Bežná korenina z kuchyne mení účinok liekov. Odborníci varujú pred smrteľným rizikom

Keď sa povie škorica, mnohí si predstavia voňavý prášok na jablkovom závine. Svojou intenzívnou arómou podčiarkuje chuť jedál a zároveň pôsobí ako prostriedok na podporu trávenia, zmiernenie zápalových procesov či reguláciu hladiny cukru v krvi.

Málokto však tuší, že škorica môže za určitých podmienok vyvolať neželané reakcie a v kombinácii s liekmi na predpis dokonca viac ublížiť než pomôcť, uvádza AOL.

Nebezpečné interakcie s liekmi

Vedci z University of Mississippi zistili, že cinnamaldehyd, hlavná bioaktívna zložka škorice, zasahuje do mechanizmov, ktorými organizmus metabolizuje lieky.

Cinnamaldehyd stojí za typickou chuťou a vôňou škorice. Jeho biologická dostupnosť dosahuje 100 %, čo znamená, že organizmus ho absorbuje úplne, bez ohľadu na to, či sa prijme nalačno alebo spolu s jedlom.

V pečeni sa potom rýchlo premieňa na kyselinu škoricovú. Tento orgán funguje ako hlavný regulátor, ktorý metabolizuje nielen živiny, ale aj xenobiotiká, teda cudzorodé látky vrátane liekov, rastlinných extraktov a chemických zlúčenín.

Americký tím testoval cinnamaldehyd na ľudských pečeňových mikrozómoch, aby čo najvernejšie nasimuloval, čo sa deje pri jeho spracovaní. Výsledok ukázal, že cinnamaldehyd zasahuje do činnosti enzýmov CYP2C9 a CYP1A2, ktoré sa podieľajú na metabolizme antihypertenzív, antidepresív či onkologických terapií.

Ak sa ich činnosť spomalí, lieky sa hromadia v krvi a môžu dosiahnuť toxické úrovne. Ak sa naopak zrýchli, účinné látky miznú z tela a pacient prichádza o terapeutický účinok. V oboch prípadoch hrozí buď zlyhanie liečby, alebo vedľajšie účinky, ktoré môžu pacienta vážne ohroziť.

Laboratórne testy navyše ukázali, že škoricový olej dokáže aktivovať receptory AhR a PXR v pečeňových a črevných bunkách. Tieto receptory fungujú ako spínače, ktoré riadia enzýmy zodpovedné za rozklad liekov. V praxi to znamená, že liečivá opustia krvný obeh skôr, než stihnú plnohodnotne účinkovať. Samotný cinnamaldehyd ani kyselina škoricová však túto odozvu nevyvolali.

Nie každá škorica je rovnaká

Škorica nepôsobí len ako korenina, ktorá prevonia kuchyňu. Predstavuje bohatý zdroj bioaktívnych látok, ktoré ovplyvňujú zdravie na viacerých úrovniach. Vďaka obsahu draslíka, horčíka a vápnika podporuje činnosť srdca, odolnosť nervového systému aj pevnosť kostí.

WebMD uvádza, že škorica dokáže brzdiť angiogenézu, teda proces tvorby nových ciev, ktoré zásobujú nádorové tkanivá. Vedci zároveň skúmajú jej účinky pri Alzheimerovej chorobe, HIV, alergiách, poruchách trávenia či regulácii hmotnosti.

Nie každá škorica je rovnaká. Cassia, najčastejšia a cenovo dostupná verzia na pultoch supermarketov, obsahuje vysoké množstvo kumarínu, látky so silným antikoagulačným účinkom.

Ako pripomína Dr. Amar Chittiboyina z výskumného centra v Mississippi, „nadmerný príjem kumarínu môže predstavovať vážne riziko pre ľudí užívajúcich lieky na riedenie krvi.“ Z tohto dôvodu sa pri škorici Cassia odporúča neprekročiť dennú dávku približne 1 gram, teda asi štvrtinu čajovej lyžičky.

Cejlónska škorica, často označovaná ako pravá škorica, má kumarínu podstatne menej. Považuje sa za bezpečnejšiu voľbu, najmä pre ľudí so zvýšeným rizikom krvácania. Odborníci odporúčajú denný príjem v rozmedzí 2 až 4 gramy (asi pol čajovej lyžičky).

„Ľudia, ktorí trpia chronickými ochoreniami – ako je hypertenzia, cukrovka, rakovina, artritída, astma, obezita, HIV, AIDS alebo depresia – by mali byť opatrní pri užívaní škorice alebo akýchkoľvek iných doplnkov,“ povedala vedkyňa Shabana Khan. „Najlepšie je poradiť sa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti predtým, ako začnete užívať akékoľvek doplnky spolu s liekmi na predpis,“ dodala.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking