Česi predstavili inteligentné kladivo na hoaxy a fake news. Záujem oň je z celého sveta

  • Kladivo na fake news vyrobili Česi a záujem oň zaznamenávajú z rôznych krajín sveta, v rátane Spojených arabských emirátov
  • Ich softvér výrazne pomôže v boji proti dezinformáciám
cgo
Youtube/Cogniware, TASR/AP
  • Kladivo na fake news vyrobili Česi a záujem oň zaznamenávajú z rôznych krajín sveta, v rátane Spojených arabských emirátov
  • Ich softvér výrazne pomôže v boji proti dezinformáciám

„Známa bola na testoch, nevydržala čakať v rade a išla domov, napriek tomu dostala na mobil správu, že je pozitívna na koronavírus,“ … nejako takto vyzerá v poslednej dobe jedna z najrozšírenejších falošných správ, ktorá sa šíri nielen sociálnymi sieťami.

Podobné dezinformácie, nazývané tiež fake news, majú jediný účel – zasiať v príjemcoch neistotu, paniku a chaos. K rýchlejšiemu a spoľahlivejšiemu odhaľovaniu hoaxov najnovšie pomôže umelá inteligencia z dielne českých vývojárov firmy Cogniware

Slováci sa očkovania boja. Medzi dôvody patrí nedostatok mediálnej a zdravotnej gramotnosti (ROZHOVOR)

„V tejto dobe sa ťažko rozlišuje, čo je pravda a čo lož. Dezinformácie sa stali bežným nástrojom v boji o verejnú mienku, ktorá môže závažne ovplyvniť samotné fungovanie štátu. Systém, ktorý vyvíjame, môže štátom výrazne pomôcť. Odhaľovanie fake news sa totiž stáva otázkou národnej bezpečnosti,“ hovorí Ján Račko, majiteľ českej spoločnosti Cogniware.

Podľa Račka, nový softvér využijú predovšetkým štátne zložky, medzi ktoré patria tajné služby, ktoré majú monitoring dezinformácií v popise práce. A hoci Cogniware dokončil vývoj systému len nedávno, záujemcov majú z celého sveta vrátane Spojených Arabských Emirátov a ďalších blízkovýchodných krajín.

Podľa tvorcov systému sa dezinfomácie šíria najlepšie na sociálnych sieťach, kde sa za krátky čas dostanú k desiatkam tisíc užívateľov, sledovania autorov fake news je tak pomerne zložité.

Systém od Cogniware však monitoruje príspevky a na základe pochopenia obsahu správy, sociálnych interakcií a ďalších udalostí na fake news zavčas upozorní.

Keďže používa takzvanú multibiometriu – niekoľko biometrických prvkov naraz (tvár, hlas, obsah správy a autora), spozná aj takzvané „deepfakes“. To sú umelo vytvorené, ale verné vizuálne podvody napríklad prejavov štátnikov, ktoré sú dnes na nerozoznanie od originálu.

Umelá inteligencia Cogniwaru nefunguje na princípe overovania faktov – nepracuje so žiadnym encyklopedickým zoznamom. Systém, fungujúci na báze neurónových sietí, postupne sa učí a sústredí sa na to, čo majú fake news spoločné – napríklad slovné obraty a spojenia.

„Dezinformácie majú často podobné znaky. Môže to byť forma textu alebo ich môžu mať na svedomí ‚známe firmy’ medzi autormi. Tých faktorov je celá rada. Náš systém ich ale dokáže rozpoznať a na konci procesu vypočítať skóre, podľa ktorého určí, s akou pravdepodobnosťou ide o fake news,“ vysvetľuje Walter Pavliš, obchodný riaditeľ Cogniware.

Taktiky dezinformátorov nie sú vždy rovnaké, podľa expertov sa postupy líšia napríklad v zdravotníctve alebo v politike. Umelá inteligencia sa ale dokáže učiť, a tak odhaľovať falošné správy spoľahlivo – stačí si vybrať odbor.

Snažíš sa aj ty bojovať proti fake news?

Systém sa najprv musí „vytrénovať“ tak, že vyhodnotí celý rad pravdivých, ale aj nepravdivých správ. Dobre nastavený systém odhalí fake news v zhruba 80 percentách prípadov. S ďalším učením sa následne len spresňuje.

„V dnešnej záplave všemožných správ a informácií je veľmi užitočné už to, že nástroj vie filtrovať správy, ktoré sú podozrivé,“ opisuje Tomáš Tunega z Cogniware, ktorý je zodpovedný za realizácie projektov na strednom východe.

V blízkej budúcnosti by tak mohli štátne inštitúcie oveľa rýchlejšie odhaľovať a vyvracať falošné správy a tým stopnúť ich šírenie už v samom zárodku.

Za zakázanou aplikáciou Parler stojí kontroverzná milionárka s povesťou čudáčky. Peniaze nalievala aj do Trumpa

To by podľa expertov veľmi pomohlo práve v krízových situáciách, ako je súčasná pandémia, keď napríklad fake news o zdravotníctve prehlbujú neistotu a zmätok.

„Úplne stačí, že lekári musia využívať všetky sily, aby sa pobili s koronavírusom. Všemožné nezmysly o neexistencii vírusu alebo čipovaní boj iba komplikujú. Podrývajú dôveru v zdravotníctvo, ktorá je zvlášť v súčasnej dobe tak dôležitá. Bolo by pekné, keby sme sa mohli sústrediť len na liečenie, a nie na vyvracanie nezmyslov,“ hovorí MUDr. Peter Šonka, predseda Združenia praktických lekárov.

Slováci a hoaxy 

Slováci sú spomedzi občanov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) najviac náchylní veriť konšpiračným teóriám, ktoré sa týkajú pandémie koronavírusu či vakcín. Vyplýva to z prieskumu slovenskej neziskovej organizácie GLOBSEC.

Takmer 40 % respondentov zo Slovenska podľa prieskumu napríklad verí tomu, že ochorenie COVID-19 neexistuje a že je iba nástrojom na manipulovanie spoločnosti.

„Vo všeobecnosti, čokoľvek veľké sa vo svete stane, či už je to veľký teroristický útok alebo požiar v Notre Dame, okamžite sa u nás vyroja konšpiračné teórie o tom, ako to celé bolo a kto je za tým. Pre ľudí je to stále zjavne veľmi lákavé, aj keď v skutočnosti je to otrepané a banálne,” vyjadril sa pre Startitup publicista Jakub Goda.

Dá sa však proti konšpirátorom efektívne bojovať? „Ak niekomu chcete vyvrátiť názor na internete, odporúčam, neargumentujte a nepoučujte. Kto to má rád? Radšej sa dotyčného vypytujte, ako na svoje tvrdenia prišiel. Kameň úrazu sa často skrýva práve tam. Ľudia sa najefektívnejšie učia z vlastných chýb. Skúste ich teda prichytiť v momente, keď ich robia,“ objasnila pre Startitup Karin Sedláková – spoluzakladateľka antihoax stránky Vaxinátor.

Užitočná ochrana

Ak patríš medzi ľudí, ktorým sa denne nechce analyzovať či práve čítajú fake news, alebo nie, môžeš si do svojho prehliadača nainštalovať užitočný nástroj na ich odhaľovanie. Napríklad rozšírenie s názvom Bullshit Detector pri návšteve webu s nedôveryhodným obsahom označí stránku ako potenciálne nebezpečnú.

Bullshit Detector je prepojený s databázou projektu konspiratori.sk. Spornosť obsahu posudzuje odborná komisia. Rozšírenie má za cieľ varovať pred falošnými správami, konšpiračnými teóriami, hoaxami a stránkami šíriacimi nenávisť a fašistické ideológie.

hoax
zdroj: Microsoft

Spoločnosť Microsoft zase pridala k detekcii deepfakes nástroj s názvom Video Authenticator. Ten na základe analýzy videa alebo statickej fotografie určí pravdepodobnosť, s akou bolo s fotkou či videom manipulované. Technológia deteguje prelínanie hranice tmavých a svetlých alebo sivých prvkov, ktoré by ľudské oko nedokázalo zachytiť.

Zdroj: Cogniware

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech