CEO Order­Lor­du Richard Lipov­ský — Na čom by mali pra­co­vať slo­ven­ské star­tu­py?

Richard Lipovský / 21. októbra 2015 / Lifehacking

Richard Lipov­ský sa pred­ne­dáv­nom zúčast­nil na pod­ni­ka­teľ­skej misii spo­lu s dele­gá­ci­ou, kto­rú vie­dol náš pre­zi­dent, Andrej Kis­ka. V Ber­lí­ne, star­tu­po­vom cen­tre Euró­py, sa im dosta­lo mož­nos­ti pozo­ro­vať prak­ti­ky tých naj­lep­ší­ch zo skú­se­ný­ch a zna­lý­ch. Domov si okrem zážit­kov z prvej ruky donie­sol aj pár rád pre slo­ven­skú star­tu­po­vú komu­ni­tu.

 

Varovanie: Bývam netrpezlivý a neustále hľadám spôsoby, ako niečo vylepšiť. Môže sa stať, že kvôli tomu pôsobím ako večne nespokojný pesimista, ale verte, opak je pravdou. Mávam len tie najlepšie úmysly. 

 

 

Po návšteve Berlína a stretnutí s najväčšími kapacitami európskej startupovej scény mám pre tú slovenslú pár dotazov, alebo inými slovami veci, ktoré nám zatiaľ chýbajú a na ktorých by sme mali pracovať. 

 

1. Ambície

Vrámci Growth Company Forum som stretol firmy, ktoré už uspokojivo rástli a mali na konte niekoľko miliónové zisky z rôznych fundraisingových kôl, no ani jednej z nich nechýbali ambície veľkolepo preraziť na celosvetovej scéne a neskôr v nej aj dominovať. Lepšie to povedal už snáď len profesor podnikania z MIT, Ken Morse: "Vyberte si oblasť, v ktorej chcete dominovať svet a dominujte v nej svet." Bez veľkých ambícií nebudú ani veľké výsledky. Nastanú síce menšie a dokonca možno aj prinesú slušný zárobok, no to stále nie je globálny úspech, na základe ktorého by sa dal vybudovať vlastný ekosystém. Takýto úspech by do startupov prilákal nových ľudí, podnikateľov, ktorí by sa kvôli nim vzdali fixnej pracovnej doby vo veľkých korporáciach, ako aj investorov, ktorí by neváhali investovať aj do projektov v ranných štádiach, a nielen skalopevných koncernov, ktoré prinášajú istý zisk. Aj keď pri našom produkte Orderlord sme v tomo smere na dobrej ceste, zväčša platí, že ak by sme narovinu dostali starú známu ponuku "go big or go home", volili by sme skôr cestu domov. 

 

2. Odvaha

Tá ide ruka v ruke s ambíciami - na ich naplnenie treba poriadnu dávku odvahy. Podnikanie ľudí často odrádza, pretože je časovo náročné, vyžaduje si veľa práce, prináša so sebou stres, a najmä to odstrašujúce riziko neúspechu. Na druhej strane, pokiaľ sa touto cestou odhodlane vydáš, nielenže môžeš budovať skvelú spoločnosť a robiť to, čo ťa baví a napĺňa, ešte popri tom stihneš aj vytvárať pracovné miesta, inšpirovať ostatných a dlaždit cestu k svetlejšej budúcnosti celej svojej krajiny. To je pre podnikateľa kľúčom rastu, čo neustále dokazuje napríklad USA. Odmalička nás síce učili, že máme byť spokojní s tým, čo máme a zároveň si uvedomovať, že vždy môže byť oveľa horšie, náš startup Overlord nás ale naučil, že to nie je ani tak o tom, čo sme dostali do vienka, ale o tom, čo chceme a čo sme schopní urobiť pre to, aby sme to dostali. Či už ide o investorov, inkubátory, partnerov, zákazníkov, či náš tím - ak by sme sa uspokojili len s tým, čo nám bolo dané, veľmi skoro by prišla záverečná. Musíme si vybudovať odvahu a vypýtať si to, čo chceme. 

 

(Olga Borsikova)

 

3. Siete

Z môjho pohľadu jedna z najväčších chýb nášho výletu do Berlína bol fakt, že sme sa ako podnikatelia a startupisti dostali do debaty len s pár miestnymi ľuďmi - aj keď príležitosť toho poskytovala oveľa viac. Väčšina z nás sa zdržala spolu namiesto toho, aby si budovali nové známostné siete, alebo aby hľadali mentorov a investorov. Ísť do Berlína na to, aby sme diskutovali so Slovákmi je podľa mňa jedno veľké tabu. Jasné, prihovoriť sa niekomu neznámemu chce odvahu a môže to pre mnohých byť nepríjemné, no presne to treba robiť, ak si teda chceme so sebou domov niečo naozaj vziať. Nie je nič lepšie ako skúsený mentor, pretože vie poslúžiť ako skvelý zdroj vedomostí a inšpirácie. Takže keď sa niekam pôjde nabudúce, skúsme sa radšej sústrediť na budovanie nových sietí, ktoré budeme vedieť v budúcnosti využiť, než aby sme mali mínať peniaze daňových poplatníkov na pekné výlety, na ktorých si užívame jedlo a drinky zadarmo.

 

4. Reč

Otázka budovania sietí vo veľkom závisí aj na jazykových zručnostiach. Je prirodzené, že ak sú naše znalosti angličtiny priemerné, poprípade podpriemerné, prezentácia nás samých, našich projekov a, koniec koncov, aj našej krajiny bude na tej istej úrovni. Na druhej strane, ono to ani zďaleka nie je o dokonalej angličtine. Poznám toľko ľudí, ktorí v nej ani zďaleka nie sú perfektní, no všetci im rozumejú skrátka preto, lebo rozprávajú. Väčšina ľudí, ktorých tu poznám, sa po anglicky bojí hovoriť zo strachu, že sami seba strápnia. Tým sa dostávame do bludného kruhu: ak jazyk nepoužívame, naše schopnosti sa zhoršujú a tým, že sa zhoršujú, máme ešte menšiu chuť ho používať. Tak to dokola pokračuje bez nápravy. Lenže pravda je taká, že my máme k dispozícií viac lekcií angličtiny než má väčšina sveta vďaka základnej škole. A pri toľkých príležitostiach učenia jazyka zadarmo, napríklad vďaka Toastmasters, komunikovania s kamarátmi zo zahraničia, či dokonca hovorenia po anglicky na stretnutiach (ako sme to robili my v rámci prípravy na Anglicko), neexistuje žiadna výhovorka na to, že ešte nevieš plynule po anglicky.

 

 

5. Zahraničie

To najlepšie, čo pre úspech našich startupov môžeme urobiť, je sústrediť sa na veľké trhy, aké majú napríklad USA alebo Anglicko. Toto nám poradil profesor z MIT, investori z growth stage, a aj Tom Stafford v rámci jeho debaty "fireside chat". Problém je v tom, že robiť biznis v našom regióne strednej východnej Európy je niečo celkom iné ako podnikať na najväčších trhoch, a aj keď uspejeme v domácom regióne, nemusí to nevyhnutne znamenať, že sa nám to podarí aj inde. Vždy keď investujeme do domáceho trhu, mohli by sme to vsádzať aj do toho, ktorý je 100x väčší a v ktorom by sa nám investícia mohla mnohonásobne viackrát vrátiť. Pri Orderlord-e sme sa deväť mesiacov drvili základy podnikania v New Yorku a po návrate sa nám podarilo závratne rýchlo uspieť v rámci Anglicka, pretože sme už o podnikaní v zahraničí niečo vedeli. Pri všetkých tých akcelerátoroch, investoroch a inkubátoroch, ktoré máme k dispozícií, by som si radšej na začiatku hneď kúpil letenku na miesto, kde by sme chceli preraziť a neúprosne začať práve tam.

 

 

Čo je teda pre slovenské startupy kľúčovou úlohou? Vytvoriť lepší ekosystém a spoločnosti, ktoré sa môžu rozvíjať aj za hranicami strednej a východnej Európy. Musíme prekonať náš strach zo zlyhania a z trápnych situácií, sústrediť sa na väčšie ambície a väčšie trhy - ideálne sa k nim aj na čas presťahovať, aby sme vedeli vybudovať potrebné siete, známosti, skúsenosti a vedomosti, ktoré sú pre prosperujúci biznis tak dôležité. Ak sa nám podarí uspieť v týchto bodoch, môžeme postupne zmeniť aj náš ekosystém. V prvom rade však musíme začať od seba.

 

Zdroj: https://medium.com/@richardlipovsky/what-slovak-startups-really-need-7ed886fa88a7 

Pridať komentár (0)