Ako zvý­šiť pra­cov­nú výkon­nosť z prie­me­ru na maxi­mum?

Alexandra Dulaková / 9. septembra 2015 / Lifehacking

Je roz­diel medzi rutin­ným výko­nom prá­ce, kto­rý nás pre­ne­sie cez pra­cov­ný týž­deň bez ujmy a vzru­chu, a maxi­mál­nym zapá­le­ním, vďa­ka kto­ré­mu nás prá­ca úpl­ne pohl­tí – v dob­rom. Pri takom­to fun­go­va­ní pri­ná­ša­me lep­šie výsled­ky vyš­ším tem­pom a prá­ca sa stá­va našou váš­ňou. Bohu­žiaľ, dostať sa do podob­né­ho sta­vu nej­de len tak lusk­nu­tím prs­tov. Exis­tu­je však pár jed­no­du­chý­ch tipov, ako na to. Tu sú. 

 

Nebolo by nádherné, keby sa zmestnanci každý deň s radosťou vracali do práce, pretože by vedeli, že veci, do ktorých sa pustia, ich budú baviť a napĺňať? Keby sa tak namiesto nekonečnej prokrastinácie úprimne zažrali do práce a zabudli pritom aj na čas? Je to sen každej firmy a spoločnosti a my vieme, čo by každá z nich mala urobiť, aby sa táto vízia priblížila k realite. A nie sú v tom ani drogy, ani hypnotické vymývanie mozgov.

 

1. Jasné ciele

Pokiaľ pred sebou máme jasnú vidinu toho, čo máme dosiahuť, všetko ide ľahšie – dokonca aj chyby sa naprávajú jednoduchšie, pretože presne vieme, čo a ako vylepšiť, aby sme sa neodchýili od priamočiarej dráhy k cieľu. Jednoznačnosť našich úloh nám vycibrí pozornosť a budeme sa na ne sústrediť oveľa ľahšie.

Pekným dôkazom tohto fenoménu bol experiment, v ktorom testovaným subjektom (ľuďom) pustili nahrávku a nakázali počítať, koľko ráz si v nej štyria ľudia hodia loptu. Subjekty experimentu boli také sústredené na svoju úlohu, že si vôbec nevšimli gorilu, ktorá si v pozadí s kľudom angličana prekráčala cez celú obrazovku. Nevšimol si ju ani jeden človek.

Čo z toho vyplýva? Pri jasných zadaniach a jednoznačných cieľoch sa nám na úlohy sústredí oveľa ľahšie a nič nás len tak nerozptýli. Podľa tejto teórie by sme si pri intenzívnej práci nemuseli všimnúť ani to, keby sa po office promenádoval niekto nahý. Všetko, na čom v tej chvíli záleží, je bezprostredná prítomnosť.

 

 

 

2. Okamžitý feedback

Rovnako ako naše sústredenie na prácu, by aj ohlas na náš výkon mal prísť okamžite a týkať sa vecí, ktoré sa práve dejú, alebo sa len pred malou chvíľou stali. Vtedy máme danej témy plnú hlavu a dokážeme na kritiku reagovať najlepšie. V práci, ktorú práve vykonávame, sa vyznáme najlepšie, preto je pre nás ľahšie ako hocikedy inokedy ju jednoducho napraviť a vylepšiť. Ak nás niekto nechá čakať donekonečna, nielenže klesne náš záujem o prácu, ale už si ju ani nebudeme pamätať do takých detailov, ako predtým. A to môže byť len na škodu.

 

 

 

3. Výzvy odpovedajúce našim schopnostiam

Kedy nás veci dokážu najviac pohltiť? Keď s určitosťou nevieme povedať, čo nás čaká. Nečakané a neznáme rovná sa vzrušujúce. Vezmi si napríklad taký napínavý film, v ktorom sa každú chvíľu deje niečo prekvapivé - horor, alebo triler. Rozšírené zrenice, zrýchlený tep a napnuté svaly pripravené na strhnutie. Niečo podobné, akurát menej stresujúce, by sa malo preniesť aj do našej pracovnej morálky.

Keď je úloha predvídateľná, ako veľmi nás už len môže nadchnúť? Nijak extrémne, bude to skôr nuda. Je ale dôležité si stanoviť hranice, aby sa zo zdravého napätia nestal čistý stres, ktorý by nás paralyzoval pri práci. Rovnako ako vo všetkom, aj v tejto veci je najlepšie nájsť rovnováhu a sledovať, aké skvelé následky to bude mať pre naše pracovné nasadenie. 

 

Zdroj: Enterpreneur   
Pridať komentár (0)