Pre­čo Izra­el potre­bu­je veľ­ké spo­loč­nos­ti, kto­ré sa sta­nú prie­my­sel­ný­mi líd­ra­mi?

by Stella-Korin / 15. novembra 2014 / Lifehacking

Spo­lu­za­kla­da­te­ľa a ria­dia­ce­ho par­tne­ra spo­loč­nos­ti Pitan­go Ven­tu­re Capi­tal pod­ne­co­va­la myš­lien­ka o „náro­de star­tu­pov“ – kon­cept, kto­rý vysvet­ľu­je, ako sa z malin­ké­ho Izra­e­la sta­la super­veľ­moc star­tu­pov, kde Pitan­go inves­tu­je už 21 rokov a pomá­ha pre­me­niť ich víziu na sku­toč­nosť.

Pitan­go je jed­ným z naj­star­ších izra­el­ských inves­to­rov rizi­ko­vé­ho kapi­tá­lu. Od roku 1993 inves­to­va­li už do mno­hých tech­no­lo­gic­kých spo­loč­nos­tí a momen­tál­ne pro­stred­níc­tvom svo­jich fon­dov ria­dia 1,6 miliar­dy dolá­rov, inves­to­va­ných do pri­bliž­ne 180 izra­el­ských tech­no­lo­gic­kých spo­loč­nos­tí. Nie­kto­ré spo­loč­nos­ti boli kúpe­né, nie­kto­ré mali IPO, a iné ešte stá­le čaka­jú na svoj vytú­že­ný exit. Posled­ná inves­tí­cia od Pitan­go bola vo výš­ke 270 mili­ó­nov dolá­rov a za posled­né roky je to naj­vyš­šia inves­tí­cia, kto­rá v Izra­e­li pre­beh­la.

Tak, či onak, Peres rad­šej zľah­ču­je význam kon­cep­tu Izra­e­la ako náro­du star­tu­pov. „Národ star­tu­pov je iba malá časť Izra­e­la. Mla­dá gene­rá­cia vytvo­rí nové pra­cov­né mies­ta tak, že vybu­du­je nové odvet­via a spo­loč­nos­ti,“ dodá­va.

Che­mi Peres

Glo­bes“: Nie kaž­dý star­tup je schop­ný vytvo­riť dosta­tok pra­cov­ných miest. Exis­tu­je veľa high-tech pod­ni­ka­te­ľov, kto­rí vybu­du­jú svo­ju spo­loč­nosť iba pre­to, aby ju hneď dali na exit, nej­de im o vytvá­ra­nie miest.

Che­mi Peres: „To je síce prav­da, ale takí­to ľudia netvo­ria celý izra­el­ský prie­my­sel. Nie­kto­rí, ale­bo aspoň drvi­vá väč­ši­na tých, kto­rých poznám, chcú vybu­do­vať veľ­ké spo­loč­nos­ti a ovplyv­niť svet oko­lo. Pitan­go zva­žu­je inves­tí­ciu pre tisíc spo­loč­nos­tí roč­ne, avšak sku­toč­ne inves­tu­je iba do desia­tich, čo je 1% a väč­ši­na z nich chce budo­vať veľ­kú spo­loč­nosť.“

Čo sa teda deje s tým ich chce­ním? Nemá­me tu prá­ve veľa veľ­kých spo­loč­nos­tí.

Túž­ba po tom je stá­le tu. Izra­el­ský high-tech prie­my­sel je pomer­ne mla­dý, má viac-menej 20 rokov. Nepo­chy­bu­jem o tom, že je ťaž­ké v Izra­e­li vybu­do­vať veľ­kú spo­loč­nosť, pre­to­že je to malá kra­ji­na, kto­rá nemá dosť pra­cov­nej sily. Okrem toho exis­tu­jú aj iné pre­káž­ky, pre­čo je ťaž­ké ju vytvo­riť, jed­nou z nich je jazyk, ale aj kul­túr­ne roz­die­ly a časo­vý posun. Tie­to fak­to­ry pod­mien­ky na rých­le vybu­do­va­nie veľ­kej spo­loč­nos­ti dosť sťa­žu­jú. Bez ohľa­du na to však to, čomu hovo­rí­te „beh za exi­tom“, je už otáz­kou minu­los­ti.

Áno, z váš­ho pohľa­du je to úpl­ne logic­ké, pre­to­že keď chce od vás pod­ni­ka­teľ zís­kať penia­ze, samoz­rej­me povie, že chce budo­vať veľ­kú spo­loč­nosť, nie, že mu ide len o rých­ly exit. Z jeho pohľa­du to teda vyze­rá úpl­ne inak.

Na exi­te nie je nič zlé, avšak exit nie je ten dôvod, pre­čo by mal do toho člo­vek ísť. A ak je, nebu­de exis­to­vať žiad­ne odvet­vie high-tech, žiad­ny rizi­ko­vý kapi­tál, ani zdra­vá eko­no­mi­ka.

Mno­ho ľudí sa dalo na exit, pre­to­že si mys­le­li, že je to spô­sob ako sa meria úspech. Sta­li sa hrdi­na­mi v médiách, ale to všet­ko bolo iba povr­ch­né. V high-tech prie­mys­le exis­tu­je veľ­ké množ­stvo ľudí, kto­rí chcú zme­niť svet, kto­rí chcú prejsť celou tou ces­tou až do úpl­né­ho kon­ca, a my sme sved­ka­mi takých­to zmien v sprá­va­ní. Keď sa ude­je taká­to veľ­ká zme­na, nie vždy si to uve­do­mí­me.“

Skús­te neja­ký prí­klad.

Naprí­klad Mobi­le­ye. Pred­po­kla­dám, že maji­te­lia ho moh­li pre­dať už dáv­no, ale neuro­bi­li to. Po 15 rokoch, napriek všet­kým vzo­stu­pom a pádom, vytvo­ri­li spo­loč­nosť, kto­rá má dnes hod­no­tu 11 miliárd dolá­rov. To je sku­toč­ný prie­my­sel. Prie­my­sel, kto­rý mení svet, a to je iba jeden prí­klad. Exis­tu­je množ­stvo spo­loč­nos­tí, kto­ré sa sna­žia vybu­do­vať zo seba sil­né­ho a dôle­ži­té­ho hrá­ča.“

Aj tak, o akom čís­le vlast­ne hovo­rí­me?

O malom, pre­to­že väč­ši­na spo­loč­nos­tí sa pre­dá, a to nie len v Izra­e­li. Z 1000 star­tu­pov nemô­žu mať všet­ky poten­ciál stať sa veľ­ký­mi fir­ma­mi. To sa jed­no­du­cho nedá. Ak pod­ni­ka­teľ dosta­ne dob­rú ponu­ku na akvi­zí­ciu, len veľ­mi ťaž­ko také nie­čo spo­lu so svo­ji­mi inves­tor­mi odmiet­ne.“

Pre­čo je to také ťaž­ké, keď hovo­rí­te, že túž­ba vytvo­riť veľ­kú sil­nú spo­loč­nosť je taká veľ­ká?

Pre­to­že súčas­ne s vízi­ou je tu množ­stvo rizík, a keď pod­ni­ka­teľ dosta­ne ponu­ku na odkú­pe­nie jeho prvej spo­loč­nos­ti a on teda dosta­ne prvú mož­nosť zaro­biť penia­ze, je len pocho­pi­teľ­né, že to vez­me.“

A vy ako inves­tor? Tiež ste za to, aby to zobral?

Vždy idem do toho s pod­ni­ka­teľ­mi a nie pro­ti nim. Pod­ni­ka­teľ, kto­rý chce pre­dať svo­ju spo­loč­nosť, do kto­rej som ja inves­to­val, a pri­tom máme na veci iný názor, vo mne náj­de par­tne­ra, kto­rý s ním krá­ča po rov­na­kej ces­te.“

Už ste sa nie­ke­dy s nie­kto­rým pod­ni­ka­te­ľom pohá­da­li ohľad­ne takej­to situ­ácie?

My sa nehá­da­me, dis­ku­tu­je­me. Pokiaľ je pod­ni­ka­teľ sku­toč­ne pre­sved­če­ný o tom, že chce svo­ju spo­loč­nosť pre­dať, pôj­de­me s ním, pre­to­že on je ten, kto je za volan­tom. My iba sedí­me na stra­ne spo­lu­jazd­ca a verí­me, že vidí dopre­du lep­šie ako kto­koľ­vek iný.“

Sedí­te na stra­ne spo­lu­jazd­ca? Veď ho finan­cu­je­te.

No a? Do star­tu­pov ľudia dáva­jú naj­lep­šie roky svoj­ho živo­ta a veľa ris­ku­jú. Sú v tom zahr­nu­tí zamest­nan­ci, zákaz­ní­ci a stra­te­gic­kí par­tne­ri. Skrát­ka celý samos­tat­ný ves­mír. Keď inves­tu­je­me do spo­loč­nos­ti, inves­tu­je­me do pod­ni­ka­te­ľa a on šofé­ru­je.“

Koľ­ko­krát sa za posled­né roky stal opak, a teda, že aj keď pod­ni­ka­teľ dostal ponu­ku, odmie­tol ju?

Kaž­dý rok je takých­to prí­pa­dov viac.“

Pre­to­že chce pod­ni­ka­teľ posu­núť svo­ju spo­loč­nosť dopre­du ale­bo pre­to, že čaká na lep­šiu ponu­ku?

Pre­to­že chce svo­ju spo­loč­nosť posu­núť dopre­du a spra­viť z nej sku­toč­ne veľ­kú vec, a to naozaj veci nija­ko neprik­ráš­ľu­jem. Nie som zás­tan­com rých­lych exi­tov a verím, že exis­tu­jú pod­ni­ka­te­lia, kto­rí chcú vybu­do­vať veľ­ké spo­loč­nos­ti.“

Verej­nosť ani len netu­ší, aké je ťaž­ké byť pod­ni­ka­te­ľom.“

Ako prí­klad vybe­rá Peres býva­lé­ho izra­el­ské­ho zakla­da­te­ľa spo­loč­nos­ti San­Disk, kto­rý nedáv­no zís­kal Národ­né oce­ne­nie za tech­no­ló­giu a ino­vá­ciu, kto­rú mu odo­vzdal pre­zi­dent Barack Oba­ma. „Sme nad­še­ní, musí­me si Hara­ri­ho dob­re obzrieť, pre­to­že potre­bu­je­me viac ľudí ako je on.“

Ale San­Disk nie je izra­el­ská spo­loč­nosť. Väč­ši­na zamest­nan­cov nepra­cu­je v Izra­e­li a Hara­ri sám odišiel z Izra­e­la do Spo­je­ných štá­tov.

Z môj­ho pohľa­du z Izra­e­la neodi­šiel. Zalo­žil a vybu­do­val San­Disk v Izra­e­li a do Izra­e­la veľa inves­to­val. Stá­le je Izra­el­čan, aj keď tu neži­je a do ľudí ako on rád inves­tu­jem.

Ale Izra­el z ľudí ako on nič nemá. Fak­tom ostá­va, že oce­ne­nie dostal v USA a nie v Izra­e­li.

Koľ­ko­krát ste vide­li izra­el­ské­ho štát­ne­ho úrad­ní­ka, že by zavo­lal deve­lo­pe­ro­vi kto­rý vybu­do­val veľ­kú spo­loč­nosť a nepre­dal ju, aby mu zag­ra­tu­lo­val k jeho úspe­chu?“

Iba keby sa mu poda­ril sku­toč­ne veľ­ký exit a zapla­til by z neho daň do štát­nej kasy.

To je prav­da. Pre dotyč­né­ho CEO jed­nej zo spo­loč­nos­tí, do kto­rých sme inves­to­va­li a ten­to rok mali IPO (Peres nech­cel zve­rej­ňo­vať jeho meno), bolo veľ­mi dôle­ži­té, že mu nie­kto z izra­el­skej vlá­dy zavo­lal a pochvá­lil ho. Pre Izra­el je dôle­ži­té, aby v ňom pôso­bi­li veľ­ké fir­my a je správ­ne, keď nie­kto uro­bí také ges­to.“

Tak­že tak­to sa správ­ne namo­ti­vu­je pod­ni­ka­teľ? Že za ním prí­de minis­ter finan­cií Yair Lapid a potľap­ká ho po ple­ci?

Bolo by to od Lapi­da ale­bo aké­ho­koľ­vek iné­ho vyš­šie­ho úrad­ní­ka veľ­mi pek­né ges­to. Také pouč­né, čo môže vytvo­riť zme­nu v tom, ako to ľudia vní­ma­jú.

Tak­že v pod­sta­te hovo­rí­te, že pod­ni­ka­te­lia sú pod­ce­ňo­va­ní.

Nie tak úpl­ne. Verej­nosť nechá­pe aké nároč­né je byť pod­ni­ka­te­ľom. Všet­kých zau­jí­ma­jú ba sprá­vy o veľ­kých exi­toch a o tom, ako spo­loč­nos­ti rých­lo zaro­bi­li množ­stvo peňa­zí, a pre­to sa zdá ako­by high-tech prie­my­sel tvo­ri­la sku­pi­na cham­tiv­cov.“

Nema­jú ale Izra­el­ča­nia prá­ve to v krvi? Čo naj­rých­lej­šie a naj­viac zbo­hat­núť?

Nie, väč­ši­na tých, kto­rých poznám má svo­je hod­no­ty a chcú len vytvo­riť dob­rý pro­dukt, kto­rý by bol pros­peš­ný pre ľud­stvo. Neže­nú sa bez­hla­vo za peniaz­mi.“

Pod­ni­ka­teľ nezá­vi­sí iba na sebe. Keď chce vytvo­riť veľ­kú spo­loč­nosť, v urči­tom bode sa začnú veci poriad­ne kom­pli­ko­vať. Mys­lí­te, že by moh­li ute­kať prá­ve kvô­li tomu?

Exis­tu­je také prí­slo­vie: Ak chceš ísť rých­lo, choď sám. Ak chceš ísť ďale­ko, choď s nie­kým. Ak máte v plá­ne vybu­do­vať celú veľ­kú spo­loč­nosť, potre­bu­je­te vybu­do­vať celý sys­tém: inves­to­rov, par­tne­rov, zákaz­ní­kov, zamest­nan­cov, a ak ten­to sys­tém ria­di­te správ­ne, bude napre­do­vať. „

Inšti­tú­cie by mali inves­to­vať do rizi­ko­vé­ho kapi­tá­lu“

Národ star­tu­pov zna­me­ná inflá­ciu star­tu­pov. Má táto inflá­cia neja­ké nega­tív­ne aspek­ty?

Samoz­rej­me, za naj­väč­ší pova­žu­jem stra­tu tech­no­lo­gic­ké­ho poten­ciá­lu pre­miet­nu­tú na ľud­ský kapi­tál. Roz­ve­diem to: žije­me v dobe, kedy tech­no­ló­gie napre­du­jú veľ­mi rých­lo, vytvá­ra­jú nové odvet­via a ničia tie tra­dič­né. Zabez­pe­čiť si prá­cu je čoraz nároč­nej­šie. Čoraz menej ľudí si doká­že plá­no­vať dlho­do­bú kari­é­ru, a pre­to si stá­le viac ľudí zakla­dá star­tu­py. Stu­peň rizi­ka pri zakla­da­ní star­tu­pu začí­na byť ekvi­va­lent­ný tomu pri hľa­da­ní si bež­nej prá­ce na 30 rokov. Tak­to vzni­ká star­tu­pov­ská inflá­cia a je to urči­tý vše­obec­ný verej­ný feno­mén, nie­len u ľudí, kto­rí odiš­li z uni­ver­zít ako naprí­klad Ste­ve Jobs a jemu podob­ní. Títo ľudia, kto­rí sami o sebe zará­ba­jú len málo, v pod­sta­te pre­sko­či­li pro­ces tech­no­lo­gic­kej ino­vá­cie, pre­to­že sa nesku­toč­ne ponáh­ľa­jú, len aby pre­nik­li na trh.

Výsled­kom je neuve­ri­teľ­né množ­stvo schop­nos­tí a neuve­ri­teľ­né množ­stvo tech­no­lo­gic­ké­ho know-how, kto­ré sa roz­ší­ri do via­ce­rých star­tu­pov. Z toho kaž­dý star­tup sám o sebe zaro­bí len málo peňa­zí a má len malú šan­cu na úspech. Mies­to toho, aby sa talen­to­va­ní ľudia kon­cen­tro­va­li len do pár spo­loč­nos­tí, sú rozt­rú­se­ní po rôz­nych star­tu­poch, z kto­rých väč­ši­na neus­pe­je. To je cena, kto­rú pla­tí­me.“

Dá sa to zme­niť?

Nie, taký feno­mén sa nedá ria­diť.“

Mys­lí­te, že táto inflá­cia skon­čí?

Aby som bol úprim­ný, neviem. Pred­po­kla­dám, že v urči­tom bode začne počet star­tu­pov kle­sať, ale ten feno­mén zosta­ne, pre­to­že dneš­ná mla­dá gene­rá­cia má iba tri mož­nos­ti: vyštu­do­vať uni­ver­zi­tu, zamest­nať sa v rodin­nom biz­ni­se ale­bo už exis­tu­jú­cej spo­loč­nos­ti ale­bo si zalo­žiť star­tup. Ten­to trend sa nedá zasta­viť.“

Mož­no exis­tu­je zopár šťast­liv­cov, kto­rým sa to poda­ri­lo, ale keď hovo­rí­me o inšti­tú­ciách v Izra­e­li – o tých, kto­ré spra­vu­jú naše penia­ze – stá­le sa vyhý­ba­jú rizi­ku, aké pred­sta­vu­je inves­to­va­nie do fon­dov rizi­ko­vé­ho kapi­tá­lu ako Pitan­go.

Správ­ne, a pres­ne ten­to prí­stup musí­me zme­niť. Verím, že s postu­pom času sa do inves­tič­né­ho cyk­lu s rizi­ko­vým kapi­tá­lom zapo­ja aj také­to inšti­tú­cie, a to z veľ­mi jed­no­du­ché­ho dôvo­du: žije­me v dobe, kedy už neexis­tu­je roz­diel medzi low tech, mid tech a high tech. Neexis­tu­je žiad­na spo­loč­nosť, kto­rá by nepot­re­bo­va­la tech­no­lo­gic­kú ino­vá­ciu.“

Keď zís­ka­te penia­ze na nový fond a začne­te zva­žo­vať izra­el­ské inšti­tú­cie, kto komu zavo­lá?

Zvy­čaj­ne je medzi tými­to dvo­ma stra­na­mi neja­ký spro­stred­ko­va­teľ.“

Pre­čo taká význam­ná oso­ba z oblas­ti rizi­ko­vé­ho kapi­tá­lu, ako vy, potre­bu­je spro­stred­ko­va­te­ľa?

V pod­sta­te ho nepot­re­bu­jem, ale keď mám pocit, že inves­tič­né inšti­tú­cie v Izra­e­li nech­cú inves­to­vať do rizi­ko­vé­ho kapi­tá­lu, rad­šej nasad­nem do lie­tad­la a zís­kam penia­ze od neja­kých zahra­nič­ných inves­to­rov.“

Tak­že si vybe­rie­te ľah­kú ces­tu von.

Nie, len sa to ešte nikdy pred­tým nesta­lo, že by inves­tič­né inšti­tú­cie v Izra­e­li chce­li inves­to­vať do môj­ho fon­du.“

A chcú?

Áno, momen­tál­ne sa o to cel­kom zau­jí­ma­jú.

Pred rokom ste pove­da­li: „Ber­te ma za slo­vo –až dote­raz, tí kto­rí inves­to­va­li do našich fon­dov nepriš­li o žiad­ne penia­ze.“ Otáz­kou je, či boli viac ale­bo menej zis­ko­ví v porov­na­ní s iný­mi fond­mi na podob­nej úrov­ni ako Pitan­go.

Nepo­chy­bu­jem o tom, že exis­tu­jú fon­dy lep­šie ako tie naše, ale aj hor­šie.“

A kde medzi nimi sa nachá­dza­te?

Sme na dob­rej pozí­cii odkiaľ môže­me stá­le inves­to­vať.“

Tel Aviv

Zdroj: globes-online.com

Pridať komentár (0)