ho­do­vať medzi tým, či si pôj­deš čítať, pozrieť film ale­bo plá­vať.

Decisions

foto: pixabay.com

Vykaš­li sa na cie­le

Urči­te si už počul/a, že sa tre­ba moti­vo­vať cieľ­mi. Nie­len za seba a seba môžem pove­dať, že to je len bar­lič­ka. Ak ti nie­čo hovo­rí meno Petr Ludwig, tak vieš, o čom budem hovo­riť. Ak nie, pre­čí­taj si jeho kni­hu a dozvieš sa viac.

V skrat­ke je to asi tak­to: ak sa budeš moti­vo­vať odme­na­mi a náho­dou sa ti nie­čo nepo­da­rí, budeš frus­tro­va­ný z toho, že si sa v pod­sta­te vytres­tal, lebo si nedos­tal odme­nu, kto­rú si pod­ve­do­me oča­ká­val. To sa volá von­kaj­šia moti­vá­cianefun­gu­je prá­ve pre­to, že veci robíš len pre odme­nu.

Ak sa budeš moti­vo­vať cieľ­mi, je to o čosi lep­šie, no tiež to nie je ide­ál­na situ­ácia. Pre­čo? Lebo stá­le je nie­čo, čo by si chcel mať a nemáš to. To vedie takis­to k frus­trá­cii. Ako teda na moti­vá­ciu? Čo by ťa malo hnať dopre­du, ak nie cie­le?

Map

foto: pixabay.com

Nič. Veci by si mal/a robiť pre­to, že ťa baví ich robiť. Bez ohľa­du na cieľ. Jed­no­du­cho pre­to, že ti robia radosť a je ti jed­no, kam pove­dú. Opäť zopa­ku­jem, že to nie je hlú­posť, ale veľ­mi reál­na vec. A vieš, kam pove­dú? To sú pres­ne tie výsled­ky, o kto­rých som hovo­ril vyš­šie a kto­ré sa reál­ne dejú. Naprí­klad mne:

Ako to fun­gu­je v pra­xi

Vrá­tim sa k mojej sto­ry, kto­rá ti poslú­ži ako pek­ný prí­klad. Na ško­le som veľa (naozaj veľa) čítal – tak dve kni­hy týž­den­ne. Pop­ri tom mi nezos­tá­va­lo veľa času, no záro­veň som mal pre­by­tok myš­lie­nok a tie som nalie­val na papier. Písal som svoj blog s povied­ka­mi, kto­rý síce číta­lo len zopár ľudí, no vďa­ka kto­ré­mu som na sebe mohol roky pra­co­vať a zlep­šo­vať sa v písa­ní, kto­ré ma nako­niec z veľ­kej čas­ti živí.

Neraz som si večer pri pohá­ri vína s perom v ruke hovo­ril, že by som mal svoj čas využí­vať lep­šie ako čmá­ra­ním vecí, kto­ré nikto nečí­ta. Opak bol prav­dou. Prá­ve vďa­ka tomu, že ma to nesmier­ne bavi­lo, som sa v písa­ní stal naozaj dob­rým bez sta­no­ve­nia aké­ho­koľ­vek cie­ľa – jed­no­du­cho pre­to, že som to robiť chcel.

Writing

foto: pixabay.com

Medzi tými pár čita­teľ­mi sa potom našli ľudia, kto­rí chce­li, aby som ten­to svoj skill využil a pomo­hol im, naprí­klad s pre­kla­dom a dra­ma­tur­gi­ou diva­del­nej hry ale­bo s tex­ta­mi na svo­jom webe. Zadar­mo, ako som písal vyš­šie, no prá­ve toto sa sta­lo nedo­ce­ni­teľ­nou pra­xou, kto­rou sa dnes môžem ohá­ňať na poho­vo­roch. A všet­ko len vďa­ka tomu, že som robil to, čo ma bavi­lo a nie to, čo som „mal robiť“.

Podob­ný prí­pad sa odo­hral aj so skill­mi roz­prá­va­nia na mik­ro­fón a hra­nia sa so zvu­kom, kto­ré som nado­bu­dol v rádiu TLISkde by som to pre­bo­ha pou­žil v pra­xi, že? Naprí­klad hneď po nástu­pe do star­tu­pu INFI­NA­RIO, kde som hneď dru­hý týž­deň nahrá­val anglic­ké voice-ovre do tuto­ria­lo­vých videí.

foto: pixabay.com

Zhr­nu­tie

Mohol by som pokra­čo­vať, no mys­lím, že to naj­pod­stat­nej­šie som už pove­dal. Ak sa ti to aj teraz nez­dá byť reál­ne, svo­je koníč­ky URČI­TE využi­ješ v pra­xi prá­ve vte­dy, keď to budeš naj­me­nej čakať. Venuj sa im, pra­cuj na svo­jich skil­loch a uvi­díš, že sa nako­niec sta­nú tvo­jou prá­cou. Logi­ka je tu jed­no­du­chá: nepot­re­bu­ješ sa k nim tla­čiť, robíš ich sám od seba a veľa, a prá­ve pre­to sa v nich sta­neš vyni­ka­jú­cim. A v čom si vyni­ka­jú­ci, to tre­ba robiť pro­fe­si­onál­ne.

Nako­niec sa sta­ne to, že budeš milo­vať to, čo robíš, lebo si vždy robil to, čo milu­ješ. A to je pred­sa ulti­mát­nym cie­ľom všet­ké­ho, nie? :)

Máš podob­nú skú­se­nosť? Ale­bo naopak iný pohľad na vec a vlast­né tipy? Inšpi­ruj ostat­ných v komen­tá­roch!

Zdroj titul­nej foto­gra­fie: flickr.com

Pridať komentár (0)