Černobyľská katastrofa otriasla celou Európou, teraz je významným miestom vedcov

Už viac ako sedem mesiacov trvajúca vojna medzi Ruskom a Ukrajinou so sebou priniesla mnoho sporov ohľadom jadrových elektrární a politiky s nimi súvisiacej. Tieto udalosti však akosi zakryli záhadu, ktorá sa v oblasti elektrárne v Černobyle odvíja už od roku 1986. 

Ruské armádne jednotky obsadili Černobyľskú atómovú elektráreň už v prvý deň ich invázie na Ukrajinu. Oblasť obkľúčili za pomoci tankov a obrnených vozidiel. Krátko nato prevzali kontrolu. V marci však oblasť okolo elektrárne opäť získal Kyjev, uvádza The Eurasian Times.

V ruskom „Malom Osvienčime" našli dózu plnú zlatých zubov či sexuálne pomôcky. Ľudí pochovali zaživa

V súčasnosti je Černobyľská elektráreň opäť v centre pozornosti a to z dôvodov mimoriadne špecifických pre ľudstvo. Ide o prirodzený vývoj živočíšnych druhov, ktoré sa vyskytujú v blízkosti jadrovej elektrárne. Ako vieme, v roku 1986 sa tu odohrala rádioaktívna katastrofa, ktorá všetko zmenila.

Evolúcia

Evolúcia je výsledkom environmentálneho nátlaku, ktorý núti druhy prispôsobiť sa im. Avšak len málo prostredí vyvíja taký obrovský nátlak ako uzavretá zóna Černobyľa, uvádza New Atlas.

Výskum v časopise Evolutionary Applications uvádza, že žiarenie z havárie spôsobilo, že rosnička zelená na Ukrajine zmenila farbu zo zelenej na čiernu. 

Výbuch v jadrovej elektrárni uvoľnil do životného prostredia obrovské množstvo rádioaktívneho odpadu. Ten sa momentálne nachádza práve uprostred uzavretej zóny.

Rádioaktívny odpad zamoril oblasť s rozlohou 2 600 kilometrov štvorcových a rozšíril sa aj do ďalších regiónov Európy, kde mohol spôsobiť ďalšie tisícky úmrtí. A hoci sa černobyľská katastrofa odohrala pred viac ako 35 rokmi, jej vplyv na ekosystém cítime až dodnes.

Zaujímavé je, že aj jedna z najhorších katastrof, aké kedy ľudia na svete rozpútali, má svoju striebornú podšívku. A síce, z tej istej oblasti, ktorá bola epicentrom explózie, sa stala prírodná rezervácia. Navyše, v súčasnosti sa v nej nachádza množstvo druhov zvierat i rastlín.

Zmena farby žiab

V roku 2016 objavil tím vedcov niekoľko rosničiek. Namiesto ich obvyklej zelenej farby šlo o čierne jedince. Výskumníkov zaujímalo, či je to výsledok prirodzeného výberu z vyššej radiácie v oblasti.

Počas niekoľkých nasledujúcich rokov tím zozbieral viac ako 200 rosničiek z 12 rybníkov s rôznymi úrovňami rádioaktívnej kontaminácie vrátane štyroch miest mimo zóny na porovnanie.

Vedci skutočne zistili, že žaby žijúce bližšie k oblasti s vysokou úrovňou radiácie boli tmavšie než ostatné. V priemere mali takéto jedince o 43,6 % tmavšiu farbu. Niektoré žaby bolo dokonca takmer úplne čierne.

Mutant black frogs are spawning near the Chernobyl power plant 36 years after its catastrophic meltdown unleashed one of the worst nuclear disasters in history. pic.twitter.com/kNq1VupAzm

— @Frog (@FrogOnIG) October 7, 2022

Dôvod sčernenia

Vznikla teda otázka, prečo žaby žijúce v rádioaktívnom prostredí černejú. Vedci hovoria, že melanín, pigment, ktorý stmavuje kožu zvierat, pôsobí na zníženie poškodenia buniek spôsobeného žiarením.

Normálne je jeho úlohou chrániť zviera pred ultrafialovým žiarením slnka. Ukázalo sa však, že to isté platí aj v prípade ionizujúceho žiarenia, na aké možno naraziť práve v Černobyle. Znamená to, že jedincom s tmavšou farbou sa zmenšuje pravdepodobnosť poškodenia buniek po ožiarení.

Tím predpokladá, že v čase jadrovej katastrofy mali tie žaby, ktoré boli náhodou tmavšie než zvyčajne, akúsi výhodu či šťastie. S väčšou pravdepodobnosťou dokázali ľahšie prežiť v nových extrémnych podmienkach a rozmnožili sa.

Po tri a pol desaťročiach a viac ako 10 generáciách žiab je teraz tmavá pokožka vo vylúčenej zóne normou.

Práve tento príklad evolúcie by mohol vedcom pomôcť lepšie pochopiť vplyv jadrových katastrof na svet. Taktiež ich môže naviesť na nové spôsoby, akými môžu ekosystémy prežiť a zotaviť sa.