7 najväčších firiem v Česku prijalo radikálnu výzvu ohľadom používania plastov, ktoré žaťažujú prírodu

Každý rok sa len v Európe vyprodukuje približne 25,8 miliónov ton plastového odpadu. Globálna produkcia je 300 miliónov ton, z toho 141 miliónov ton pripadá na obaly. Európska komisia nedávno predstavila prvý návrh novej legislatívy v oblasti znižovania počtu jednorázových plastov, ktoré znečisťujú najmä svetové moria a oceány.

Kým však nariadenie Európskej únie naberie účinnosť aj v praxi, ešte si nejaký čas počkáme. České ministerstvo sa však rozhodlo motivovať firmy k uzavretiu dobrovoľnej dohody a prihláseniu sa k jednotlivým krokom znižovania spotreby plastových vecí na jedno použitie.

Zobraziť celú galériu (1)

zdroj: Flickr

Môže ísť napríklad o koniec ponúkania slamiek alebo využívanie porcelánového riadu. Web kampan opisuje aj výhody, ktoré alternatívy prinášajú. Pre firmy môže ísť o nižší poplatok za likvidáciu odpadu, pre zákazníkov napríklad o nie menej cenné čisté svedomie.

“Ide o to, aby sa ľudia v určitom bode zastavili a uvedomili si, že toto už nie je normálne. A že jablko zabalené v plaste neprispieva ku kvalite života, ale je to čisté šialenstvo,” upozorňuje minister životného prostredia Richard Brabec pre TV Nova.

Do výzvy ministerstva sa zapojilo už 7 firiem. Napríklad Bageterie Boulevard a CrossCafe z ponuky celkom vyradili plastové nádoby a riad. Bageterie Boulevard na niektorých pobočkách vymenila plastové vidličky za nerezové. “V praxi už nabádame zákazníkov, aby využili svoje vlastné šálky, a tým získali zľavu na svoju obľúbenú kávu. Uvedomujeme si, že pokiaľ má dôjsť k nejakej výraznej zmene, musíme najskôr začať u seba,” hovorí riaditeľ spoločnosti Alex Kral pre TV Nova.

Spoločnosť Dudes & Barber, ktorá prevádzkuje napríklad obľúbeniu “Kavárnu, co hledá jméno“ taktiež poskytuje zľavu na kávu do vlastného hrnčeka a ruší plastové slamky. Medzi podniky, ktoré sa do iniciatívy #dostbyloplastu zapojili, patria aj České dráhy, Benzina, Leo Express alebo UGO.

Náhrada plastov je na dosah, sme však ochotní si priplatiť?

Dnes sa už nemôžeme vyhovárať, že plastové obaly sú tým jediným riešením, aké máme. Vedci už majú na stole biomateriály, ktoré ich dokážu nahradiť. V praxi ich však vidíme len sporadicky. Dôvod je jednoduchý. Ich cena je pomerne vysoká. Ak by si si kúpil jogurt, ktorý stojí 60 centov, za téglik v eko verzii  by si dal približne 20 centov, čo je tretina ceny jogurtu.

Bežného človeka samotný fakt, že to má zmysle nepresvedčí. On by vnímal len to, že cena jogurtu narastie. Tak, ako kedysi boli drahé syntetické plasty, tak sú momentálne drahé aj tie z biomateriálov. V tomto momente by mohla zakročiť aj legislatíva. Biomateriály by mali byť dotované, pretože niekto to zaplatiť musí. Na ťahu je politika štátov alebo Európskej únie. Slovenská realita by však pri takomto scenári vyzerala zrejme tak, že biomateriály by dotoval štát, no len na oko cez peňaženky bežných ľudí.