Atentát alebo divadlo: Až 29 % voličov hnutia Slovensko verí, že Fica nepostrelili. Pochybujú aj priaznivci Smeru (PRIESKUM)
- K atentátu na Roberta Fica došlo už pred rokom
- Niektorí ľudia o streľbe na premiéra však stále pochybujú

- K atentátu na Roberta Fica došlo už pred rokom
- Niektorí ľudia o streľbe na premiéra však stále pochybujú
Vládne strany sa po rokoch ocitli v pozícii, ktorú si dobre pamätajú – tentoraz však z opačnej strany barikády. Kým v minulosti predstavitelia Smeru a Hlasu systematicky spochybňovali oficiálne závery vyšetrovania smrti generála Milana Lučanského, dnes čelia vlastnej vlne nedôvery – pri atentáte na premiéra Roberta Fica.
Je to už vyše roka, odkedy sa odohral atentát na predsedu vlády, ktorý jednoznačne odsúdili všetci bez ohľadu na politické preferencie. Avšak aj v roku 2025 zostávajú mnohé veci nejasné. Práve to núti niektorých ľudí pochybovať. Ako ukazuje prieskum, ktorý si dala vypracovať 360tka u agentúry Focus, nie všetci Slováci sú presvedčení o tom, že k atentátu na premiéra v Handlovej naozaj došlo.
Koaliční voliči takmer nepochybujú
Slovákom položili otázku, čo si myslia o konšpiračných teóriách o tom, že atentát na predsedu vlády sa nestal. Dáta zbierala agentúra 12. až 18. mája 2025 na vzorke 1 000 respondentov.
Výsledky celej populácie sa určite nedajú označiť za jednohlasné. O atentáte nemá pochybnosti len menej ako polovica opýtaných, a to konkrétne 42 %. Ďalších 33 % síce má pochybnosti o oficiálnej verzii udalosti, ale nie o streľbe na premiéra. Avšak až 11 % ľudí uviedlo, že sú presvedčení, že atentát na Roberta Fica v Handlovej zinscenovali. Bez odpovede, odpoveď neviem, zostalo 14 % respondentov.
Trochu inak už to vyzerá, keď výsledky rozdelíme podľa jednotlivých politických strán. Jednoznačne vyššia miera dôvery v atentát a podanie oficiálnej verzie udalostí je zo strany voličov koalície. V prípade priaznivcov Smeru to je 76 %, Hlasu 58 %, SNS 52 %. V atentát verí bez výhrad aj 69 % voličov Republiky.
Pochybnosti o oficiálnej verzii atentátu má 13 % voličov Smeru, 21 % percent voličov Republiky a 24 % voličov Hlasu. Najviac však prekvapila SNS, až 28 % voličov národniarov verí, že atentát sa udial, ale vo verzii, ktorú poznáme. Rovnako prekvapivé je aj to, že o tom, že sa atentát stal, nepochybuje žiadny priaznivec Andreja Danka.
Na druhej strane 4 % voličov Hlasu a Republiky si myslia, že celá udalosť v Handlovej bola zinscenovaná. Z voličov Smeru si to myslia len 2 % opýtaných.
Kritickí Matovičovci
Voliči opozície už rozdali karty trochu inak. O streľbe na predsedu vlády nemá žiadne pochybnosti 36 % voličov KDH a 35 % voličov SaS. Nepochybuje ani 29 % voličov Progresívneho Slovenska a len 16 % priaznivcov hnutia Slovensko.
Väčší problém majú voliči KDH už s oficiálnou verziou atentátu. O tom, čo je verejnosti prezentované pochybuje až 45 % ich voličov. Podobne to je v prípade PS, kde je na vážkach 44 % voličov. V prípade SaS si nie je istých 41 % voličov a z hnutia Slovensko ide zas o 37 % voličov.
Najvýraznejším faktom je to, že až 29 % voličov hnutia Slovensko je presvedčených, že udalosť z minulého roka v Handlovej zinscenovali. Podobne to vidí aj SaS, kde si to myslí 18 % voličov a v PS, kde je tohto názoru 17 % voličov. Najmenej pracujú s touto verziou voliči KDH, len 6 % z nich si myslí, že to, čo sme videli, bolo len divadlo.
Rozdiel v percentách
Len minulý týždeň rozvíril vody aj prieskum agentúry NMS pre denník SME. V ňom má až 34 % opýtaných veľké alebo aspoň mierne pochybnosti o tom, či sa útok na premiéra vôbec stal. Nedôvera je ešte vyššia v prípade samotného vyšetrovania incidentu, ktoré sprevádzajú kritické hlasy najmä voči vyjadreniam ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).
Ten opakovane bránil postup ochranky, hoci ten čelil viacerým otáznikom. Situácia dnes nápadne pripomína rok 2020, keď Smer odmietal uznať závery oficiálnych správ v prípade smrti Milana Lučanského. Napriek tomu, že vyšetrovanie zapojilo viacero nezávislých inštitúcií a nezistilo cudzie zavinenie, predstavitelia Smeru, vrátane Ľuboša Blahu, otvorene hovorili o vražde. Fico sa s týmito výrokmi stotožnil a odmietol sa za ne ospravedlniť.
„Nie sú všetky okolnosti vyšetrené, vôbec sa nevyšetrilo doteraz, ako to bolo s tými vážnymi zraneniami,“ vyhlásil Fico ešte v roku 2022. Prípadu prischol prívlastok „záhadný“ – rovnaký, aký dnes mnohí pripisujú atentátu na jeho vlastnú osobu.
Zaujímavosťou prieskumu je aj to, že najväčšie pochybnosti o atentáte vyjadrili voliči Progresívneho Slovenska – až 64,9 % z nich. V prípade prieskumu pre 360tku to bolo 17 %.
Čítajte viac z kategórie: Politika
Zdroje: 360tka.sk, Archív Startitup, SME