Analytici varujú: slovenský trh práce čakajú turbulencie, firmy sa musia prispôsobiť piatim trendom

Slovenský trh práce stojí na prahu najväčších zmien za posledné desaťročia. Po období rýchleho rastu, nízkej nezamestnanosti a relatívnej stability prichádza čas, keď sa viaceré dlhodobé výzvy stretávajú v jednom bode. Čo to to však pre bežného Slováka znamená?

Pracovný trh bude v najbližšej dobe reformovať niekoľko kľúčových faktorov. Patrí medzi ne spomalenie ekonomiky, odchod mladých a vzdelaných ľudí aj starnutie populácie. Netreba zabúdať ani na nástup umelej inteligencie a tlak na zelenú transformáciu priemyslu.

Podľa odborníkov VÚB banky sa Slovensko musí pripraviť na päť kľúčových problémov, ktoré sa nebudú riešiť samostatne, ale navzájom sa budú ovplyvňovať. Ak sa krajina neprispôsobí včas, môže stratiť konkurencieschopnosť a mladí ľudia budú odchádzať ešte rýchlejšie. Na druhej strane, správne nastavené reformy a investície môžu tieto výzvy premeniť na príležitosti.

Pracovných ponúk bude menej

Prvým faktorom je ekonomické ochladenie a nezamestnanosť. Počet pracovných ponúk na úradoch práce začína klesať a nezamestnanosť po rokoch mierne rastie. Podľa NBS by mala naša ekonomika rásť len o 0,8 percenta, v budúcom roku spomaliť na 0,5 percenta.

Pri tomto spomalení nemôžu mzdy rásť dlhodobo rýchlejšie než produktivita práce. Priemerný rast miezd tak zostane na úrovni do štyroch percent ročne. Najviac ohrozené sú sektory priemyselnej výroby, dopravy, obchodu a skladovania.

Mladí na Slovensku neostávajú

Druhým faktorom je migrácia a nízka mobilita. Odchod mladých, najmä kvalifikovaných absolventov, patrí k najväčším stratám. Len 40 percent absolventov zahraničných univerzít sa vracia na Slovensko, medzi najúspešnejšími maturantmi je to dokonca len tretina.

Slabá atraktivita slovenského trhu práce pre talenty súvisí s nižšími mzdami, nedostatkom príležitostí, ale aj s nízkou kvalitou verejných služieb.

„Boj o zahraničný kapitál vystriedal boj o talenty. Slovensko potrebuje vytvoriť lepšie podmienky, aby prilákalo ľudí s vyššou pridanou hodnotou,“ vysvetľuje Lehuta. Počet cudzincov na Slovensku však rýchlo rastie. Aktuálne tvoria už viac než 6 percent populácie (362-tisíc osôb k júnu 2025).

Slovensko nám starne

Tretím a nezanedbateľným faktorom je starnutie populácie a „strieborná ekonomika“. Slovensko starne a čoraz viac ľudí bude pracovať vo vyššom veku. Vek odchodu do dôchodku sa predlžuje, pričom finančná bilancia občana so štátom sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dostáva do mínusu už okolo 63. roku života.

„Čistá bilancia počas života je v priemere mínus 96-tisíc eur. To znamená, že budeme od štátu žiadať viac, než bude schopný dať,“ upozornil špecialista na depozitá a investície Štefan Hronec z VÚB banky. Na druhej strane sa rozvinie tzv. strieborná ekonomika, teda odvetvia od zdravotníctva cez sociálne služby až po špecializované výrobky pre starších.

AI preberá zodpovednosť

Štvrtým dôležitým faktorom je automatizácia a umelá inteligencia. Nástup umelej inteligencie a automatizácie mení povahu práce. Podľa OECD bude ich dopad závisieť od toho, do akej miery technológie doplnia alebo nahradia ľudskú prácu.

Riziko sa netýka len manuálnych profesií, ale čoraz viac aj kvalifikovaných pozícií. Rastú sektory služieb, kde budú dôležité sociálne zručnosti, analytické myslenie, kreativita, schopnosť spolupráce s digitálnymi nástrojmi.

„Takmer 40 percent dnešných kvalifikácií môže byť do roku 2030 zastaraných a až 59 percent bude potrebovať upgrade. Celoživotné vzdelávanie už nie je voľba, ale nevyhnutnosť,“ dodáva Hronec. Slovensko však v rebríčkoch celoživotného vzdelávania patrí na spodné priečky OECD.

Proces s Jurajom Cintulom vrcholí: Obžalovaný z útoku na premiéra Fica prvýkrát prehovorí

Environmentalistov už nikto neignoruje

Posledným faktorom je dekarbonizácia a nové šance. Znamená to, že trhu viac záleží na znižovaní emisií skleníkových plynov, čo bude znamenať zásadnú reštrukturalizáciu priemyslu. Ohrozené sú energeticky náročné odvetvia ako metalurgia, výroba cementu či spaľovacie motory.

Naopak, rásť by malo stavebníctvo, obnoviteľná energetika či nové investície do inovácií. „Dekarbonizácia je drahý proces, ale prináša aj nové príležitosti. Tí, ktorí sa prispôsobia, môžu získať konkurenčnú výhodu,“ dopĺňa Lehuta.

Týchto päť kľúčových problémov trhu práce je vzájomne prepojených. Riešenia preto musia byť podľa odborníkov komplexné. Odporúčajú kroky od podpory rekvalifikácií a zvyšovania kvalifikácie, cez lákanie talentov zo zahraničia, až po reformy dôchodkového systému.

„Trh práce v najbližších rokoch čakajú turbulencie. Pre ľudí, firmy aj štát bude kľúčové, ako rýchlo a flexibilne sa prispôsobia novým podmienkam. Kľúčom môže byť celoživotné vzdelávanie, schopnosť adaptibility a schopnosť tímovej spolupráce. Pomôcť môže aj poistenie proti nedobrovoľnej strate práce,“ uzatvára Hronec.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska