Analyzovali dáta pol milióna pacientov: Vedci prišli na nečakaný spôsob, ako znížiť riziko demencie o 24 percent

Vedci priniesli ďalší dôkaz, že očkovanie môže mať výhody ďaleko presahujúce ochranu pred samotnou infekciou. Nová rozsiahla štúdia publikovaná v odbornom časopise Annals of Internal Medicine naznačuje, že vakcína proti pásovému oparu Shingrix sa spája s výrazne nižším rizikom vzniku demencie.

Výskumníci z Brownovej univerzity v USA analyzovali zdravotné údaje 509 926 ľudí, ktorí boli v rokoch 2017 až 2022 prijatí do zariadení dlhodobej starostlivosti. Práve táto skupina patrí medzi najohrozenejších pacientov z pohľadu pásového oparu aj demencie. Informuje o tom ScienceAlert. 

Počas štvorročného sledovania sa demencia rozvinula u 18,8 % očkovaných pacientov. V skupine bez očkovania to bolo 24,6 %. Vedci preto hovoria o približne 24-percentnom znížení rizika.

„Táto štúdia sa zameriava na najnovšiu vakcínu u staršej a zraniteľnej populácie, ktorá nebola aktuálne očkovaná proti pásovému oparu,“ uviedla farmakoepidemiologička Kaley Hayes z Brownovej univerzity.

Nie je to prvý podobný výsledok

Shingrix je novšia generácia vakcíny, ktorá v mnohých krajinách nahradila staršiu vakcínu Zostavax. Tá už bola v minulosti spájaná s nižším rizikom demencie. Nový výskum podľa vedcov zapadá do rastúceho množstva dôkazov, že ochrana pred pásovým oparom môže mať zároveň priaznivý vplyv na zdravie mozgu.

„Ide o ďalší dielik veľkej skladačky, ktorá naznačuje, že vakcíny proti pásovému oparu nielen chránia pred infekciou, ale môžu mať aj neuroprotektívne účinky,“ dodala Hayes.

Prečo by vakcína mohla pomáhať?

Odborníci zatiaľ nepoznajú presný mechanizmus. Jednou z hlavných teórií je, že vakcína bráni vzniku pásového oparu, ktorý môže vyvolávať zápaly nervového systému a zvyšovať riziko cievnej mozgovej príhody.

„Najzrejmejším vysvetlením je zníženie výskytu pásového oparu, ktorý spôsobuje neurozápal a zvyšuje riziko mozgovej príhody,“ vysvetlila Hayes pre MedPage Today.

Vedci zároveň skúmajú aj hypotézu, že samotná aktivácia imunitného systému po očkovaní môže mať ochranný účinok na mozgové bunky.

Výsledky treba interpretovať opatrne

Autori upozorňujú, že ide o observačnú štúdiu. To znamená, že výskum dokáže odhaliť súvislosť, no nie jednoznačne potvrdiť príčinu a následok.

Je možné, že ľudia, ktorí sa dávajú očkovať, majú vo všeobecnosti zdravší životný štýl alebo lepší prístup k zdravotnej starostlivosti, čo môže výsledky čiastočne ovplyvniť.

Napriek tomu ide o jeden z najväčších výskumov svojho druhu. Vedci odhadujú, že ak sa zistenia potvrdia aj v ďalších štúdiách, očkovanie by mohlo potenciálne predísť približne jednému z 17 prípadov demencie.

Výskum financovala spoločnosť GlaxoSmithKline, výrobca vakcíny Shingrix. Autori však tvrdia, že firma nemala vplyv na dizajn štúdie, analýzu dát ani rozhodnutie o publikovaní výsledkov.

Odborníci zároveň upozorňujú aj na možné riziká 

Zaujímavé je, že v posledných mesiacoch sa objavilo viacero štúdií skúmajúcich faktory, ktoré môžu ovplyvňovať riziko demencie. Kým aktuálny výskum naznačuje potenciálny ochranný účinok vakcíny proti pásovému oparu, niektoré iné práce upozorňujú na možné riziká spojené s dlhodobým užívaním určitých liekov.

Ako sme nedávno informovali, vedci sa opätovne zamerali na skupinu liekov známych ako inhibítory protónovej pumpy (PPI), ktoré sa používajú pri pálení záhy, refluxe či žalúdočných vredoch. Medzi najznámejšie patria omeprazol, pantoprazol alebo lansoprazol.

Výskum publikovaný v databáze National Library of Medicine naznačil, že ľudia užívajúci tieto lieky viac ako štyri roky mohli mať približne o 33 % vyššie riziko vzniku demencie v porovnaní s osobami, ktoré ich neužívali. Vedci však zdôrazňujú, že štúdia nepreukázala priamu príčinnú súvislosť.

Odborníci upozorňujú, že za výsledkami môžu stáť aj ďalšie faktory. Pacienti s chronickým refluxom totiž často trpia obezitou, metabolickými problémami alebo poruchami spánku, ktoré samy o sebe môžu zvyšovať riziko kognitívneho úpadku.

Diskutuje sa aj o možných biologických mechanizmoch. Jednou z teórií je, že dlhodobé znižovanie žalúdočnej kyseliny môže zhoršovať vstrebávanie vitamínu B12, ktorý je dôležitý pre správne fungovanie nervového systému. Iné hypotézy hovoria o možnom vplyve na procesy súvisiace s hromadením amyloidových bielkovín v mozgu.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta