Vedci objavili najväčšiu výhodu obľúbeného nápoja Slovákov. Nemusí mať vždy iba negatívne účinky, tvrdia

  • Veľká štúdia o súvislosti medzi hladinami kofeínu, BMI a rizikom cukrovky prišla s prekvapivými výsledkami
  • Kofeín nemusí mať iba negatívne účinky
Dievča pije kávu a muž držiaci sa za brucho
Ilustračný obrázok, Unsplash/Ceyda Çiftci, Unsplash/Towfiqu barbhuiya
  • Veľká štúdia o súvislosti medzi hladinami kofeínu, BMI a rizikom cukrovky prišla s prekvapivými výsledkami
  • Kofeín nemusí mať iba negatívne účinky

Kofeín je široko užívanou psychoaktívnou látkou, ktorá sa nachádza v mnohých populárnych nápojoch, ako je káva, čaj a energetické nápoje. Okrem svojich stimulačných účinkov na centrálny nervový systém má kofeín aj ďalšie účinky na metabolizmus, vrátane regulácie hladiny cukru v krvi a potlačenia hladu.

Podľa portálu Science Alert prišli vedci vďaka veľkej štúdii na to, že hladiny kofeínu v krvi môžu ovplyvniť množstvo telesného tuku, ktorý zohráva faktor aj pri vzniku cukrovky 2. typu a kardiovaskulárnych ochoreniach.

Zníženie hladiny telesného tuku

V rámci novej štúdie použili vedci na stanovenie definitívnej súvislosti medzi hladinou kofeínu, BMI a rizikom cukrovky 2. typu genetické markery. 

Podľa výskumného tímu z Karolinska Institute vo Švédsku, University of Bristol vo Veľkej Británii a Imperial College London vo Veľkej Británii by sa mohli bezkalorické kofeínové nápoje preskúmať ako potenciálny prostriedok na zníženie hladiny telesného tuku. 

„Geneticky predpovedané vyššie koncentrácie kofeínu v plazme boli spojené s nižším BMI a hmotnosťou celého telesného tuku,“ píšu vedci vo svojom publikovanom článku na BJM Medicine.

„Navyše, geneticky predpovedané vyššie koncentrácie kofeínu v plazme boli spojené s nižším rizikom cukrovky 2. typu. Odhaduje sa, že približne polovica účinku kofeínu na náchylnosť na cukrovku 2. typu je sprostredkovaná znížením BMI.“

Skúmanie príčin

Štúdia zahŕňala údaje od približne 10 000 ľudí, ktoré vedci zozbierali z už existujúcich genetických databáz so zameraním na variácie blízko alebo v špecifických génoch. O tých je totiž známe, že súvisia s rýchlosťou rozkladu kofeínu v tele.

Podľa vedcov všeobecne platí to, že u ľudí, ktorí majú variácie ovplyvňujúce gény (konkrétne CYP1A2 a gén AHR, ktorý ho reguluje), sa kofeín rozkladá pomalšie, vďaka čomu zostáva v krvi dlhšie. Títo ľudia ale majú vo všeobecnosti tendenciu piť menej kofeínu. 

Vedci využili na určenie pravdepodobných príčin vzťahov medzi prítomnosťou, chorobami ako cukrovka, obezita a faktormi životného štýlu prístup nazývaný ako Mendelova randomizácia. 

Aj keď sa objavila súvislosť medzi hladinami kofeínu, BMI a rizikom cukrovky 2. typu, neobjavila sa žiadna súvislosť medzi množstvom kofeínu v krvi a kardiovaskulárnymi ochoreniami vrátane srdcového zlyhania a mŕtvice. 

Neznáme dlhodobé účinky

Je dôležité mať však stále na pamäti, že účinky kofeínu na telo nie sú vždy iba pozitívne. To znamená, že pri zvažovaní výhod jeho pitia je nutné venovať pozornosť všetkým faktorom. Najnovšia štúdia je ale mimoriadne dôležitým krokom pri hodnotení toho, aké množstvo kofeínu je ideálne.

káva, barista, kávovar
zdroj: Unsplash/Blake Verdoorn

„Malé, krátkodobé štúdie ukázali, že príjem kofeínu vedie k zníženiu hmotnosti a tukovej hmoty, ale dlhodobé účinky príjmu kofeínu nie sú známe,“ píšu vedci.

Podľa tímu vedcov by mohla vyššie uvedená súvislosť byť úzko prepojené so spôsobom, akým kofeín zvyšuje produkciu tepla a premenu tuku na energiu v tele. Na potvrdenie príčiny a následku ale budú potrebné ďalšie výskumy.

Zdroje: Science Alert, BMJ Journals

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá